Tanoakita
ʻOku Kei ʻI ai ʻEku Ngaahi Fehuʻi. Te u Maʻu Nai ʻi Fē ʻa e Ngaahi Talí?


“ʻOku Kei ʻI ai ʻEku Ngaahi Fehuʻi. Te u Maʻu Nai ʻi Fē ʻa e Ngaahi Talí?” Ko e Founga ke Tokoní (2018).

“ʻOku Kei ʻI ai ʻEku Ngaahi Fehuʻi,” Ko e Founga ke Tokoni.

ʻOku Kei ʻI ai ʻEku Ngaahi Fehuʻi. Te u Maʻu Nai ʻi Fē ʻa e Ngaahi Talí?

Ko e Tamai Hēvaní ko e ʻOtua ʻo e tui, ʻa ia ʻoku totonu ke ke falala ki aí. Kuó Ne talaʻofa ke fanongo mo tali hoʻo ngaahi lotu fakamātoató. Taimi ʻe niʻihi ʻokú Ne fie maʻu ke ke ngāueʻi hoʻo tuí pea “ʻamanaki lelei ki he ʻEikí” ki he ngaahi talí: “ʻAmanaki lelei [ki he ʻEikí]; peá ke loto toʻa, pea te ne fakamālohi ho lotó; ʻoku ou pehē, ʻamanaki lelei [ki he ʻEikí]” (Saame 27:14).

Na’e akoʻi ʻe Palesiteni Tieta F. ʻUkitofa ʻo pehē: “ʻOku tokanga mai e ʻOtuá kiate koe. Te Ne fakafanongo pea tali mai hoʻo ngaahi fehuʻi fakatāutahá. ʻE fakahoko mai e tali hoʻo lotú ʻi Heʻene founga mo e taimi pē ʻAʻaná, ko ia ai, ʻoku fie maʻu ke ke ako ke fakafanongo ki Hono leʻó.” (“Ko Hono Maʻu ha Fakamoʻoni ʻo e Māmá mo e Moʻoní,” Liahona, Nōvema 2014, 21).

Kuo foaki atu ʻe he ʻOtuá e folofolá, kau palōfita ʻo onopōní mo e kau ’aposetoló, pea mo e meʻafoaki ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní ke tokoniʻi koe. ʻI hoʻo ako, fekumi ki Heʻene faleʻí ʻi he lotu, mo ngāue ʻaki ʻa e tui mo e faʻa kātakí, ʻe ʻomi ʻEne ngaahi talí kiate koe (vakai, Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 9:8; 109:7).

Ngaahi Maʻuʻanga Tokoni Tānaki Maí

Paaki