Nepôjdeme ďalej v takej veľkej veci?
Mali by sme si vždy pamätať cenu, ktorú Joseph a Hyrum zaplatili, spolu s mnohými ďalšími vernými mužmi, ženami a deťmi, aby vybudovali Cirkev.
Ďakujem vám veľmi pekne, prezident, za taký úžasný úvod. Bratia a sestry, pred 215 rokmi sa vo Vermonte v regióne známom ako Nové Anglicko na severovýchode Spojených štátov narodil Josephovi a Lucy Mack Smithovcom malý chlapec.
Jospeh a Lucy Macková verili v Ježiša Krista, študovali sväté písma, úprimne sa modlili a kráčali s vierou v Boha.
Pomenovali svojho novorodeného syna Joseph Smith ml.
Brigham Young povedal o rodine Smithovcov: „Pán sledoval [Josepha Smitha] a jeho otca, a otca jeho otca, a ich praotcov zreteľne až k Abrahámovi, a od Abraháma k potope, od potopy k Enochovi a od Enocha k Adamovi. Pozoroval túto rodinu a krv, ako sa šírila od svojho prameňa až k narodeniu tohto muža. [Joseph Smith] bol predustanovený vo večnosti.“1
Joseph ml., milovaný svojou rodinou, si bol obzvlášť blízky so svojím starším bratom Hyrumom, ktorý mal takmer šesť rokov, keď sa Joseph narodil.
Minulý rok v októbri som sedel pri kozubovej doske, ktorá bola v malom dome Smithovcov v Sharone vo Vermonte, kde sa Joseph narodil. Cítil som Hyrumovu lásku voči Josephovi a predstavil som si, ako drží svojho malého brata v náručí a učí ho rozprávať.
Otec a mama Smithovci prežili osobné nezdary, ktoré ich prinútili niekoľkokrát presťahovať svoju rodinu predtým, než to konečne s Novým Anglickom vzdali a urobili odvážne rozhodnutie presťahovať sa viac na západ do štátu New York.
Vďaka tomu, že bola rodina zjednotená, tieto výzvy zvládli a spoločne čelili znepokojujúcej úlohe začať odznova na 0,4 km2 zalesnenej plochy zeme v Manchesteri blízko Palmyry v New Yorku.
Nie som si istý, či si mnohí z nás uvedomujú fyzické a emocionálne výzvy, ktoré predstavovalo pre rodinu Smithovcov začať odznova – čistenie zeme, sadenie ovocných sadov a osievanie polí, postavenie malej drevenice a iných farmárskych stavieb, najímanie krátkodobých pracovníkov a vyrábanie domáceho tovaru, aby ho mohli v meste predať.
Kým táto rodina prišla do západného New Yorku, bola táto oblasť zapálená náboženským ošiaľom, známym ako Druhé veľké prebudenie.
Počas tohto obdobia diskusií a sporov medzi náboženskými skupinami zažil Joseph úžasnú víziu, ktorú dnes poznáme ako Prvé videnie. Sme požehnaní, že máme štyri záznamy z prvej ruky, z ktorých budem čerpať.2
Joseph si zaznamenal: „Počas tohto obdobia veľkého rozruchu bola moja myseľ nabádaná k vážnemu uvažovaniu a k veľkému nepokoju; ale hoci boli moje pocity hlboké a často naliehavé, napriek tomu som sa držal bokom od všetkých týchto spoločností, aj keď som navštevoval ich rôzne zhromaždenia tak často, ako to okolnosti dovoľovali. … Ale taký veľký bol zmätok a potýčky medzi rôznymi denomináciami, že bolo nemožné pre osobu tak mladú ako ja, a tak neoboznámenú s ľuďmi a vecami, prísť k akémukoľvek určitému záveru, kto má pravdu a kto sa mýli.“3
Joseph sa obrátil na Bibliu, aby našiel odpovede na svoje otázky a prečítal si Jakuba 1:5: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“4
Poznamenal: „Nikdy nevstúpil žiaden úryvok písma s väčšou mocou do srdca človeka než tento v tejto dobe do môjho. Zdalo sa, že vstúpil s veľkou silou do každého pocitu môjho srdca. Uvažoval som o ňom znova a znova.“5
Joseph si uvedomil, že Biblia neobsahuje všetky odpovede na životné otázky; namiesto toho učí mužov a ženy, ako môžu nájsť odpovede na svoje otázky komunikáciou priamo s Bohom prostredníctvom modlitby.
Dodal: „Teda, v súlade s týmto mojím rozhodnutím prosiť od Boha, odobral som sa do lesa, aby som sa o to pokúsil. Bolo to ráno krásneho, jasného dňa, skoro na jar tisícosemsto a dvadsať.“6
Čoskoro nato Joseph povedal: „Keď svetlo spočinulo na mne, uzrel som dve Bytosti, ktorých jas a sláva sa vymykajú akémukoľvek popisu, stojace nado mnou vo vzduchu. Jedna z nich ku mne prehovorila, oslovujúc ma menom, a povedala, ukazujúc na druhú – [Joseph,] toto je môj Milovaný Syn. Vypočuj Ho!“7
Spasiteľ potom povedal: „Joseph, syn môj, tvoje hriechy sú ti odpustené. Choď svojou cestou, kráčaj podľa mojich predpisov a dodržiavaj moje prikázania. Hľa, ja som Pán slávy. Bol som ukrižovaný pre svet, aby všetci, ktorí budú veriť v meno moje, mali život večný.“8
Joseph dodal: „Len čo som sa, takže, spamätal, že som bol schopný hovoriť, opýtal som sa Bytostí, ktoré stále vo svetle nado mnou, ktorá zo všetkých siekt má pravdu.“9
Spomínal: „Povedali mi, že všetky náboženské denominácie veria v nesprávne náuky a že žiadna z nich nebola prijatá Bohom ako jeho cirkev a kráľovstvo. A … hneď som aj dostal prísľub, že plnosť evanjelia mi bude v nejakom budúcom čase oznámená.“10
Joseph tiež poznamenal: „Počas tohto videnia som videl mnohých anjelov.“11
Po tomto veľkolepom videní Joseph napísal: „Moja duša bola naplnená láskou a mnoho dní som sa radoval veľkou radosťou. … Pán bol so mnou.“12
Vyšiel z posvätného hája, aby začal svoju prípravu a stal sa Božím prorokom.
Joseph tiež začal zisťovať, čo prežili starodávni proroci – odmietnutie, protivenstvo a prenasledovanie. Joseph spomínal, že sa podelil o to, čo videl a počul s jedným duchovným, ktorý bol aktívny v náboženskom obrodení:
„Bol som veľmi prekvapený jeho správaním; staval sa k môjmu oznámeniu nielen ľahkovážne, ale aj s veľkým pohŕdaním, hovoriac, že to všetko je od diabla, že v týchto dňoch nie sú také veci ako videnia alebo zjavenia; že všetky tieto veci ustali s apoštolmi a že nikdy viac nebudú.
Čoskoro som však zistil, že moje rozprávanie tohto zážitku vzbudilo proti mne medzi vyznávačmi náboženstva veľmi veľkú zaujatosť a bolo príčinou veľkého prenasledovania, ktoré naďalej rástlo; … a toto bolo bežné medzi všetkými sektami – všetky sa spojili, aby ma prenasledovali.“13
O tri roky neskôr v roku 1823 sa nebesia opäť otvorili, čo bolo súčasťou pokračujúceho znovuzriadenia evanjelia Ježiša Krista v neskorších dňoch. Joseph poznamenal, že sa mu zjavil anjel menom Moroni a povedal, „že Boh má pre mňa dielo, ktoré mám vykonať … že existuje uschovaná kniha, napísaná na zlatých doskách“, ktorá obsahuje „plnosť večného evanjelia, ako bola odovzdaná Spasiteľom oným dávnym obyvateľom [Amerík]“.14
Joseph nakoniec obdržal, preložil a vydal starodávny záznam, ktorý dnes poznáme ako Kniha Mormonova.
Jeho brat Hyrum, ktorý bol jeho neustálym zástancom, najmä po jeho bolestivej, život ohrozujúcej operácii nohy v roku 1813, bol jedným zo svedkov zlatých dosiek. Bol tiež jedným zo šiestich členov Cirkvi Ježiša Krista, keď bola v roku 1830 zorganizovaná.
Joseph a Hyrum čelili počas svojho života nahnevaným davom a prenasledovaniu spoločne. Trpeli napríklad päť mesiacov v tých najžalostnejších podmienkach vo väzení v Liberty v Missouri počas chladnej zimy rokov 1838 – 1839.
V apríli 1839 napísal Joseph Emme o ich situácii vo väzení v Liberty: „Verím, že je to už päť mesiacov a šesť dní, odkedy som pod úškľabkom stráže noc aj deň a medzi stenami, mrežami a škrípajúcimi železnými dverami osamelého, temného, špinavého väzenia. … Napriek zlým okolnostiam budeme z tohto [miesta] presunutí a sme za to vďační. Nech už sa s nami stane čokoľvek, nemôžeme sa dostať do horšej diery ako je táto. … Nikdy sa nebudeme chcieť vrátiť do Liberty v Clay County v Missouri. Máme toho dosť na večnosť.“15
Zoči voči prenasledovaniu prejavil Hyrum vieru v Pánove prísľuby, vrátane záruky, že ak bude chcieť, unikne svojim nepriateľom. V požehnaní, ktoré Hyrum obdržal v roku 1835 pod rukami Josepha Smitha, mu Pán sľúbil: „Budeš mať moc uniknúť rukám svojich nepriateľov. O tvoj život sa budú snažiť s neúnavnou horlivosťou, ale ty unikneš.Aksi to budeš priať a bude to tvojím želaním, budeš mať moc dobrovoľne položiť svoj život, aby si oslávil Boha.“16
V júni 1844 dostal Hyrum možnosť, aby si vybral či bude žiť alebo položí svoj život, aby oslávil Boha a „spečatil svoje svedectvo svojou krvou“ – bok po boku so svojím milovaným bratom Josephom.17
Týždeň pred osudnou cestou do Carthage, kde boli chladnokrvne zavraždení ozbrojeným davom zbabelcov, ktorí si zafarbili tváre, aby ich nikto nespoznal, si Joseph zaznamenal: „Poradil som svojmu bratovi Hyrumovi, aby zobral svoju rodinu ďalším parníkom do Cincinnati.“
Ešte stále som veľmi dojatý, keď si spomeniem na Hyrumovu odpoveď: „Joseph, nemôžem ťa opustiť.“18
A tak išli Joseph a Hyrum do Carthage, kde sa z nich stali mučeníci pre vec a meno Kristovo.
Oficiálne oznámenie tohto mučeníctva obsahovalo nasledovné: „Joseph Smith, Prorok a Videc Pána, … priniesol Knihu Mormonovu, ktorú preložil darom a mocou Božou, a bol nástrojom jej vydania na dvoch svetadieloch; vyslal plnosť večného evanjelia, ktoré ona obsahuje, do štyroch strán zeme; priniesol zjavenia a prikázania, ktoré tvoria túto knihu Náuka a zmluvy a veľa ďalších múdrych dokumentov a pokynov na prospech detí ľudských; zhromaždil mnoho tisíc Svätých neskorších dní, založil veľké mesto a zanechal chýr a meno, ktoré nemôžu byť zničené. … A ako väčšina Pánových pomazaných v dávnych časoch spečatil svoje poslanie a svoje diela svojou vlastnou krvou; a jeho brat Hyrum takisto.Vživote neboli rozdelení, a v smrti neboli odlúčení!“19
Po mučeníctve boli telá Josepha a Hyruma vrátené do Nauvoo, umyté a oblečené, aby mohla rodina Smithovcov vidieť svojich blízkych. Ich drahá matka spomínala: „Po dlhý čas som zbierala sily každého nervu, prebúdzala všetku energiu svojej duše a volala k Bohu, aby ma posilnil; keď som však vstúpila do miestnosti a videla svojich zavraždených synov oboch položených pred svojimi očami, a počula vzlyky a stonanie svojej rodiny, [a] plač … z pier ich manželiek, detí, bratov a sestier, bolo toho na mňa priveľa. Oprela som sa volajúc k Pánovi v utrpení svojej duše: ‚Bože môj! Bože môj! Prečo si opustil túto rodinu?‘“20
V tej chvíli bolesti a utrpenia si ich vybavila, ako hovoria: „Mama, neplač kvôli nám; premohli sme svet láskou.“21
Vskutku premohli svet. Joseph a Hyrum Smithovci, tak ako verní Svätí opísaný v knihe Zjavenia, prišli „z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej [a] sú … pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme. Sediaci na tróne ich bude zatieňovať ako stan.
Nebudú viac hladní ani smädní, nebude dorážať na nich slnko ani horúčava,
lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.“22
Keď oslavujeme túto radostnú udalosť, 200. Výročie Prvého videnia, mali by sme si vždy pamätať cenu, ktorú Joseph a Hyrum zaplatili, spolu s mnohými ďalšími vernými mužmi, ženami a deťmi, aby vybudovali Cirkev, aby sme sa mohli tešiť z mnohých požehnaní a všetkých týchto zjavených právd, ktoré dnes máme. Na ich vernosť by sa nemalo nikdy zabudnúť!
Často som premýšľal nad tým, prečo museli Joseph a Hyrum, a ich rodiny tak veľmi trpieť. Možno kvôli tomu, že spoznali Boha skrze svoje utrpenie spôsobmi, ktoré by bez toho neboli možné. Prostredníctvom toho premýšľali nad Gethsemanmi a nad Spasiteľovým krížom. Ako povedal Pavol: „Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho.“23
Joseph pred svojou smrťou v roku 1844 napísal Svätým odvážny list. Bola to výzva k činu, ktorá pokračuje v Cirkvi dodnes:
„Bratia [a sestry], nepôjdeme ďalej v takej veľkej veci? Choďte vpred, a nie naspäť. Odvahu, bratia [a sestry]; a ďalej, ďalej k víťazstvu! …
… Obetujme, takže, ako cirkev a ľud, a ako Svätí neskorších dní, Pánovi obeť v spravodlivosti.“24
Zatiaľ čo počúvame Ducha tento víkend počas tejto 200. oslavy výročia, zvážte, akú obeť ponúknete Pánovi v spravodlivosti v nadchádzajúcich dňoch. Buďte odvážni – podeľte sa o to s niekým, komu dôverujete a najmä si, prosím, nájdite čas, aby ste to urobili!
Viem, že Spasiteľa teší, keď Mu zo srdca ponúkneme obeť v spravodlivosti, tak ako Ho tešili verné obete Josepha a Hyruma Smithovcov, výnimočných bratov, a ďalších verných Svätých. O tomto slávnostne svedčím v posvätnom a svätom mene Pána Ježiša Krista, amen.