Zjednotení v uskutočňovaní Božieho diela
Najúčinnejší spôsob, akým naplníme náš božský potenciál, je pracovať spolu, požehnaní mocou a právomocou kňazstva.
Drahé úžasné sestry a bratia, je mi potešením byť tu s vami. Nech už počúvate kdekoľvek, posielam objatia svojim sestrám a srdečné podania rúk svojim bratom. Sme zjednotení v Pánovom diele.
Keď premýšľame o Adamovi a Eve, našou prvou myšlienkou je často ich idylický život v záhrade Éden. Predstavujem si, že počasie bolo vždy dokonalé – nie príliš horúce ani príliš studené –a že v dosahu rástlo množstvo chutného ovocia a zeleniny, aby mohli jesť kedykoľvek chcú. Keďže to bol pre nich nový svet, mali toho veľa na objavovanie, takže každý deň bol zaujímavý, keď sa dostávali do kontaktu so zvieratami a skúmali svoje nádherné okolie. Boli im tiež dané prikázania, ktoré mali poslúchať a mali odlišné spôsoby, ako sa k týmto pokynom stavali, čo najskôr spôsobilo úzkosť a zmätok.1 No popri tom, ako robili rozhodnutia, ktoré navždy zmenili ich život, naučili sa spoločne pracovať a stali sa zjednotení v uskutočňovaní zámerov, ktoré Boh mal pre nich – a pre všetky Svoje deti.
Teraz si predstavte tento pár v smrteľnosti. Museli pracovať, aby mali jedlo, niektoré zvieratá považovali ich za jedlo a mali ťažké výzvy, ktoré sa dali prekonať iba keď sa spolu radili a modlili. Domnievam sa, že sa aspoň párkrát stalo, že mali odlišné názory ohľadom toho, ako riešiť tieto výzvy. Prostredníctvom pádu sa však naučili, že je nevyhnutné konať v jednote a láske. V učení, ktoré dostali z božských zdrojov, sa naučili o pláne spásy a zásadách evanjelia Ježiša Krista, ktoré zabezpečujú, aby tento plán fungoval. Pretože rozumeli, že ich pozemský účel a večný cieľ sú jedno a to isté, našli uspokojenie a úspech v tom, keď sa spoločne učili pracovať v láske a spravodlivosti.
Keď sa im narodili deti, Adam a Eva učili svoju rodinu to, čo sa dozvedeli od nebeských poslov. Zameriavali sa na to, aby pomohli aj svojim deťom rozumieť a prijať zásady, ktoré ich mali v tomto živote urobiť šťastnými a pripraviť ich na návrat ku svojim nebeským rodičom potom, čo zväčšili svoje schopnosti a dokázali Bohu svoju poslušnosť. Počas toho sa Adam a Eva naučili oceniť svoje odlišné silné stránky a navzájom sa podporovali vo svojej práci, ktorá bola pre večnosť významná.2
Ako ubiehali storočia a potom tisícročia, jasnosť inšpirovaných a vzájomne závislých úloh mužov a žien sa skreslila dezinformáciami a nedorozumeniami. Počas doby medzi úžasným začiatkom v záhrade Éden a súčasnosťou bol protivník pomerne úspešný vo svojom cieli rozdeliť mužov a ženy pri jeho pokusoch získať naše duše. Lucifer vie, že ak môže narušiť jednotu, ktorú muži a ženy cítia, ak nás môže zmiasť ohľadom našej božskej hodnoty a zodpovedností uzatvorených zmlúv, uspeje v zničení rodín, ktoré sú základnými jednotkami večnosti.
Satan podnecuje porovnávanie sa ako nástroj na navodenie pocitov nadradenosti alebo menejcennosti, na skrývanie večnej pravdy, že prirodzené rozdiely mužov a žien sú dané Bohom a rovnako cenné. Snaží sa zmenšiť hodnotu úloh žien v rodine aj v občianskej spoločnosti, a tým zmenšiť ich povznášajúci vplyv k dobru. Jeho cieľom je podporovať boj o moc namiesto oslavy jedinečných úloh mužov a žien, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prispievajú k jednote.
A tak ako išiel čas, úplné porozumenie božských vzájomne prepojených, no aj rozdielnych úloh a zodpovedností žien a mužov sa na celom svete z veľkej časti stratilo. Ženy v mnohých spoločenstvách sa stali podriadenými mužom namiesto toho, aby boli rovnocennými partnermi, ich aktivity boli obmedzené na úzku škálu. Duchovný pokrok sa počas tohto temného obdobia výrazne spomalil; iba málo duchovného svetla dokázalo preniknúť do myslí a sŕdc naplnených tradíciami nadvlády.
A potom zažiaril jas svetla znovuzriadeného evanjelia „jasnejší ako slnko“3, keď sa Boh Otec a Jeho Syn Ježiš Kristus zjavili chlapcovi Josephovi Smithovi na začiatku jari v roku 1820 v posvätnom lese na severe štátu New York. Táto udalosť bola začiatkom novodobého prúdu zjavenia z nebies. Jednou z prvých častí Kristovej pôvodnej Cirkvi, ktorá bola znovuzriadená, bola právomoc Božieho kňazstva. Ako sa znovuzriadenie ďalej odvíjalo, muži a ženy si začali nanovo uvedomovať dôležitosť a potenciál spoločnej práce ako partnerov, oprávnených a vedených v tejto posvätnej práci Bohom.
V roku 1842, keď chceli ženy začínajúcej Cirkvi vytvoriť oficiálnu skupinu na pomoc v práci, prezident Joseph Smith bol inšpirovaný, aby ich zorganizoval „pod kňazstvom po vzore kňazstva“.4 Povedal: „Dávam vám teraz právomoc v Božom mene … – toto je začiatok lepších dní.“5 A odkedy bola táto právomoc udelená, vzdelávacie, politické a ekonomické príležitosti žien sa začali postupne zväčšovať po celom svete.6
Táto nová cirkevná organizácia pre ženy, pomenovaná Združenie pomoci, bola iná ako ostatné spoločenstvá žien tej doby, pretože bola založená prorokom, ktorý konal s kňazskou právomocou, aby dal ženám právomoc, posvätné zodpovednosti a oficiálne pozície v štruktúre Cirkvi, nie mimo nej.7
Od doby proroka Josepha Smitha až do súčasnosti prinieslo pokračujúce znovuzriadenie všetkých vecí poučenie ohľadom nutnosti právomoci a moci kňazstva pri pomáhaní mužom aj ženám, keď sa snažia dosiahnuť svoje božsky určené zodpovednosti. Nedávno sme boli poučení, že ženy, ktoré sú ustanovené pod vedením toho, kto drží kľúče kňazstva, konajú vo svojich povolaniach s kňazskou právomocou.8
V októbri 2019 prezident Russell M. Nelson učil, že ženy, ktoré sú obdarované v chráme, majú vo svojom živote a domove kňazskú moc, keď dodržiavajú posvätné zmluvy, ktoré uzatvorili s Bohom.9 Vysvetlil, že „nebesá sú rovnako otvorené pre ženy, ktoré boli obdarované Božou mocou plynúcou z ich kňazských zmlúv, ako pre mužov, ktorí sú nositeľmi tohto kňazstva“. A povzbudil každú sestru, aby „čerpa[la] zo Spasiteľovej moci a pom[ohla] svojej rodine a ostatným, ktorých [miluje]“.10
Čo to teda pre nás znamená? Ako mení náš život porozumenie kňazskej právomoci a moci? Je kľúčové porozumieť tomu, že keď ženy a muži pracujú spoločne, dosiahneme oveľa viac ako keď pracujeme oddelene.11 Naše úlohy sa dopĺňajú, nekonkurujú si. Hoci ženy nebývajú ustanovené do úradu kňazstva, ako bolo už spomínané, ženy sú požehnané kňazskou mocou, keď dodržiavajú svoje zmluvy, a konajú s kňazskou právomocou, keď sú ustanovené do povolania.
V jeden krásny augustový deň som mala výsadu posedieť si s prezidentom Russellom M. Nelsonom v zrekonštruovanom dome Josepha a Emmy Smithovcov v Harmony v štáte Pensylvánia, blízko miesta, kde bolo znovuzriadené Áronovo knazstvo v týchto neskorších dňoch. Počas nášho rozhovoru hovoril prezident Nelson o dôležitej úlohe, ktorú ženy zohrávajú v znovuzriadení.
Prezident Nelson: „Jednou z najdôležitejších vecí, na ktoré si spomeniem, keď prídem na toto miesto znovuzriadenia kňazstva, je dôležitá úloha, ktorú ženy zohrali v znovuzriadení.
Keď Joseph začal prekladať Knihu Mormonovu, kto to zapisoval? Nuž, on zapísal trochu, ale nie veľa. Zasiahla Emma.
A potom myslím na to, ako išiel Joseph do lesa, aby sa pomodlil blízko ich domu v Palmyre v New Yorku. Kam išiel? Išiel do posvätného hája. Prečo tam išiel? Pretože tam išla jeho mama, keď sa chcela pomodliť.
To sú len dve zo žien, ktoré zohrali kľúčové úlohy v znovuzriadení kňazstva a v znovuzriadení Cirkvi. Niet pochýb, že by sme mohli povedať, že naše manželky sú rovnako dôležité dnes, ako boli aj vtedy. Samozrejme, že sú.“
Tak ako Emma, Lucy a Joseph sme najefektívnejší, keď sme ochotní učiť sa jeden od druhého a sme zjednotení v našom cieli stať sa učeníkmi Ježiša Krista a pomáhať ostatným na tejto ceste.
Učíme sa, že „kňazstvo žehná životy Božích detí nespočetnými spôsobmi. … V [cirkevných] povolaniach, chrámových obradoch, rodinných vzťahoch a nenápadnej, individuálnej inšpirovanej službe idú ženy a muži Svätých neskorších dní vpred s kňazskou mocou a právomocou. Táto vzájomná závislosť mužov a žien pri uskutočňovaní Božieho diela skrze Jeho moc je ústredná v evanjeliu Ježiša Krista, ktoré bolo znovuzriadené skrze proroka Josepha Smitha“.12
Jednota je nevyhnutná pre božskú prácu, ktorú máme výsadu vykonávať a sme na ňu povolaní, ale neobjaví sa len tak. Vyžaduje si úsilie a čas skutočne sa spoločne radiť – počúvať sa navzájom, rozumieť pohľadu na vec druhých a deliť sa o skúsenosti – no tento proces má za následok inšpirovanejšie rozhodnutia. Či už v našich domácich alebo cirkevných zodpovednostiach, najúčinnejší spôsob, akým naplníme náš božský potenciál, je pracovať spolu, požehnaní mocou a právomocou kňazstva v našich odlišných, no navzájom sa dopĺňajúcich úlohách.
Ako toto partnerstvo vyzerá v živote žien zmluvy dnes? Dovoľte mi podeliť sa o príklad.
Alison a John mali partnerstvo, ktoré bolo jedinečné. Jazdili na tandemovom bicykli na dlhých aj krátkych pretekoch. Aby na bicykli súťažili dvaja cyklisti úspešne, musia byť v súlade. Musia sa nakloniť rovnakým smerom v rovnakom čase. Jeden nesmie dominovať nad tým druhým, ale musia jasne komunikovať a každý musí urobiť svoju časť. Kapitán, ktorý je vpredu, riadi to, kedy zabrzdia a kedy zastavia. Prikladač, ktorý je vzadu, musí dávať pozor na to, čo sa deje, a byť pripravený dodať viac sily, ak trochu zaostanú, alebo spomaliť, ak sa dostanú príliš blízko k ostatným cyklistom. Musia sa navzájom podporovať, aby išli vpred a dosiahli svoj cieľ.
Alison vysvetlila: „V prvej chvíli osoba na pozícii kapitána povie ‚stáť‘, keď treba zastaviť, a ‚brzda‘, keď treba prestať pedálovať. Po chvíli sa osoba, ktorá je prikladačom, naučí predpovedať, kedy chce kapitán zastaviť alebo zabrzdiť, a nie sú potrebné žiadne slová. Naučili sme sa vycítiť, ako je ten druhý na tom, a zistiť, kedy má jeden z nás ťažkosti, a [potom] sa ten druhý snažil dobehnúť zameškané. Je to všetko o dôvere a spolupráci.“13
John a Alison neboli zjednotení len vtedy, keď pedálovali na svojom bicykli, ale boli zjednotení aj vo svojom manželstve. Každý z nich túžil viac po tom, aby bol ten druhý šťastný, ako po svojom šťastí; hľadali jeden na druhom to dobré a pracovali, aby prekonali to, čo na nich nebolo až také úžasné. Striedali sa vo vedení a striedali sa pri tom, keď poskytovali niečo navyše, keď mal jeden z nich problémy. Cenili si prínosy jeden druhého a keď spojili svoje talenty a zdroje, našli lepšie odpovede na svoje výzvy. Skutočne sú k sebe pripútaní kresťanskou láskou.
Byť viac v súlade s božským vzorom spolupráce v jednote je rozhodujúce v tejto dobe správ „najskôr ja“, ktoré nás obklopujú. Ženy naozaj majú osobité, božské dary14 a sú im dané jedinečné zodpovednosti, no nie sú viac alebo menej dôležité ako dary a zodpovednosti mužov. Všetci majú za úlohu uskutočniť božský plán Nebeského Otca a sú k tomu potrební, aby poskytli každému z Jeho detí príležitosť naplniť svoj božský potenciál.
Dnes „potrebujeme ženy, ktoré majú odvahu a víziu našej matky Evy“15, aby sa zjednotili so svojimi bratmi pri privádzaní duší ku Kristovi.16 Muži sa musia stať skutočnými partnermi namiesto toho, aby sa domnievali, že sú zodpovední sami, alebo aby predstierali, že sú partnermi, zatiaľ čo ženy vykonávajú väčšinu práce. Ženy musia byť ochotné vykročiť a zaujať svoje právoplatné a potrebné miesto17 ako partnerky namiesto toho, aby si mysleli, že musia robiť všetko samy alebo čakať, aby im bolo povedané, čo majú robiť.18
Vidieť ženy ako potrebné účastníčky nie je o vytvorení rovnosti, ale o porozumení náukovej pravdy. Namiesto vytvorenia programu na to, aby sme to uskutočnili, môžeme aktívne pracovať na cenení si žien, ako to robí aj Boh: ako dôležitých partneriek v diele spásy a povýšenia.
Sme pripravení? Budeme sa snažiť prekonať kultúrnu zaujatosť a prijmeme namiesto nej božské vzory a praktiky založené na základnej náuke? Prezident Russell M. Nelson nás vyzýva, aby sme kráčali ruka v ruke v tomto posvätnom diele, aby sme pomohli pripraviť svet na Pánov druhý príchod.19 Keď tak budeme robiť, naučíme sa ceniť si prínos každého jednotlivca a zväčšíme efektivitu, s ktorou napĺňame naše božské úlohy. Budeme cítiť väčšiu radosť, než akú sme kedy zažili.
Kiež sa všetci rozhodneme stať zjednotenými Pánovým inšpirovaným spôsobom, aby sme pomohli Jeho dielu ísť vpred. V mene nášho milovaného Spasiteľa Ježiša Krista, amen.