Je viera v uzmierenie Ježiša Krista vpísaná do nášho srdca?

Linda K. Burtonová

Generálna prezidentka Združenia pomoci

Uzatváranie zmlúv, ich dodržiavanie a radovanie sa z nich bude dôkazom toho, že uzmierenie Ježiša Krista je skutočne vpísané do nášho srdca.

Moje milované sestry, keď som v posledných mesiacoch premýšľala o tejto náročnej zodpovednosti, premýšľala som o vás vo svojej mysli, i vo svojom srdci. I keď sa necítim byť schopná niesť zodpovednosť, ktorá bola na mňa vložená, viem, že to povolanie prišlo od Pána skrze Jeho vyvoleného proroka, a to mi nateraz stačí. Písma učia, že či už je to Pánovým hlasom, alebo hlasom Jeho služobníkov, to je to isté.¹

Jedným zo vzácnych darov, ktoré sú spojené s týmto povolaním je uistenie, že Nebeský Otec miluje všetky Svoje dcéry. Cítim Jeho lásku ku každej z nás!

Rovnako ako vy, aj ja mám rada písma! V Jeremiášovi sa nachádza verš, ktorý je veľmi drahý môjmu srdcu. Jeremiáš žil v nepokojnej dobe a na nepokojnom mieste, ale Pán mu umožnil, aby videl obdobie nádeje počas zhromaždenia Izraela v neskorších dňoch² – našu dobu. Jeremiáš prorokoval:

„Po oných dňoch – znie výrok Hospodinov: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. …

… Lebo všetci ma budú poznať, od najmenšieho až po najväčšieho – znie výrok Hospodinov – lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.“³

My sme tí ľudia, ktorých videl Jeremiáš. Pozvali sme Pána, aby vpísal zákon, alebo náuku, do nášho srdca? Veríme tomu, že odpustenie dostupné skrze uzmierenie, o ktorom hovorí Jeremiáš, sa vzťahuje na nás osobne?

Pred niekoľkými rokmi sa Starší Jeffrey R. Holland podelil o svoje pocity ohľadom hlboko zakorenenej viery pionierov, ktorí si razili cestu do Salt Lake Valley, dokonca i potom, ako ich deti zomreli. Povedal: „Nerobili to preto, lebo to bolo v programe, nerobili to preto, aby mali spoločnosť, robili to preto, lebo viera v evanjelium Ježiša Krista bola v ich duši; bola v špiku ich kostí.“

S nehou v hlase povedal:

„Len vďaka tomu mohli matky pochovať [svoje deti] v drevenej skrinke na chlieb a pokračovať ďalej, hovoriac:, Zasľúbená krajina je niekde tam. Ideme ďalej až do údolia.‘

Mohli povedať, že to všetko pre zmluvy, náuku, vieru, zjavenie a ducha.“

Zakončil týmito hlbokými, podnecujúcimi slovami: „Ak si toto môžeme udržať v našich rodinách a v Cirkvi, veľa ostatných vecí sa stane samo od seba. A možno veľa ostatných vecí takpovediac spadne z voza, prestanú byť pre nás dôležité. Hovorí sa, že tie ručné vozíky mohli odviesť iba určité množstvo. Rovnako ako sa museli naši predkovia rozhodnúť, čo si vezmú, možno nás 21. storočie prinúti rozhodnúť sa:, Čo si do toho ručného vozíka dáme my?‘ A to je podstatou našej duše; je to hlboko v špiku našich kostí.“⁴ Alebo, povedané iným spôsobom, to je to, čo je vpísané do nášho srdca!

Ako nové predsedníctvo Združenia pomoci sme naliehavo žiadali Pána, aby sme zistili, ktoré nevyhnutné veci by On chcel, aby sme si naložili na ručný vozík Združenia pomoci, aby sme pokračovali v napredovaní Jeho diela. Cítili sme, že Nebeský Otec by najprv chcel, aby sme pomohli Jeho milovaným dcéram porozumieť náuke uzmierenia Ježiša Krista. Vieme, že ak tak učiníme, naša viera porastie, a rovnako aj naša túžba žiť spravodlivo. Po druhé, keď sme premýšľali nad rozhodujúcou potrebou posilniť rodiny a domovy, cítili sme, že Pán by chcel, aby sme povzbudili Jeho milované dcéry, aby s radosťou priľnuli k svojim zmluvám. Keď sa dodržiavajú zmluvy, rodiny sú posilnené. A nakoniec, cítime, že by chcel, aby sme pracovali v jednote s ostatnými pomocnými organizáciami a s našimi kňazskými vedúcimi, usilujúc sa vyhľadávať a pomáhať tým, ktorí sú v núdzi, aby postupovali ďalej po ceste. Je našou vrúcnou modlitbou, aby každá z nás otvorila svoje srdce a nechala Pána, nech tam vyryje náuky uzmierenia, zmluvy a jednotu.

Ako môžeme očakávať, že môžeme posilniť rodiny alebo pomôcť ostatným, ak my sami nemáme vo svojom srdci vpísanú hlbokú a trvalú vieru v Ježiša Krista a v Jeho nekonečné uzmierenie? Dnes večer by som sa s vami chcela podeliť o tri zásady uzmierenia, ktoré, ak sú vpísané do nášho srdca, zvýšia našu vieru v Ježiša Krista. Nádejam sa, že porozumenie týchto zásad požehná každú z nás, či už sme v Cirkvi nové alebo sme dlhoročné členky.

Zásada 1: „Všetko, čo je na živote nespravodlivé môže byť dané do poriadku prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista.“⁵

Spolu s vami nesieme svedectvo o uzmierení nášho Spasiteľa, Ježiša Krista. Naše svedectvá, rovnako ako vaše, sú vpísané v našom srdci, keď čelíme rozmanitým výzvam a nepriazni, ktoré pomáhajú našej duši rásť. Tieto výzvy sa bez porozumenia dokonalého plánu šťastia Nebeského Otca a Spasiteľovho uzmierenia ako ústredného prvku tohto plánu môžu zdať nespravodlivé. My všetci si spravodlivo medzi sebou delíme životné strasti. Ale vo vernom srdci je vpísané: „Všetko, čo je na živote nespravodlivé môže byt dané do poriadku prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista.“

Prečo Pán pripustí, aby sme v tomto živote zakúsili trápenie a protivenstvo? Jednoducho povedané, je to súčasť plánu pre náš rast a pokrok! „Jasali“⁶ sme, keď sme sa dozvedeli, že budeme mať možnosť prísť na zem, aby sme zakúsili smrteľnosť. Starší Dallin H. Oaks učil: „Naše potrebné obrátenie často ľahšie dosiahneme vtedy, keď zažívame utrpenie a protivenstvo, než vtedy, keď žijeme v pokoji a pohodlí.“⁷

Túto pravdu dokazuje príklad vernej sestry - pionierky. Mary Lois Walkerová sa v sedemnástich rokoch v St. Louis v Missouri vydala za Johna T. Morrisa. V roku 1853 spolu s ostatnými Svätými prekročili pláne a do Salt Lake Valley sa dostali krátko po svojom prvom výročí. Na svojej púti trpeli rovnakou núdzou ako ostatní Svätí. Ale ich utrpenia a protivenstvo neskončilo príchodom do Salt Lake Valley. Nasledujúci rok si Mary, ktorej bolo devätnásť, zapísala: „Narodil sa nám syn. … Jeden večer, keď mal dva či tri mesiace, … mi niečo pošepkalo:, Prídeš o toto bábätko.‘“

Počas zimy sa jeho stav zhoršoval. „Robili sme všetko, čo sme mohli, … ale bábätko sa malo stále horšie a horšie … druhého februára zomrel … a tak som vypila horký kalich rozlúčky so svojím vlastným telom a krvou.“ Ale jej trápenia sa ešte neskončili. Maryin manžel tiež ochorel a zomrel tri týždne po ich synovi.

Mary si zapísala: „A tak som, ešte ani nie dvadsaťročná, prišla počas krátkych dvadsiatich dní o manžela i o svoje jediné dieťa, v cudzej krajine vzdialenej stovky míľ od svojej rodiny, a predo mnou sa týčila hora problémov … a želala som si, aby som tiež mohla zomrieť a pripojiť sa tak k svojim milovaným.“

Ďalej pokračuje: „V jeden nedeľný večer som išla na prechádzku so svojím priateľom. … Pripomenulo mi to, že mi chýba môj manžel a cítila som sa veľmi osamelá, a keď som sa horko rozplakala, videla som, ako keby vo svojej mysli, strmý kopec života, na ktorý musím vystúpiť, a veľmi silne som cítila, že je to tak. Upadla som do hlbokej depresie, lebo nepriateľ presne vie, kedy má zaútočiť, ale náš [Spasiteľ Ježiš Kristus] má moc zachrániť. S Otcovou pomocou som bola schopná bojovať proti všetkým tým silám, ktoré, ako sa zdalo, boli v tom čase proti mne namierené.“⁸

Mary sa v útlom veku devätnástich rokov naučila, že uzmierenie nám poskytuje uistenie, že všetky veci, ktoré sú v tomto živote nespravodlivé, budú napravené – dokonca i ten najhlbší zármutok.

Zásada 2: V uzmierení je moc, ktorá nám umožňuje prekonať prirodzeného muža či ženu a stať sa pravým učeníkom Ježiša Krista.⁹

Je tu spôsob, ktorým zistíme, či sme sa naučili náuku alebo zásadu evanjelia. Je to vtedy, keď sme schopní učiť náuku alebo zásadu takým spôsobom, že tomu môže porozumieť aj dieťa. Hodnotným zdrojom toho, ako učiť deti porozumieť uzmiereniu je podobenstvo, ktoré sa nachádza v lekcii Primáriek. Možno nám to pomôže pri výučbe svojich vlastných detí, vnukov alebo priateľov inej viery, ktorí túžia porozumieť tejto najdôležitejšej náuke.

„Žena, ktorá išla popri ceste spadla do jamy takej hlbokej, že sa nemohla vyškriabať von. Nech robila čokoľvek, sama sa odtiaľ nevedela dostať. Volala o pomoc a veľmi sa potešila, keď ju začul láskavý okoloidúci a spustil jej dole rebrík. To jej umožnilo, aby sa vyškriabala von z jamy a opäť získala slobodu.

My sme ako tá žena v jame. Keď hrešíme, je to ako keby sme spadli do jamy a nemôžeme sa sami vyškriabať von. Nebeský Otec, rovnako ako láskavý okoloidúci, ktorý začul ženino volanie o pomoc, nám poslal Svojho Jednorodeného Syna, aby nám poskytol prostriedky na záchranu. Uzmierenie Ježiša Krista je ako spustený rebrík do jamy; poskytuje nám prostriedky na to, aby sme sa vyškriabali hore.“¹⁰ Ale Spasiteľ robí oveľa viac než spustí rebrík, On „zíde dole do jamy a naučí nás, ako použiť rebrík na to, aby sme sa mohli zachrániť“¹¹. „Rovnako ako sa musela tá žena v jame vyškriabať po rebríku, my musíme činiť pokánie zo svojich hriechov a poslúchať zásady a obrady evanjelia, aby sme sa vyškriabali zo svojej jamy a umožnili uzmiereniu, aby pracovalo v našom živote. Potom, po všetkom tom, čo my môžeme učiniť, uzmierenie spôsobí, že je pre nás možné stať sa hodnými, aby sme sa mohli vrátiť do prítomnosti Nebeského Otca.“¹²

Nedávno som mala tú výsadu stretnúť sa v Čile s pionierkou dnešnej doby, s milovanou dcérou Božou a nedávno obrátenou do Cirkvi. Je slobodnou matkou s dvomi malými synmi. Skrze moc uzmierenia bola schopná nechať svoju minulosť za sebou a teraz sa úprimne snaží stať sa pravou učeníčkou Ježiša Krista. Keď som o nej premýšľala, prišla mi na myseľ zásada, ktorú učil Starší David A. Bednar: „Jedna vec je zistiť, že Ježiš Kristus prišiel na zem, aby pre nás zomrel – toto je zásadná a základná Kristova náuka. Ale tiež musíme byť vďační za to, že Pán, skrze Svoje uzmierenie a moc Ducha Svätého, v nás túži žiť – nielen aby nás viedol, ale tiež aby nás posilnil.“¹³

Keď sme spolu s touto sestrou z Čile hovorili o tom, ako zostať na tej ceste, ktorá vedie k večnému životu, nadšene ma uistila, že sa rozhodla, že bude kráčať po onej ceste. Po väčšinu svojho života kráčala mimo cesty a prehlásila, že neexistuje nič „tam vonku“, čo by si želala, aby sa vrátilo opäť do jej života. Oprávňujúca moc uzmierenia žije v jej vnútri. Je vpísaná do jej srdca.

Oná moc nás oprávňuje nielen na to, aby sme sa vyškriabali von z jamy, ale tiež nám poskytuje moc na to, aby sme postupovali po úzkej a tesnej ceste vedúcej naspäť do prítomnosti nášho Nebeského Otca.

Zásada 3: Uzmierenie je najväčším dôkazom Otcovej lásky k Jeho deťom.

Mali by sme premýšľať nad touto povzbudzujúcou myšlienkou od Staršieho Oaksa: „Zamyslite sa nad tým, ako muselo zarmútiť nášho Nebeského Otca to, že poslal Svojho Syna, aby znášal nepredstaviteľné utrpenie za naše hriechy. To je najväčším dôkazom jeho lásky ku každému z nás!“¹⁴

Oný najvyšší skutok lásky by mal primäť každú z nás, aby sme pokľakli v úprimnej modlitbe a aby sme poďakovali Nebeskému Otcovi za to, že nás má rád tak veľmi, že poslal Svojho Jednorodeného a dokonalého Syna, aby trpel za naše hriechy, trápenia a za všetko, čo sa nám v našich životoch zdá nespravodlivé.

Pamätáte sa na tú ženu, o ktorej nedávno hovoril prezident Dieter F. Uchtdorf? Povedal: „Jedna žena, ktorá po mnoho rokov zakúšala skúšky a utrpenie so slzami v očiach, povedala:, Uvedomila som si, že som ako stará 20 dolárová bankovka – pokrčená, potrhaná, špinavá, hrubo používaná a ošúchaná. Ale stále som 20 dolárová bankovka. Mám určitú hodnotu. Aj keď tak možno nevyzerám a aj keď som potrhaná a používaná, mám stále plnú hodnotu 20 dolárov.‘“¹⁵

Táto žena vie, že je milovanou dcérou svojho Nebeského Otca a že je pre Neho dostatočne hodná na to, aby poslal Svojho Syna, aby vykonal uzmierenie za ňu ako za jednotlivca. Každá sestra v Cirkvi by mala vedieť to, čo vie táto žena – že je milovanou dcérou Božou. Ako vedomie toho, akú máme pre Neho hodnotu zmení to, ako dodržiavame svoje zmluvy? Ako vedomie toho, akú máme pre Neho hodnotu vplýva na našu túžbu slúžiť ostatným? Ako vedomie toho, akú máme pre Neho hodnotu zvýši našu túžbu pomôcť tým, ktorí sú v núdzi, aby porozumeli uzmiereniu tak ako my – v celej hĺbke? Keď má každá z nás vpísanú náuku uzmierenia hlboko do svojho srdca, potom sa začneme stávať tými ľuďmi, akými Pán chce, aby sme boli, keď opäť príde. Spozná nás ako Svojich pravých učeníkov.

Kiež uzmierenie Ježiša Krista spôsobí „mocnú zmenu“, ktorá bude vpísaná do nášho srdca.¹⁶ Keď si uvedomíme túto náuku, hlásanú anjelom Božím ako radostné zvesti veľkej radosti¹⁷, sľubujem vám, že sa budeme cítiť tak isto ako sa cítil ľud kráľa Benjamína. Potom, ako sa mocne modlili o to, aby bolo uzmierenie uplatnené v ich životoch, boli naplnení radosťou¹⁸ a boli ochotní vstúpiť do zmluvy s Bohom, činiť Jeho vôľu a byť poslušní Jeho prikázaniam vo všetkých veciach¹⁹. Uzatváranie zmlúv, ich dodržiavanie a radovanie sa z nich bude dôkazom toho, že je uzmierenie Ježiša Krista skutočne vpísané do nášho srdca. Sestry, prosím, zapamätajte si tieto tri zásady.

„Všetko, čo je na živote nespravodlivé môže byt dané do poriadku prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista.“²⁰
V uzmierení je moc, ktorá nám umožňuje prekonať prirodzeného muža či ženu a stať sa pravým učeníkom Ježiša Krista.²¹
Uzmierenie je najväčším dôkazom Otcovej lásky k Jeho deťom.²²

„Po oných dňoch – znie výrok Hospodinov: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich a oni budú mojím ľudom.“²³ Vyzývam nás, poprosme Pána, aby nám vpísal tieto zásady uzmierenia do nášho srdca. Svedčím o tom, že sú pravdivé. V mene Ježiša Krista, amen.