Poďte ku Kristovi – žite ako Svätí neskorších dní
Môžeme robiť ťažké veci a pomáhať druhým robiť to isté, pretože vieme, komu môžeme dôverovať.
Ďakujem vám, starší Soares, za vaše silné a prorocké svedectvo o Knihe Mormonovej. Nedávno som mal jedinečnú príležitosť držať stránku pôvodného rukopisu Knihy Mormonovej. Na tejto konkrétnej stránke boli po prvýkrát v tejto dispenzácii zaznamenané tieto odvážne slová Nefiho: „A stalo sa, že ja, Nefi, som povedal otcovi svojmu: Pôjdem a urobím tie veci, ktoré Pán prikázal, lebo viem, že Pán nedáva prikázania deťom ľudským, iba ak pre nich pripraví cestu, aby mohli uskutočniť vec, ktorú im prikazuje.“1
Ako som tak držal túto stránku, bol som naplnený intenzívnou vďakou za úsilie 23-ročného Josepha Smitha, ktorý preložil Knihu Mormonovu „darom a mocou Božou“.2 Cítil som tiež vďačnosť za slová mladého Nefiho, ktorý bol požiadaný, aby vykonal veľmi ťažkú úlohu pri získavaní mosadzných dosiek od Lábána.
Nefi vedel, že ak sa bude naďalej zameriavať na Pána, bude schopný splniť toto prikázanie, ktoré mu Pán dal. Nefi sa po celý svoj život sústredil na Spasiteľa, aj keď trpel pokušeniami, fyzickými skúškami a dokonca zradou niektorých vo svojej najbližšej rodine.
Nefi vedel, komu môže dôverovať.3 Krátko nato, čo zvolal „Ó, aký biedny človek som ja! Áno, srdce moje žiali pre telo moje“4 Nefi povedal: „Môj Boh bol oporou mojou; viedol ma skrze utrpenia moje v pustatine; a on ma uchoval na vodách veľkej hĺbky.“5
Ako Kristovi nasledovníci nie sme v našich životoch ušetrení od výziev a skúšok. Často sa od nás vyžaduje, aby sme robili ťažké veci, ktoré keby sme vyskúšali urobiť len svojimi silami, by boli ohromujúce a azda nemožné. Keď prijmeme Spasiteľovu výzvu prísť k Nemu6, poskytne potrebnú podporu, útechu a pokoj, práve tak ako ich poskytol Nefimu a Josephovi. Aj v našich najhlbších skúškach môžeme cítiť vrúcne objatie Jeho lásky, keď Mu dôverujeme a prijímame Jeho vôľu. Môžeme zažiť radosť vyhradenú pre Jeho verných učeníkov, pretože Kristus je radosť.7
V roku 2014, keď som slúžil misiu na plný úväzok, naša rodina zažila nečakaný zvrat udalostí. Keď sa náš najmladší syn spúšťal dole strmým kopcom na longboarde, spadol a utrpel život ohrozujúce zranenie mozgu. Ako sa jeho situácia zhoršovala, zdravotnícky personál rozhodol o okamžitej operácii.
Naša rodina pokľakla na podlahu inak prázdnej nemocničnej izby a vyliali sme svoje srdcia Bohu. Uprostred tohto mätúceho a bolestivého okamihu sme boli naplnení láskou a pokojom nášho Nebeského Otca.
Nevedeli sme, čo nám prinesie budúcnosť, alebo či znova uzrieme nášho syna živého. Veľmi jasne sme vedeli, že jeho život je v Božích rukách a že výsledok, z pohľadu večnosti, bude fungovať pre jeho a naše dobro. Skrze dar Ducha sme boli plne pripravení prijať akýkoľvek výsledok.
Nebolo to jednoduché! Nehoda vyústila do dvojmesačného pobytu v nemocnici, popri tom sme predsedali viac ako 400 misionárom na plný úväzok. Náš syn utrpel výraznú stratu pamäti. Jeho uzdravenie zahŕňalo dlhé a ťažké fyzické, rečové a ergoterapeutické sedenia. Výzvy ostávajú, ale časom sme sa stali svedkami zázraku.
Jasne rozumieme tomu, že nie každá skúška, ktorej čelíme, bude mať výsledok, ktorý si želáme. Keď sa však stále zameriavame na Krista, pocítime pokoj a uvidíme Božie zázraky, nech už sú akékoľvek, v Jeho čase a Jeho spôsobom.
Prídu časy, keď nebudeme schopní vidieť, že momentálna situácia sa skončí dobre a môžeme sa dokonca vyjadriť ako Nefi: „Srdce moje žiali pre telo moje“ 8 Môže nastať doba, keď našou jedinou nádejou je Ježiš Kristus. Je veľké požehnanie mať túto nádej a dôveru v Neho. Kristus je ten, kto vždy dodrží Svoje sľuby. Jeho odpočinok je zaručený pre všetkých, ktorí k Nemu prichádzajú.9
Naši vedúci si hlboko želajú, aby všetci cítili pokoj a útechu, ktoré prichádzajú skrze dôveru a zameranie sa na Spasiteľa Ježiša Krista.
Náš žijúci prorok, prezident Russell M. Nelson, nás oboznamuje s Pánovou víziu pre svet a pre členov Kristovej Cirkvi: „Naše posolstvo svetu je jednoduché a úprimné: pozývame všetky Božie deti na oboch stranách závoja, aby prišli ku svojmu Spasiteľovi, obdržali požehnania svätého chrámu, mali trvalú radosť a stali sa spôsobilými pre večný život.“10
Táto výzva „prísť ku Kristovi“ má osobitný význam pre Svätých neskorších dní.11 Ako členovia Spasiteľovej Cirkvi sme s Ním uzavreli zmluvy a stali sme sa Jeho duchovne splodenými synmi a dcérami.12 Dostali sme tiež príležitosť pracovať s Pánom pri pozývaní iných, aby k Nemu prišli.
Keď pracujeme s Kristom, naše najintenzívnejšie úsilie má byť zamerané na naše vlastné domovy. Prídu chvíle, keď budú členovia rodiny a blízki priatelia čeliť výzvam. Hlasy sveta, a možno aj ich vlastné túžby, môžu spôsobiť, že budú spochybňovať pravdu. Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme im pomohli cítiť Spasiteľovu aj našu lásku. Pripomína mi verš z písma, ktorý sa stal našou obľúbenou cirkevnou piesňou „Love One Another“, ktorá nás učí: „Podľa toho poznajú, ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“13
V našej láske k tým, ktorí spochybňujú pravdu, sa môže nepriateľ všetkej radosti pokúsiť prinútiť nás, aby sme mali pocit, že zrádzame tých, ktorých milujeme, ak budeme my sami naďalej žiť plnosť evanjelia a učiť jeho pravdy.
Naša schopnosť pomáhať ostatným, aby prišli ku Kristovi alebo aby sa vrátili ku Kristovi bude do značnej miery určená naším príkladom, ktorý poskytujeme a osobným záväzkom zostať na ceste zmluvy.
Ak je našou skutočnou túžbou zachrániť tých, ktorých milujeme, musíme sami pevne zostať pri Kristovi prijatím Jeho Cirkvi a plnosti Jeho evanjelia.
Ak sa vrátime k Nefiho príbehu, vieme, že Nefiho náchylnosť dôverovať Pánovi bola ovplyvnená sklonom jeho rodičov dôverovať Pánovi a ich príkladom dodržiavania zmlúv. Toto je nádherne opísané v Lechího videní stromu života. Po tom, ako ochutnal sladké a radostné ovocie stromu, sa Lechí „rozhliadol dookola, aby … snáď našiel tiež rodinu svoju“.14 Videl Sáriju, Sáma a Nefiho stáť, „akoby nevedeli, kam majú ísť“.15 Lechí potom povedal: „Pokynul [som im]; a tiež som im povedal silným hlasom, aby prišli ku mne a požili z ovocia.“16 Prosím, všimnite si, že Lechí neopustil strom života. Duchovne zostal s Pánom a pozval svoju rodinu, aby prišla na miesto, kde on požil z ovocia.
Protivník chce niektorých pokúšať, aby opustili radosť z evanjelia oddelením Kristovho učenia Jeho Cirkvi. Chcel by, aby sme uverili, že môžeme zostať pevne na ceste zmluvy sami, prostredníctvom našej vlastnej duchovnosti, nezávisle od Jeho Cirkvi.
V týchto neskorších dňoch bola Kristova Cirkev znovuzriadená, aby pomohla Kristovým deťom zmluvy zostať na Jeho ceste zmluvy.
V Náuke a zmluvách čítame: „Hľa, toto je náuka moja – ktokoľvek činí pokánie a príde ku mne, ten je cirkvou mojou.“17
Prostredníctvom Kristovej Cirkvi sme posilnení skrze naše skúsenosti ako spoločenstvo Svätých. Počúvame Jeho hlas skrze Jeho prorokov, vidcov a zjavovateľov. Najdôležitejšie je, že skrze Jeho Cirkev dostávame všetky nevyhnutné požehnania Kristovho uzmierenia, ktoré je možné uskutočniť iba účasťou na posvätných obradoch.
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je Kristovou Cirkvou na zemi, ktorá bola v týchto neskorších dňoch znovuzriadená v prospech všetkých detí Božích.
Svedčím o tom, že keď „prichádzame ku Kristovi“ a žijeme ako Svätí neskorších dní, budeme požehnaní dodatočnou mierou Jeho lásky, Jeho radosti a Jeho pokoja. Ako Nefi môžeme robiť ťažké veci a pomáhať druhým robiť to isté, pretože vieme, komu môžeme dôverovať.18 Kristus je naše svetlo, náš život a naša spása.19 V mene Ježiša Krista, amen.