Opatrovateľky

Prezident Henry B. Eyring

Prvý radca v Prvom predsedníctve

Budete posilnené, a tiež inšpirované, aby ste vedeli koľko a ako rozšíriť svoju schopnosť slúžiť.

Som vďačný, že dnes večer môžem byť vo vašej prítomnosti. Ženy Cirkvi Ježiša Krista sa pretvorili na združenie sestier, ako to týmito slovami opísala Lucy Mack Smithová, matka proroka Josepha Smitha: „Musíme opatrovať jedna druhú, dohliadať na seba, utešovať sa navzájom a obdržať náuku, aby sme všetky mohli spolu zasadnúť v nebi.“¹

V tomto pozoruhodnom výroku sú tri časti, ktoré opisujú predpoklady spájajúce sa so stavom šťastia v Bohu. Jedným je opatrovať jedna druhú. Ďalšia je učiť sa navzájom a byť vyučované. A tretia vec je zasadnúť spoločne s Bohom.

Mojím cieľom dnes večer je pomôcť vám cítiť chválu a uznanie Božie za to, čo ste už dosiahli a pomôcť každej z vás dosiahnuť tento vznešený cieľ. A tiež opísať niekoľko vecí, ktoré do vašej zjednotenej služby ešte len prídu.

Ako sestry v oných raných časoch, aj vy ste zareagovali na Pánove volanie ísť a pomôcť druhým. V roku 1856 požiadal prorok Brigham Young Svätých, aby išli a pomohli pionierom s ručnými vozíkmi uviaznutým v zasnežených horách. V tom čase potreby povedal členom na generálnej konferencii: „Vaša viera, náboženstvo a náboženské vyznanie nikdy nespasí dušu nikoho v celestiálnom kráľovstve nášho Boha, pokiaľ sa nebudete držať práve týchto zásad, ktoré vás tu teraz učím. Choďte a priveďte tých ľudí z plání a striktne dbajte na tie veci, ktoré nazývame časnými, … inak bude vaša viera márna.“²

Ženy v Utahu reagovali po stovkách. Vo svojej chudobe naplnili vozy všetkým, čo mohli použiť a čo mohli zhromaždiť z domovov druhých, aby utešili trpiacich. Jedna z týchto statočných sestier si zapísala: „Nikdy som nepocítila viac uspokojenia, mohla by som povedať, že až potešenia zo žiadnej práce, ktorú som kedy vykonala a takýto prevládajúci pocit jednoty.“³

Keď bola záchrana ukončená a sneh sa roztopil, táto istá sestra si zaznamenala otázku, ktorú mala vo svojom veriacom srdci: „Čo bude ďalšie, čo môžu ochotné ruky urobiť?“⁴

V našej dobe skupiny statočných sestier po celom svete obrátili svoju vieru v činy na stovkách miest. A vo svojich srdciach a modlitbách si kladú rovnakú otázku ohľadom budúcnosti vo svojich životoch služby.

Každá z vás ste na jedinečnom mieste na svojej púti k večnému životu. Niektoré máte roky skúseností a ďalšie ste na počiatku svojho pozemského nasledovníctva. Každá má svoju jedinečnú osobnú minulosť a výzvy. Ale všetky ste sestry a milované dcéry nášho Nebeského Otca, ktorý pozná a dohliada na každú jednu z vás.

To čo ste spoločne pozoruhodne dobre zvládli je starostlivosť, dohliadanie a utešovanie sa navzájom. Bol som svedkom oného trojnásobného zázraku iba pred mesiacom v službe jednej sestre. Ako jej otec, ďakujem vám a ďakujem Bohu, ktorý viedol jednu navštevujúcu učiteľku.

Naša dcéra Elizabeth, ktorá žije v inom štáte a v inom časovom pásme ako my, bola doma so svojou trojročnou dcérkou. Jej ďalšie dieťa bolo prvý týždeň v škôlke. Elizabeth bola v šiestom mesiaci tehotenstva, očakávajúc narodenie svojho tretieho dieťaťa, o ktorom doktori povedali, že to bude ďalšie dievčatko. Jej manžel, Joshua, bol v práci.

Keď zbadala, že krváca a že krvácanie silnie, zavolala manželovi. Povedal jej, aby zavolala záchranku a že príde za ňou do nemocnice, ktorá bola dvadsať minút od jej domu. Skôr ako stihla zatelefonovať, začula klopanie na dvere.

Pri dverách zostala prekvapená, že vidí svoju spoločníčku z navštevujúcich učiteliek zo Združenia pomoci. V to ráno nemali stretnutie. Jej spoločníčka mala naliehavý pocit, že má Elizabeth prísť navštíviť.

Pomohla jej do svojho auta. Do nemocnice prišli dlho predtým ako prišiel Joshua z práce. Doktori sa za menej ako dvadsať minút rozhodli vybrať dieťatko chirurgicky a zachrániť tak Elizabeth a aj jej dieťa. A tak maličké dievčatko prišlo na svet, hlasno plačúc, pätnásť týždňov pred termínom. Vážila iba sedemstošesťdesiatpäť gramov. Ale žila a žila aj Elizabeth.

V ten deň sa z časti naplnili slová Lucy Mack Smithovej. Verná členka Združenia pomoci, nabádaná Duchom Svätým, dohliadala, opatrovala a utešila svoju sestru v Božom kráľovstve. Ona a desiatky tisícok ďalších, ktorým bola daná takáto inšpirovaná služba po celé generácie, majú nielen vďaku tých, ktorým pomohli a ich milovaných, ale aj Pána.

Pamätáte si na Jeho slová vďaky pre tých, ktorí obdržali trocha pozemského uznania za svoj súcit: „Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“⁵

Ale zázrak jednej zo sestier Združenia pomoci, ktorá prišla a pomohla práve včas je znásobovaný skrze moc jednotného združenia sestier. Tu je malá časť správy, ktorú poslal Elizabeth a Joshuovi ich biskup do nemocnice niekoľko hodín po tom, ako sa narodilo bábätko: „Prezidentka Združenia pomoci má všetko pod kontrolou. Už dávame dokopy plán pomoci s dievčatami doma tak, aby Elizabeth mohla cestovať hore a dole do nemocnice počas doby, kedy tam bude musieť malé dievčatko bez mena zostať. Už sme niečo podobné robili, pred dlhým časom, a [naši] ľudia sa chopili príležitosti.“

Biskup pokračoval ďalej pričom hovoril za seba a aj za zbor: „Dokonca sme chodili do nemocnice a sedeli s deťmi v detskom kútiku, keď ich mamy nechceli nechať niekde inde.“

A potom: „Samozrejme, že náš plán nezačneme uskutočňovať bez koordinácie a povolenia od vás. Len sme vám chceli dať vedieť, že nemusíte mať starosti ohľadom vecí, ktoré môžeme urobiť my.“

To čo urobili umožnilo mojej dcére prežiť prvé vzácne momenty, keď po prvýkrát držala v náručí svoju maličkú dcérku.

A potom biskup zakončil svoj list Joshuhovi a Elizabeth posolstvom, ktoré si sestry navzájom posielajú po celom svete spolu so svojím záväzkom vzájomne si slúžiť pre Majstra: „Majte vieru.“

So všetkými rozdielmi vo vašom osobnom živote a v minulých skúsenostiach, môžem vám povedať niečo o tom, čo je pred vami. Keď budete mať vieru, zistíte, že ste v Pánovom vlastnom čase znova vyzývané slúžiť niekomu, kto je v núdzi, aj keď sa to nebude zdať práve výhodné. Môže sa to javiť ako nepríjemná a možno dokonca nemožná úloha. Keď to povolanie príde, môže sa vám zdať, že nie ste potrebné či dokonca, že pomôcť môže niekto iný.

Pamätajte, keď nám Pán umožní stretnúť niekoho v núdzi, že dobrého Samaritána si ctíme za to, čo urobil, nie za to, čo neurobil. Neprešiel okolo druhou stranou, dokonca aj napriek tomu, že zbitý pocestný na ceste bol cudzinec a možno nepriateľ. Urobil čo pre zbitého muža urobiť mohol a vytvoril konkrétny plán pre druhých, aby urobili viac. Urobil to, lebo rozumel tomu, že pomáhať niekomu môže vyžadovať oveľa viac než čo môže urobiť jeden človek.

Ponaučenie z oného príbehu vás môže viesť pri čomkoľvek čo prinesie budúcnosť. Úplne rovnaké ponaučenia poznáme z nášho vlastného detstva či nedávnych skúseností.

Určite aspoň raz a možno aj častejšie ste boli prekvapení, keď ste stretli niekoho, kto potreboval starostlivosť. Možno to bol rodič, starý rodič, sestra či dieťa zasiahnutí chorobou či postihnutím. Vaše pocity súcitu prevládnu nad ľudskými želaniami. Tak začínate ponúkať pomoc.

Ako pocestný v príbehu z písiem o dobrom Samaritánovi, je celkom dobre možné, že pomoc sa v skutočnosti zmení na dlhodobú starostlivosť, ktorú by ste nemohli poskytnúť bez pomoci druhých. Samaritán potreboval odovzdať pocestného do starostlivosti opatrovateľa. Pracovať v tímoch v službe druhým v núdzi je súčasťou Pánovho plánu.

Biskupi a prezidentky Združenia pomoci vždy vyzývajú členov rodiny, aby si vzájomne pomáhali, keď je pomoc potrebná. Je mnoho dôvodov pre túto zásadu. Predovšetkým je to možnosť zabezpečiť viacerým ľuďom požehnania zväčšujúcej sa lásky, ktoré prichádzajú zo vzájomnej služby.

Zaregistrovali a pocítili ste tieto požehnania. Kedykoľvek ste sa starali o niekoho dokonca len krátku dobu, cítili ste lásku k tomu človeku, ktorému ste slúžili. Ako sa zvyšuje čas, počas ktorého je potrebná starostlivosť, pocity lásky majú sklon narastať.

Pretože sme smrteľníci, túto narastajúcu lásku môžu prerušovať pocity frustrácie a vyčerpanosti. To je ďalší dôvod, prečo nám Pán dáva možnosť mať pomoc druhých v našej službe tým, ktorí sú v núdzi. Toto je to, prečo Pán vytvoril združenia opatrovateľov.

Pred pár týždňami som bol svedkom toho, keď mladá žena povstala na zhromaždení Večere Pána, aby jej bola vyjadrená podpora ako asistentke koordinátorky navštevujúceho učenia. Premýšľal som, či vie akú poctu jej Pán vzdal. Dieťa, ktoré držala v náručí sa vrtelo, a tak musela odísť zo zhromaždenia predtým ako som jej mohol povedať ako veľmi ju Pán bude milovať a vážiť si ju za koordinovanie snáh Jeho nasledovníčiek.

Starostlivosť o tých, ktorí sú v núdzi si vyžaduje tím, milujúce a jednotné združenie. To je to, čo Pán buduje medzi vami. Miluje vás za akúkoľvek časť, ktorú robíte.

Jedným zo znakov Jeho uznania je, že Pán vám dovoľuje, aby ste pocítili viac Jeho lásky k človeku, ktorému pomáhate. To je dôvod, prečo plačete pri smrti niekoho, komu ste slúžili po dlhú dobu. Strata príležitosti starať sa o nich môže byť pociťovaná dokonca ako väčšia strata než len dočasné oddelenie. Počul som ženu -- ktorej nedávno zomrel manžel -- vydávať svedectvo o vďačnosti za príležitosť slúžiť mu do konca jeho života. Jej slzy neboli viditeľné, ale jej šťastný úsmev bol.

Dokonca aj keď dlhá a milujúca služba ľuďom je bohato odmeňovaná, zistili ste, že existujú fyzické, emocionálne a finančné limity toho, kedy je to možné. Osoba poskytujúca starostlivosť po dlhý čas sa stane tou, ktorá potrebuje starostlivosť.

Pán, ktorý je Majster starajúci sa o ľudí v núdzi, dáva inšpirovanú radu vyčerpaným opatrovateľom v týchto slovách kráľa Benjamína zaznamenaných v Knihe Mormonovej: Kvôli udržaniu odpustenia hriechov svojich … chcel by som, aby ste poskytovali z majetku svojho chudobným, každý človek podľa toho, čo má, aby ste sýtili hladných, odievali nahých, navštevovali chorých a poskytovali im úľavu, ako duchovne, tak časne, podľa ich potrieb.⁶

Ale potom pokračuje vo varovaní tým z vás, ktorí možno zlyhávajú v tom, že nereagujú na známky toho, že ste tlačení k tomu, aby ste túto láskyplnú službu poskytovali až príliš dlho a príliš veľa ľuďom: A dohliadnite, aby všetky veci tieto boli konané v múdrosti a po poriadku; lebo nie je nutné, aby človek bežal rýchlejšie, ako má síl. A znova, je nevyhnutné, aby bol usilovný, aby tak mohol získať cenu; takže všetky veci musia byť konané po poriadku.⁷

Túto radu je niekedy ťažko použiť, keď sa zdá, že musíte balansovať medzi vašou túžbou robiť všetko čo môžete, aby ste pomohli druhým a múdrosťou, ktorá bude dbať na vaše vlastné potreby, aby ste si mohli udržať silu k službe. Možno ste videli druhých ako sa borili s podobnými rozhodnutiami. Jedným príkladom je rozhodnutie starať sa o človeka, ktorého život sa chýli ku koncu v opatrovateľskom zariadení alebo vo vašej domácnosti v dobe, kedy už ste na pokraji vyčerpania.

To čo viete o pláne spásy môže byť vaším radcom pri takomto srdcervúcom rozhodovaní. Toto je jeden z dôvodov, prečo Lucy Mack Smithová múdro povedala, že sestry majú „obdržať náuku“.

Je dobré, keď máme úplnú istotu ohľadom cieľa, ktorý má Pán pre každé dieťa Božie v skúške ohňom smrteľného života. Učil základ plánu spásy proroka Josepha týmto spôsobom, keď mal problém pochopiť a vyrovnať sa s tým, čo sa javí ako nekonečná skúška: A potom, ak v tom obstojíš dobre, Boh ťa povýši na výsosti.⁸

Naše rozhodnutie pomáhať niekomu počas ťažkých skúšok sa potom obráti na otázku: „Aký smer mám nasledovať, aby som najlepšie pomohol človeku, ktorého milujem a „vytrval dobre“? Naším cieľom je, aby sa stalo pravdepodobnejšie to, že budú používať vieru v Krista, udržiavať svetlú nádej vo večný život a uplatňovať milosrdenstvo a čistú lásku Kristovu do konca jeho či jej života.

Videl som sestry v kráľovstve ako sa zamerali na Spasiteľa a Jeho cieľ. Premýšľajte o dobe, kedy ste prišli do miestnosti po stretnutí Združenia pomoci, Primáriek či Mladých žien.

Obraz Spasiteľa či Jeho slová nemusia byť viditeľné, ale viete, že svedectvo skutočnosti a hodnoty Jeho uzmierenia boli počas tej hodiny pociťované. Nemusia tu byť obrázky svätého chrámu či slová „Rodiny môžu byť spolu navždy“, ale môžete vidieť nádej v ich úsmevoch.

A videli ste tak, ako som ja videl, múdru navštevujúcu učiteľku ako buduje dôveru v neistej sestre o tom, že jej služba je vždy pre niekoho potrebná a cenná. Dobré prezidentky Združenia pomoci nájdu spôsob ako tí, ktorí potrebujú pomoc môžu pomôcť druhým. Vytvoria príležitosti pre sestry, aby vydržali skúšky, keď sa budú o seba vzájomne starať v čistej láske Kristovej. To môže zahŕňať láskavé nástojenie na unavenú opatrovníčku, aby odpočívala a prijala pomoc od druhých.

Sestry tak konajú vďaka tomu, že sú pomalé v posudzovaní tých, ktorí prechádzajú skúškami. Väčšina ľudí nesúcich ťažké bremená začína pochybovať o sebe a svojej hodnote. Ich bremeno uľahčíme, keď máme trpezlivosť s ich slabosťami a tešíme sa z toho čo dobré v nich vidíme. Pán to tak robí. A my môžeme nasledovať Jeho príklad najlepšieho opatrovateľa tých, ktorí sú v núdzi.

Často hovoríme o posilnení kruhu sestier v Cirkvi Ježiša Krista. Musíme sa naučiť rozoznávať, že Spasiteľ je vždy v tomto kruhu, keď Ho pozveme.

A čo viac, uvidíme dcéry Božie ako pozývajú iné sestry do oného kruhu spolu s nimi. Keď sestry prichádzajú na zhromaždenie a pozerajú sa po mieste na sedenie, započujú tiché slová: „Prosím, sadni si ku mne.“

Budeme počuť tieto slová oného budúceho dňa, ktorý videla Lucy Mack Smithová, keď sestry „spolu zasadnú v nebi“. Na ten deň sa nemôžeme pripraviť za chvíľu. Príde s dňami a rokmi vzájomnej starostlivosti a tým, že prijmeme slová večného života hlboko do našich sŕdc.

Mojou modlitbou je, aby nás bolo spolu veľa v tej nádhernej budúcnosti, ktorá leží pred nami. Vydávam svoje svedectvo, že vaša nádej, že tieto dni nastanú bude naplnená. Pán Ježiš Kristus to skrze svoje nekonečné uzmierenie učinil možným pre každú jednu z vás. Nebeský Otec počuje a odpovedá na vaše modlitby viery o vedenie a pomoc vytrvať vo vašej službe.

Duch Svätý je poslaný k vám a k tým, o ktorých sa staráte s celým srdcom. Budete posilnené, a tiež inšpirované, aby ste vedeli koľko a ako rozšíriť svoju schopnosť slúžiť. Duch vás uteší, keď budete premýšľať: „Urobila som čo som mohla?“

Svedčím, že Pán bude s vami a že keď budete slúžiť tým, ktorých miluje, v ich núdzi a skúškach, pripraví a označí vám cestu. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.