Vaša božská podstata a večný údel
Pozývam vás, aby ste svoj život zamerali na Ježiša Krista a pripomenuli si základné pravdy z motta Mladých žien.
Drahé sestry, ďakujem vám za to, že ste tu. Je pre mňa česť byť súčasťou dnešného zasadania žien generálnej konferencie. Príležitostne som mal tiež tú česť navštevovať aj lekcie Mladých žien. Ale dovoľte mi poukázať na to, čo je zrejmé – nie som mladý a nie som žena! Zistil som však, že mám lepší pocit, ak spolu s mladými ženami dokážem odrecitovať motto Mladých žien. Hlboká náuka obsiahnutá v motte Mladých žien1 je dôležitá pre mladé ženy, ale týka sa nás všetkých, aj tých z nás, ktorí nie sme mladými ženami.
Motto Mladých žien začína týmto: „Som milovanou dcérou nebeských rodičov s božskou podstatou a večným údelom.“2 V tomto výroku sa nachádzajú štyri dôležité pravdy. Prvá je, že ste milovanou dcérou. Nič, čo by ste urobili, alebo neurobili, to nemôže zmeniť. Boh vás miluje, pretože ste Jeho duchovné dcéry. Niekedy možno Jeho lásku necítime, ale ona tam vždy je. Božia láska je dokonalá.3 Naša schopnosť túto lásku cítiť taká však nie je.
Duch zohráva pri sprostredkovaní Božej lásky kľúčovú úlohu.4 Vplyv Ducha Svätého však môže byť „zastretý silnými emóciami, ako je hnev, nenávisť, … [alebo] strach … ako keď sa snažíte vychutnať si jemnú chuť hrozna, zatiaľ čo jete papričku jalapeño. … [Jedna chuť] úplne prerazí tú druhú“.5 Takisto aj správanie, ktoré nás vzďaľuje od Ducha Svätého, vrátane hriechu6, sťažuje vnímanie Božej lásky voči nám.
Podobne aj náš zmysel cítiť Božiu lásku môžu okrem iného otupiť aj náročné okolnosti a telesné alebo duševné choroby. Vo všetkých týchto prípadoch môžu byť často prospešné rady dôveryhodných vedúcich alebo odborníkov. Môžeme sa tiež pokúsiť prehĺbiť svoju vnímavosť voči Božej láske tým, že si položíme otázku: „Je moja láska k Bohu stála alebo Ho milujem, keď mám dobré dni, ale nie až tak veľmi, keď sú moje dni zlé?“
Druhá pravda je, že máme nebeských rodičov, otca a matku.7 Náuka o Nebeskej Matke pochádza zo zjavenia a je osobitým presvedčením Svätých neskorších dní. Prezident Dallin H. Oaks vysvetlil dôležitosť tejto pravdy: „Naša teológia začína nebeskými rodičmi. Našou najväčšou snahou je, aby sme boli ako oni.“8
O Nebeskej Matke toho bolo zjavené veľmi málo, ale to, čo o nej vieme, je zhrnuté v téme z evanjelia, ktorú nájdete v našej aplikácii Knižnica evanjelia.9 Keď si prečítate to, čo je tam napísané, budete o tejto téme vedieť presne toľko, koľko o nej viem aj ja. Rád by som sa dozvedel viac. Možno máte aj vy otázky a chcete na ne nájsť odpovede. Snaha o hlbšie porozumenie je dôležitou súčasťou nášho duchovného rozvoja, ale buďme opatrní. Zjavenie nemôže byť nahradené rozumom.
Špekulácie nevedú k hlbšiemu duchovnému poznaniu. Môžu nás ale viesť ku klamlivým záverom alebo odviesť našu pozornosť od toho, čo bolo zjavené.10 Spasiteľ napríklad Svojich učeníkov učil: „Vždy [sa modlite] k Otcovi v mene mojom.“11 Podľa tohto vzoru sa modlíme k Nebeskému Otcovi v mene Ježiša Krista a nemodlíme sa k Nebeskej Matke.12
Odkedy Boh ustanovil prorokov, sú oprávnení hovoriť v Jeho mene. Oni ale neučia náuku, ku ktorej prišli „sami od seba“13 a neučia ani náuku, ktorá nebola zjavená. Spomeňte si na slová starozákonného proroka Bileáma, ktorému ponúkli úplatok, aby preklial Izraelitov v prospech Moábu. Bileám povedal: „Keby mi [kráľ Moábu] dal dokonca svoj dom plný zlata a striebra, ani tak nemôžem prestúpiť pokyn Hospodina, svojho Boha, a konať niečo malé alebo veľké.“14 Proroci neskorších dní majú podobné obmedzenie. Dožadovať sa zjavenia od Boha je ako arogantné, tak aj neproduktívne. Namiesto toho čakáme na Pána a Jeho načasovanie, aby zjavil Svoje pravdy prostredníctvom prostriedkov, ktoré sám ustanovil.15
Tretia pravda úvodnej časti motta Mladých žien je, že máme „božskú podstatu“. To je neodmysliteľnou súčasťou toho, kým sme. Táto podstata je duchovne „genetická“, zdedená od našich nebeských rodičov16 a nevyžaduje si od nás žiadne úsilie. Toto je naša najdôležitejšia identita, bez ohľadu na to, ako sa sami seba rozhodneme identifikovať. Pochopenie tejto hlbokej pravdy je dôležité pre každého, ale najmä pre osoby patriace k skupinám, ktoré boli v minulosti marginalizované, utláčané alebo podmaňované. Pamätajte, že vaša najdôležitejšia identita súvisí s vašou božskou prirodzenosťou, ktorú máte ako Božie dieťa.
Štvrtou pravdou je, že máme „večný údel“. Tento údel nám nebude nanútený. Po smrti dostaneme to, na čo máme nárok a budeme sa „tešiť z toho, čo sme ochotní prijať“.17 Uvedomenie si nášho večného údelu záleží od našich rozhodnutí. Vyžaduje si to uzatvorenie a dodržiavanie posvätných zmlúv. Táto cesta zmluvy je cestou, ktorá vedie ku Kristovi a je založená na úplnej pravde a večnom, nemennom zákone. Nemôžeme si vytvoriť vlastnú cestu a od Boha očakávať zasľúbené výsledky. Očakávať Jeho požehnania a pritom nedodržiavať večné zákony, na ktorých sú tieto požehnania založené18, je mylné – je to ako keby sme si mysleli, že sa môžeme dotknúť horúceho sporáka a „rozhodnúť sa“, že sa nepopálime.
Možno viete, že som liečil pacientov, ktorí mali problém so srdcovým zlyhávaním. Najlepšie výsledky dosahovali, ak dodržiavali zavedené liečebné plány založené na dôkazoch. Pacienti to vedeli, ale napriek tomu sa niektorí z nich snažili dohodnúť na inom liečebnom pláne. Povedali: „Nechcem brať toľko liekov“ alebo „nechcem absolvovať toľko kontrolných vyšetrení.“ Samozrejme, pacienti sa mohli slobodne rozhodnúť, ale ak sa odchýlili od optimálneho liečebného plánu, utrpeli tým ich výsledky. Pacienti so srdcovým zlyhávaním si nemôžu vybrať horší postup a potom obviniť svojho kardiológa z horších výsledkov.
Takisto je to aj s nami. Cesta predpísaná Nebeským Otcom vedie k najlepším výsledkom vo večnosti. Môžeme si slobodne vybrať, ale nemôžeme si vybrať dôsledky nasledovania inej cesty, ako je tá zjavená.19 Pán povedal: „To, čo porušuje zákon a neriadi sa zákonom, ale snaží sa stať zákonom samé sebe, … nemôže byť posvätené zákonom ani milosrdenstvom, spravodlivosťou ani súdom.“20 Nemôžeme sa odchýliť od postupu Nebeského Otca a potom Ho obviniť z horších výsledkov.
V druhej časti motta Mladých žien sa hovorí: „Ako učeníčka Ježiša Krista sa snažím stať takou, aký je On. Vyhľadávam a konám na základe osobného zjavenia a inšpirovane slúžim druhým v Jeho svätom mene.“ Svedectvo o Ježišovi Kristovi môžeme rozvíjať tým, že budeme konať vo viere.21 Môžeme uplatniť svoj nárok na duchovný dar „vedieť, že Ježiš Kristus je Syn Boží a že bol ukrižovaný pre hriechy sveta“. Alebo môžeme dostať dar veriť slovám tých, ktorí to vedia22, kým to zistíme sami pre seba. Môžeme nasledovať Spasiteľovo učenie a pomáhať druhým prísť k Nemu. Takto sa pridáme k Nemu v Jeho diele.23
Motto Mladých žien pokračuje takto: „Budem stáť ako svedkyňa Božia vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach.“ Všetci členovia Cirkvi sú potrební ako svedkovia Boží24, hoci apoštoli a sedemdesiatnici sú poverení ako zvláštni svedkovia Kristovho mena.25 Predstavte si futbalový zápas, v ktorom bránku chráni iba brankár. Bez pomoci ostatných hráčov tímu nebude brankár môcť bránku ubrániť a tým pádom tím vždy prehrá. V Pánovom tíme sú teda tiež potrební všetci.26
Posledná časť motta Mladých žien začína takto: „Keď sa snažím stať spôsobilou pre povýšenie, vážim si dar pokánia a snažím sa každý deň zlepšovať.“ Vďaka zmiernej obeti nášho Spasiteľa môžeme činiť pokánie, poučiť sa z vlastných chýb a nebyť kvôli nim odsúdení. Prezident Russell M. Nelson učil „Veľa ľudí považuje pokánie za trest. … Tento pocit trestu však vyvoláva Satan. Snaží sa nám zabrániť, aby sme hľadeli k Ježišovi Kristovi, ktorý stojí s otvoreným náručím, dúfajúci a ochotný uzdraviť, odpustiť, očistiť, posilniť a posvätiť nás.“27
Keď úprimne činíme pokánie, neostáva na nás potom žiadna duchovná rana, bez ohľadu na to, čo sme urobili, aké vážne to bolo alebo koľkokrát sme to zopakovali.28 Koľkokrát so skutočným zámerom činíme pokánie a hľadáme odpustenie, toľkokrát nám môže byť odpustené.29 Aký pozoruhodný dar od nášho Spasiteľa Ježiša Krista!30 Duch Svätý nás uistí o tom, že nám je odpustené. Keď cítime radosť a pokoj31, vina je zmietnutá32 a spomienka na hriech nás už viac nebude trýzniť.33
Zakopnúť však môžeme aj po úprimnom pokání. Zakopnutie neznamená, že pokánie bolo nedostatočné, ale môže jednoducho odrážať ľudskú slabosť. Aké upokojujúce je vedieť, že „Pán vidí slabosti inak, ako [vidí] rebéliu“. Nemali by sme spochybňovať Spasiteľovu schopnosť pomôcť nám s našimi slabosťami, pretože „keď Pán hovorí o slabostiach, je to vždy s milosrdenstvom“.34
Motto Mladých žien končí takto: „S vierou posilním svoj domov a rodinu, uzatvorím a budem dodržiavať posvätné zmluvy a obdržím obrady a požehnania svätého chrámu.“ Posilňovanie domova a rodiny môže znamenať vytvorenie prvého článku reťaze vernosti, pokračovanie v dedičstve viery alebo jeho obnovenie.35 Bez ohľadu na to, sila prichádza skrze vieru v Ježiša Krista a uzatváranie posvätných zmlúv.
V chráme sa dozvedáme, kto sme a kde sme boli. Rímsky filozof Cicero povedal: „Nevedieť, čo sa stalo pred tvojím narodením, znamená byť stále dieťaťom.“36 Samozrejme, mal na mysli svetské dejiny, ale jeho bystrý postreh možno rozšíriť. Ak si nevšímame večnú perspektívu, ktorú získavame v chrámoch, neustále žijeme ako deti. Tam rastieme v Pánovi, „dostávame plnosť Ducha Svätého“37 a vytvárame hlbšie záväzky ako Spasiteľovi učeníci.38 Keď dodržiavame svoje zmluvy, získavame do svojho života Božiu moc.39
Pozývam vás, aby ste svoj život zamerali na Ježiša Krista a pripomenuli si základné pravdy z motta Mladých žien. Ak ste ochotné, Duch Svätý vás povedie. Náš Nebeský Otec chce, aby ste sa stali Jeho dedičkami a obdržali všetko, čo má On.40 Nemôže vám ponúknuť viac. Nemôže vám sľúbiť viac. Miluje vás viac než dokážete pochopiť a chce, aby ste boli šťastné v tomto živote i v živote, ktorý príde. V mene Ježiša Krista, amen.