Milujte, zdieľajte, pozývajte
Keď milujeme, zdieľame a pozývame, zúčastňujeme sa toho veľkého a úžasného diela, ktoré pripravuje zem na návrat jej Mesiáša.
Predstavte si na chvíľu spolu so mnou, že stojíte na vrchu v Galiley a ste svedkami zázraku a slávy vzkrieseného Spasiteľa, ktorý navštívil Svojich učeníkov. Aké je úchvatné pomyslieť na to, že by sme osobne počuli tieto slová, o ktoré sa s nimi podelil, Jeho slávnostné poverenie: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého.“1 Tieto slová by istotne posilnili, inšpirovali a dojali každého z nás, tak ako to pocítili aj Jeho apoštoli. Vskutku presne tomu zasvätili zvyšok svojho života.
Zaujímavé je, že si k srdcu nezobrali Ježišove slová iba apoštoli. Členovia ranej Cirkvi, od najnovších po najskúsenejších, sa zapojili do Spasiteľovho veľkého poverenia zdieľať dobré zvesti evanjelia s tými, ktorých stretli a poznali. Odhodlanie zdieľať ich svedectvo o Ježišovi Kristovi pomohlo Jeho čerstvo ustanovenej Cirkvi rýchlo rásť.2
Aj my sme v dnešnej dobe ako Kristovi učeníci pozývaní nasledovať Jeho poverenie, ako keby sme boli na tom vrchu v Galiley, keď ho prvýkrát vyhlásil. Toto poverenie sa obnovilo v roku 1830, keď Joseph Smith ustanovil svojho brata Samuela za prvého misionára Cirkvi Ježiša Krista.3 Odvtedy cestovalo po svete viac ako 1,5 milióna misionárov, učiac všetky národy a krstiac tých, ktorí prijímajú radostné zvesti znovuzriadeného evanjelia.
Toto je naša náuka. Naša milovaná túžba.
Od našich malých detí až po tých najstarších medzi nami túžime po čase, kedy môžeme nasledovať Spasiteľovu výzvu a deliť sa o evanjelium s národmi sveta. Som si istý, že ste aj vy, mladí muži a mladé ženy, pocítili včera od nášho proroka rovnakú posilňujúcu výzvu, keď vás pozval pripraviť sa na misionársku službu na plný úväzok, tak ako pozval Spasiteľ Svojich apoštolov.
Ako šprintéri pri štartovacích blokoch aj my nedočkavo čakáme na oficiálne pozvanie doplnené prorokovým podpisom, čo bude signál začiatku pretekov! Táto túžba je vznešená a inšpirujúca; poďme však zvážiť túto otázku: Prečo nezačneme všetci hneď teraz?
Môžete sa spýtať: „Ako môžem byť misionárom bez menovky?“ Alebo si povieme: „Misionári na plný úväzok sú ustanovení, aby robili túto prácu. Rád by som pomohol, no možno neskôr, keď sa život trochu upokojí.“
Bratia a sestry, je to oveľa jednoduchšie! Sme vďační, že Spasiteľovo veľké poverenie môže byť vykonané prostredníctvom jednoduchých, ľahko zrozumiteľných zásad, ktoré sa všetci učíme od detstva: milovať, zdieľať a pozývať.
Milujte
Prvá vec, ktorú môžeme robiť, je milovať tak, ako to robil Kristus.
Naše srdcia sú zaťažené ľudským utrpením a rozpormi, ktoré vidíme po celom svete počas týchto búrlivých časov. Môžeme byť však inšpirovaní aj prílevom súcitu a dobročinnosti, ktoré boli preukázané ľuďmi zovšadiaľ prostredníctvom ich úsilia pomôcť tým, ktorí sú na okraji spoločnosti – tým, ktorí sú vysídlení zo svojich domovov, odlúčení od svojich rodín alebo zažívajú iné druhy smútku a zúfalstva.
Spravodajské zdroje nedávno podali správu o tom, ako zanechala skupina matiek na nástupišti železničnej stanice v Poľsku kvôli obavám o zúfalé rodiny utečencov plne vybavené kočíky v úhľadnom rade, pripravené a čakajúce na utečenecké matky a deti, ktoré by ich mohli potrebovať pri prekračovaní hraníc, keď vystúpia z vlaku. Náš Nebeský Otec sa istotne usmieva na skutky nesebeckej dobročinnosti ako je táto, lebo keď si navzájom nesieme bremená, „[napĺňame] zákon Kristov“.4
Kedykoľvek preukážeme svojmu blížnemu kresťanskú lásku, kážeme evanjelium – dokonca aj keď nevyslovíme ani jediné slovo.
Láska k druhým je veľavravným vyjadrením druhého veľkého prikázania milovať svojho blížneho5. Ukazuje očistný proces Ducha Svätého, ktorý sa deje v našej vlastnej duši. Keď dávame druhým najavo Kristovu lásku, môžeme spôsobiť, že tí, ktorí vidia naše dobré skutky, budú „[velebiť nášho] Otca, ktorý je v nebesiach“.6
Robíme tak bez toho, že by sme za to niečo očakávali.
Samozrejme, našou nádejou je, že prijmú našu lásku a naše posolstvo, hoci to, ako zareagujú, neovplyvníme.
No určite ovplyvníme to, čo robíme a kým sme.
Pomocou kresťanskej lásky k druhým kážeme nádherné a život pretvárajúce vlastnosti Kristovho evanjelia a výrazne sa zúčastňujeme na napĺňaní Jeho veľkého poverenia.
Zdieľajte
Druhá vec, ktorú môžeme robiť, je zdieľať.
Počas prvých mesiacov pandémie COVID-19 cítil brat Wisan z Thajska nabádanie podeliť sa na svojom účte na sociálnych sieťach o svoje pocity a dojmy z toho, čo sa učil počas svojho štúdia Knihy Mormonovej. V jednom svojom obzvlášť osobnom statuse sa podelil o príbeh o dvoch misionároch z Knihy Mormonovej, Almovi a Amulekovi.
Hoci bol jeho brat Winai pevný vo svojom náboženskom presvedčení, tento status ho dojal a odpovedal neočakávanou otázkou: „Môžem dostať túto knihu v thajčine?“
Wisan múdro zariadil, aby dve sestry misionárky odovzdali jeho bratovi výtlačok Knihy Mormonovej, a tie ho začali učiť.
Wisan sa pripojil k virtuálnym lekciám, počas ktorých sa podelil o svoje pocity ohľadom Knihy Mormonovej. Winai sa naučil modliť a študovať v duchu hľadania pravdy, prijať a osvojiť si pravdu. Behom pár mesiacov sa dal Winai pokrstiť!
Wisan neskôr povedal: „Máme zodpovednosť byť nástrojom v rukách Božích a musíme byť vždy pripravení, aby skrze nás konal Svoje dielo Svojím spôsobom.“ Zázrak v ich rodine sa udial preto, lebo sa Wisan jednoducho podelil o evanjelium normálnym a prirodzeným spôsobom.
Všetci sa s druhými delíme o veci. Robíme to často. Delíme sa o to, aké filmy a jedlo máme radi, zábavné veci, ktoré vidíme, miesta, ktoré navštevujeme, umenie, ktoré si ceníme, citáty, ktorými sme inšpirovaní.
Ako môžeme jednoducho pridať to, čo milujeme na evanjeliu Ježiša Krista, k zoznamu vecí, o ktoré sa už delíme?
Starší Dieter F. Uchtdorf vysvetlil: „Ak sa niekto spýta na váš víkend, neváhajte hovoriť o tom, čo ste zažili na zhromaždení. Rozpovedzte im o malých deťoch, ktoré s dychtivosťou stáli pred kongregáciou a spievali, ako sa snažia byť takými ako Ježiš. Porozprávajte im o skupine mladých ľudí, ktorí trávili čas pomáhaním starším ľuďom v domovoch dôchodcov pri zostavovaní osobnej histórie.“7
Zdieľanie nie je o „predávaní“ evanjelia. Nemusíte napísať kázeň alebo opraviť niekoho nesprávny dojem.
Keď sa jedná o misionársku prácu, Boh nepotrebuje, aby ste boli Jeho šerifom. Žiada však, aby ste boli pre Neho tým, kto zdieľa.
Zdieľaním našich pozitívnych skúseností z evanjelia s druhými sa zúčastňujeme na napĺňaní Spasiteľovho veľkého poverenia.
Pozývajte
Tretia vec, ktorú môžete robiť, je pozývať.
Sestra Mayra je nedávno obrátená členka z Ekvádora. Jej radosť z evanjelia prudko narástla hneď po jej krste, keď pozvala priateľov a blížnych vo svojom okolí prostredníctvom účtov na sociálnych sieťach. Mnoho členov rodiny a priateľov, ktorí videl jej status, odpovedali otázkami. Mayra sa s nimi spojila a často ich pozývala k sebe domov, aby sa stretli spolu s misionármi.
Mayrini rodičia, súrodenci, teta, bratranec a sesternica a niekoľko jej priateľov boli pokrstení, pretože ich odvážne pozvala, aby „prišli a videli“, „prišli a slúžili“ a „prišli a patrili“. Pomocou jej normálnych a prirodzených pozvaní prijalo viac ako 20 ľudí jej pozvanie dať sa pokrstiť za členov Cirkvi Ježiša Krista. Udialo sa to preto, že sestra Mayra jednoducho pozvala druhých, aby zakúsili radosť, ktorú sama cíti ako členka Cirkvi.
Sú stovky pozvaní, ktoré môžeme druhým ponúknuť. Môžeme pozvať druhých, aby „prišli a videli“ zhromaždenie sviatosti, zborovú aktivitu, online video, ktoré vysvetľuje evanjelium Ježiša Krista. „Prísť a vidieť“ môže byť pozvanie prečítať si Knihu Mormonovu alebo navštíviť nový chrám počas otvorených dverí pred jeho zasvätením. Niekedy je toto pozvanie niečím, čo šírime dovnútra – pozvaním pre nás samých, ktoré nám dáva povedomie a schopnosť vidieť príležitosti, ktoré nás obklopujú, aby sme ich využili.
V našom digitálnom veku sa členovia často delia o posolstvá pomocou sociálnych sietí. Existujú stovky, ak nie tisíce, povznášajúcich vecí, ktoré môžete považovať za hodné zdieľania. Tento materiál ponúka pozvania „prísť a vidieť“, „prísť a slúžiť“ a „prísť a patriť“.
Keď pozývame druhých, aby sa naučili viac o evanjeliu Ježiša Krista, zúčastňujeme sa Spasiteľovej výzvy zapojiť sa do diela Jeho poverenia.
Záver
Moji milovaní bratia a sestry, dnes sme hovorili o troch jednoduchých veciach – ľahkých veciach – ktoré môže robiť ktokoľvek. Veci, ktoré môžete robiť aj vy! Možno ich už robíte – dokonca aj bez toho, aby ste si to plne uvedomovali!
Pozývam vás, aby ste zvážili spôsoby, akými môžete milovať, zdieľať a pozývať. Keď to urobíte, pocítite množstvo radosti vediac, že nasledujete slová nášho milovaného Spasiteľa.
To, čo vás žiadam robiť, nie je nový program. Tieto zásady ste už predtým počuli. Nie je to „ďalšia veľká vec“, ktorú Cirkev chce, aby ste robili. Tieto tri veci sú len doplnkom toho, kým už sme ako učeníci Ježiša Krista.
Nie je k tomu potrebná žiadna menovka ani list.
Nie je potrebné žiadne formálne povolanie.
Keď sa tieto tri veci stanú prirodzenou súčasťou toho, kto sme a ako žijeme, stanú sa automatickým, nenásilným vyjadrením úprimnej lásky.
Ako tí Kristovi učeníci, ktorí sa spolu zhromaždili pred 2 000 rokmi, aby sa od Neho učili, môžeme aj my prijať Spasiteľovo poverenie a ísť do celého sveta kázať evanjelium.
Keď milujeme, zdieľame a pozývame, zúčastňujeme sa toho veľkého a úžasného diela, ktoré pripravuje zem na návrat jej Mesiáša.
Mojou modlitbou je, aby sme mohli nasledovať Spasiteľovu výzvu a snažiť sa zapojiť do Jeho veľkého poverenia, v mene Ježiša, toho Krista, amen.