Rebrík viery
Neviera blokuje našu schopnosť vidieť zázraky, zatiaľ čo zmýšľanie s vierou v Spasiteľa odomyká moci neba.
Ako ovplyvnia životné výzvy našu vieru v Ježiša Krista? A aký vplyv bude mať naša viera na radosť a pokoj, ktoré zažívame v tomto živote?
Písal sa rok 1977. Zazvonil telefón a tá správa nám zlomila srdce. Carolyn a Doug Tebbsovci sa práve sťahovali do nového domu po dokončení magisterského štúdia. Prišlo kvórum starších, aby pomohlo naložiť sťahovaciu dodávku. Doug sa predtým, ako vycúval, uistil, že má voľnú cestu a ešte raz sa pozrel späť. Ale nevidel, že jeho maličká dcérka Jennie vybehla za dodávku práve v tom nesprávnom okamihu. Ich milovaná Jennie bola v okamihu preč.
Čo bude nasledovať ďalej? Vytvorí tá hlboká bolesť a ten nepredstaviteľný pocit straty medzi Carolyn a Doug nezmieriteľnú priepasť alebo to nejako spojí ich srdcia a upevní ich vieru v plán Nebeského Otca?
Cesta ich utrpením bola dlhá a bolestivá, ale nejako sa im podarilo nájsť duchovné rezervy na to, aby nestratili nádej, ale aby sa držali „cesty svojej“.1 Tento mimoriadny pár sa nejakým spôsobom stal ešte viac podobný Kristovi. Viac odhodlaný. Viac súcitný. Verili, že Boh vo Svojom čase posvätí ich strasti k ich prospechu.2
Aj keď bolesť a strata neopustili Carolyn a Douga úplne, a ani to nebolo možné, získali útechu vďaka ubezpečeniu, že ak zostanú pevní na ceste zmluvy, budú mať svoju milovanú Jennie navždy.3
Ich príklad posilnil moju vieru v Pánov plán. Nevidíme všetky veci. On áno. Pán povedal Josephovi Smithovi v žalári v Liberty: „Všetky tieto veci ti dajú skúsenosti a budú pre dobro tvoje. Syn Muža zostúpil pod toto všetko. Si ty väčší než on?“4
Keď prijímame Pánovu vôľu, učí nás, ako s Ním kráčať.5 Keď som slúžil ako mladý misionár na Tahiti, požiadali ma, aby som požehnal chorému dieťatku. Položili sme mu ruky na hlavu a požehnali ho, aby sa mu polepšilo. Jeho zdravie sa zlepšilo, ale potom opäť ochorel. Požehnali sme ho druhýkrát, ale dopadlo to rovnako. Prišla tretia žiadosť. Prosili sme Pána, aby sa stala Jeho vôľa. Krátko nato sa tento malý duch vrátil domov do neba.
Avšak my sme cítili pokoj. Chceli sme, aby dieťatko žilo, ale Pán mal iné plány. Kľúčom k nájdeniu radosti bez ohľadu na naše okolnosti je prijatie Jeho vôle namiesto tej našej.
Jednoduchá viera, ktorú máme v Ježiša Krista, keď sa o Ňom prvýkrát začíname učiť, môže zostať v našich srdciach, keď čelíme životným výzvam. Naša viera v Neho nás môže a bude viesť zložitosťami života. Zistíme i to, že na druhej strane zložitostí života je jednoduchosť6, keď zostaneme „[stáli] v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje“.7
Súčasťou zmyslu života je dovoliť, aby sa z týchto potenciálnych kameňov úrazu stali nášľapné stupienky, keď stúpame po takzvanom „rebríku viery“, po rebríku, lebo to naznačuje, že viera nie je nehybná. Môže stúpať či klesať podľa našich rozhodnutí.
Keď sa snažíme budovať si vieru v Spasiteľa, možno plne nechápeme Božiu lásku k nám a možno Jeho zákony dodržiavame z pocitu povinnosti. Našou hlavnou motiváciou sa dokonca môže stať i pocit viny a nie láska. Možno sme ešte nezažili skutočné spojenie s Ním.
Keď sa snažíme zväčšiť svoju vieru, môžeme byť zmätení tým, čo učil Jakub. On nám pripomína, že „viera bez skutkov je mŕtva“.8 Ak si myslíme, že všetko závisí od nás, môžeme sa potknúť. Prílišné spoliehanie sa na seba môže obmedzovať našu schopnosť k tomu, aby sme získali prístup k mociam nebeským.
Ale keď sa približujeme k pravej viere v Ježiša Krista, naše zmýšľanie sa začína meniť. Uvedomujeme si, že poslušnosť a viera v Spasiteľa nás oprávňujú na to, aby sme mohli mať vždy Jeho Ducha s nami.9 Poslušnosť nás už viac neotravuje, ale začíname ju vyhľadávať.10 Uvedomujeme si, že Boh nám dôveruje, lebo poslúchame Jeho prikázania. S Jeho dôverou prichádza viac svetla. Toto svetlo nás vedie po ceste a umožňuje nám jasnejšie vidieť cestu, na ktorú by sme sa mali vydať.
Ale je toho viac. Pri zväčšovaní našej viery v Spasiteľa si všimneme jemný posun, ktorého súčasťou je božské pochopenie nášho vzťahu s Bohom – plynulý pohyb smerom od postoja „Čo chcem?“ k postoju „Čo chce Boh?“ Podobne ako Spasiteľ aj my chceme konať „nie ako ja chcem, ale ako Ty“.11 Chceme vykonávať Božie dielo a byť nástrojom v Jeho rukách.12
Náš pokrok je nekonečný. Prezident Russell M. Nelson učil, že Nebeský Otec si praje, aby sme toho vedeli oveľa viac.13 Keď napredujeme, lepšie chápeme, čo Pán učil Josepha Smitha: „Lebo ak budete zachovávať prikázania moje, obdržíte z plnosti jeho a budete oslávení vo mne, … takže, hovorím vám, obdržíte milosť za milosťou.“14
Je na našom rozhodnutí, ako vysoko vystúpime po rebríku viery. Starší Neil L. Andersen učil, že „viera nie je náhoda, ale voľba“.15 Môžeme sa rozhodnúť urobiť také rozhodnutia, ktoré sú potrebné na zväčšenie našej viery v Spasiteľa.
Zvážte vplyv tých rozhodnutí, ktoré urobili Lámán a Lemúél, keď zostupovali po rebríku viery, zatiaľ čo Nefi po ňom stúpal. Existuje jasnejšie zobrazenie ako rozdiel medzi Nefiho odpoveďou „pôjdem a urobím“16a Lámánom a Lemúélom, ktorí práve videli anjela a odpovedali: „Ako je to možné, že Pán vydá?“17
Neviera blokuje našu schopnosť vidieť zázraky, zatiaľ čo zmýšľanie s vierou v Spasiteľa odomyká moci neba.
Dokonca i keď je naša viera slabá, Pánovo rameno je vždy vztiahnuté.18 Pred niekoľkými rokmi som dostal úlohu preorganizovať kôl v Nigérii. Na poslednú minútu sa zmenil dátum. V kole bol muž, ktorý sa rozhodol, že odíde z mesta v čase prvého dátumu konferencie. Nechcel riskovať, že ho povolajú za prezidenta kolu.
Kým bol preč, mal hroznú nehodu, ale nezranil sa. Toto spôsobilo, že sa zamyslel nad tým, prečo bol jeho život ušetrený. Prehodnotil rozhodnutie, ktoré urobil. Činil pokánie a s pokorou sa zúčastnil konferencie v novom dátume. A áno, povolali ho za nového prezidenta kolu.
Starší Neal A. Maxwell učil: „Úplné šťastie sa dá nájsť iba vtedy, keď zosúladíme našu vôľu s tou Božou. Všetko menšie má za následok menšiu časť.“19
Po tom, ako robíme „všetky veci, ktoré ležia v našej moci“, je čas na to, aby sme v pokoji stáli, „aby sme videli spásu Božiu“.20 Videl som to, keď som inšpirovane slúžil ako slúžiaci brat rodine McCormickovej. Mary Kay bola vydatá už 21 rokov a verne slúžila vo svojich povolaniach. Ken nebol členom Cirkvi a nemal záujem sa ním stať, ale keďže miloval svoju manželku, rozhodol sa s ňou chodiť na zhromaždenia.
Jednu nedeľu som mal pocit, že mám Kenovi vydať svoje svedectvo. Spýtal som sa ho, či by som to mohol urobiť. Jeho odpoveď bola jednoduchá a jasná: „Nie, ďakujem.“
Bol som zmätený. Cítil som nabádanie a snažil som sa ho nasledovať. Mal som chuť povedať si, že som urobil, čo som mal. Ale po modlitbe a zamyslení som videl, že hoci som mal správne úmysly, spoliehal som sa príliš na seba a príliš málo na Pána.
Neskôr som sa vrátil späť, ale s iným zmýšľaním. Pôjdem jednoducho ako nástroj v Pánových rukách a to s jedinou túžbou, nasledovať Ducha. Spolu s mojím verným spoločníkom Geraldom Cardonom sme prišli do domu McCormickovcov.
Čoskoro nato som pocítil nabádanie k tomu, aby som požiadal Geralda, nech zaspieva „Ja viem že žije Spasiteľ“.21 Vrhol na mňa spýtavý pohľad, ale urobil to s vierou v moju vieru. Izbu naplnil krásny duch. Dostali sme nabádanie, aby sme pozvali Mary Kay a ich dcéru Kristin, aby sa podelili o svoje svedectvo. Keď tak urobili, Duch zosilnel. Po Kristinom svedectve dokonca stekali Kenovi po lícach slzy.22
Boh prevzal vedenie. Toto sa nielenže dotklo ich sŕdc, ale ich to aj navždy zmenilo. Dvadsaťjeden rokov neviery bolo zmytých mocou Ducha Svätého. O týždeň neskôr sa dal Ken pokrstiť. O rok neskôr boli Ken a Mary spečatení v dome Pána na čas a na celú večnosť.
Spoločne sme zažili, čo to znamená nahradiť našu vôľu Pánovou vôľou, a naša viera v Neho vzrástla.
Zvážte, prosím, zopár otázok, ktoré kladú Boží proroci, keď sa snažíte stúpať po svojom rebríku viery:
Odložil som pýchu?23
Venujem miesto v mojom srdci slovu Božiemu?24
Dovoľujem, aby boli moje strasti posvätené k môjmu prospechu?25
Dovoľujem, aby bola moja vôľa pohltená vo vôli Otcovej?26
Ak sa mi chcelo spievať pieseň vykupiteľskej lásky, cítim sa tak teraz?27
Nechávam vo svojom živote zvíťaziť Boha?28
Ak ste zistili, že vaša súčasná cesta je v rozpore s vašou vierou v Spasiteľa, potom, prosím, nájdite cestu späť k Nemu. Závisí od toho vaše povýšenie a povýšenie vášho potomstva.
Kiežby sme hlboko do našich sŕdc zasadili semienka viery. Kiežby sme sa o tieto semienka starali, keď sa pripútavame k Spasiteľovi tým, že si ctíme zmluvy, ktoré sme s Ním uzavreli. V mene Ježiša Krista, amen.