Duchovne určujúce spomienky
Keď je naša cesta zatemnená osobnými ťažkosťami alebo podmienkami sveta mimo našej kontroly, duchovne určujúce chvíle z našej knihy života sú ako žiarivé kamene, ktoré pomáhajú osvetľovať cestu vpred.
Osemnásť rokov po Prvom videní prorok Joseph Smith napísal rozsiahly záznam o svojej skúsenosti. Čelil protivenstvu, prenasledovaniu, obťažovaniu, hrozbám a násilným útokom.1 Aj tak naďalej smelo svedčil o svojom Prvom videní: „Skutočne som videl svetlo a uprostred oného svetla som videl dve Bytosti, a oni skutočne so mnou hovorili; a hoci som bol nenávidený a prenasledovaný kvôli tomu, že som povedal, že som videl videnie, predsa len to bola pravda … Vedel som to a vedel som, že Boh to vie, a nemohol som to poprieť.“2
Vo svojich ťažkých chvíľach siahla Josephova pamäť takmer dve dekády späť k istote Božej lásky pre neho a k udalostiam, ktoré uviedli dávno predpovedané znovuzriadenie. Premýšľajúc o svojej duchovnej ceste, Joseph povedal: „Neobviňujem nikoho, kto neverí mojej minulosti. Ak by som nezažil, čo som zažil, ani ja sám by som tomu neveril.“3
Ale tie zážitky boli skutočné a on na nich nikdy nezabudol, ani ich nepoprel, ticho potvrdzujúc svoje svedectvo, keď šiel do Carthage. „Idem ako baránok na zabitie,“ povedal, „ale som pokojný ako letné ráno; mám svedomie bez previnenia voči Bohu i voči všetkým ľuďom.“4
Vaše duchovne určujúce skúsenosti
V príklade proroka Josepha je pre nás ponaučenie. Nielenže od Ducha Svätého dostávame pokojné vedenie, ale z času na čas Boh mocne a veľmi osobne uisťuje každého z nás, že nás pozná a miluje, a že nás požehnáva výslovne a otvorene. V časoch ťažkostí nám potom Spasiteľ prináša tieto skúsenosti na um.
Premýšľajte o svojom vlastnom živote. Za tie roky som počul tisíce hlboko duchovných skúseností od Svätých neskorších dní z celého sveta, ktoré mi bez pochýb potvrdili, že Boh pozná a miluje každého z nás a že horlivo túži zjaviť Sa nám. Tieto skúsenosti sa môžu odohrať v kľúčových momentoch v našich životoch alebo v časoch, ktoré sa môžu sprvu podobať na jednotvárne dianie, ale vždy ich sprevádza nezvyčajne silné duchovné potvrdenie Božej lásky.
Keď si spomenieme na tieto duchovne určujúce spomienky, núti nás to pokľaknúť, vyhlasujúc ako prorok Joseph: „To, čo som obdržal, bolo z neba. Viem to a viem, že Boh vie, že to viem.“5
Štyri príklady
Zamyslite sa nad svojimi vlastnými duchovne určujúcimi spomienkami, zatiaľ čo sa podelím o zopár príkladov od ostatných.
Pred rokmi postarší patriarcha kolu s dvomi zlyhávajúcimi srdcovými chlopňami žiadal vtedy Dr. Russella M. Nelsona, aby zasiahol, hoci v tom čase nejestvovalo chirurgické riešenie pre poškodenú druhú chlopňu. Dr. Nelson napokon súhlasil, že vykoná operáciu. Tu sú slová prezidenta Nelsona:
„Po uvoľnení prekážky na prvej chlopni, sme odkryli druhú chlopňu. Zistili sme, že bola neporušená, ale bola tak veľmi roztiahnutá, že by nemohla fungovať tak, ako by mala. Keď som vyšetroval túto chlopňu, na um my bola zreteľne vtisnutá myšlienka: Zmenši obvod prstenca. Túto myšlienku som oznámil môjmu asistentovi. ,Tkanivo chlopne bude dostačujúce, ak zvládneme účinne zmenšiť prstenec na jeho normálnu veľkosť.’
„Ale ako? … Na um mi jasne prišiel obraz ukazujúci, ako by mohli byť umiestnené stehy – tu urobiť záhyb, tam zatiahnuť … Ešte stále si spomínam na ten mentálny obrazec – spolu s prerušovanou čiarou, kde by sa mali umiestniť stehy. Oprava bola vykonaná na základe nákresu v mojej mysli. Chlopňu sme otestovali a zistili sme, že pretekanie bolo značne znížené. Môj asistent povedal: ‚To je zázrak‘“.6 Tento patriarcha žil mnoho rokov.
Dr. Nelson bol vedený. A vedel, že Boh vedel, že vedel, že bol vedený.
S Kathy sme prvýkrát stretli Beatrice Magréovú vo Francúzsku pred 30 rokmi. Beatrice mi nedávno povedala o skúsenosti, ktorá ovplyvnila jej duchovný život krátko po jej krste, keď bola tínedžerka. Tu sú jej slová:
„Mládež z našej pobočky cestovala so svojimi vedúcimi na pláž Lacanau, hodinu a pol od Bordeaux.
Pred návratom domov sa jeden z vedúcich rozhodol ešte raz si zaplávať a ponoril sa do vĺn so svojimi okuliarmi. Keď sa vynoril, jeho okuliarov nebolo. … Stratili sa v oceáne.
Kvôli strate okuliarov nemohol šoférovať svoje auto. Uviazli by sme ďaleko od domova.
Sestra naplnená vierou navrhla, aby sme sa pomodlili.
Zamrmlala som, že modlitba nám vôbec nijak neposlúži, a rozpačito som sa pripojila k skupine, aby sme sa verejne pomodlili, zatiaľ čo sme po pás stáli v kalnej vode.
Keď sme sa domodlili, vystrela som ruky, aby som všetkých ošpliechala. Keď som prechádzala po povrchu oceánu, jeho okuliare mi spočinuli na ruke. Do duše mi prenikol mocný pocit, že Boh skutočne počuje a odpovedá na naše modlitby.“7
O štyridsaťpäť rokov neskôr si na to spomenula, akoby sa to stalo včera. Beatrice bola požehnaná a vedela, že Boh vedel, že vedela, že bola požehnaná.
Aj keď boli zážitky prezidenta Nelsona a sestry Magréovej veľmi rozdielne, obom sa stalo, že do ich sŕdc bola vrytá nezabudnuteľná duchovne určujúca spomienka Božej lásky.
Tieto určujúce udalosti často prichádzajú, keď sa učíme o znovuzriadenom evanjeliu alebo keď sa s druhými delíme o evanjelium.
Táto fotografia bola vyhotovená v São Paule v Brazílii v roku 2004. Floripes Luzia Damasiová z kolu Ipatinga v Brazílii mala 114 rokov. Keď sestra Damasiová rozprávala o svojom obrátení, povedala mi, že misionári v jej dedine dali kňazské požehnanie vážne chorému bábätku, ktoré sa zázračne uzdravilo. Chcela sa dozvedieť viac. Keď sa modlila o ich posolstve, nepopierateľné svedectvo Ducha jej potvrdilo, že Joseph Smith bol prorok Boží. Bola pokrstená vo veku 103 rokov a obdarovaná, keď mala 104 rokov. Každý nasledujúci rok šla 14 hodín autobusom, aby strávila týždeň v chráme. Sestra Damasiová získala božské potvrdenie a vedela, že Boh vedel, že vedela, že svedectvo bolo pravdivé.
Tu je duchovná spomienka z mojej prvej misie vo Francúzsku pred 48 rokmi.
Keď sme chodili od dverí k dverám, s mojím spoločníkom sme nechali staršej žene Knihu Mormonovu. Keď sme sa vrátili k bytu tejto ženy asi o týždeň neskôr, otvorila dvere. Skôr než boli vypovedané akékoľvek slová, som pocítil hmatateľnú duchovnú silu. Tieto intenzívne pocity pokračovali, keď nás sestra Alice Audubertová pozvala dnu a povedala nám, že čítala Knihu Mormonovu a vedela, že je pravdivá. Keď sme v ten deň odchádzali z jej bytu, pomodlil som sa: „Nebeský Otec, prosím, pomôž mi, aby som nikdy nezabudol, čo som práve cítil.“ Nikdy som nezabudol.
V zdanlivo obyčajnej chvíli, pri dverách podobných stovkám ďalších dverí, som pocítil moc nebies. A vedel som, že Boh vedel, že som vedel, že sa otvorilo okno nebies.
Jedinečné a nepopierateľné
Tieto duchovne určujúce chvíle prichádzajú v rôznych časoch a rôznymi spôsobmi, prispôsobené jedinečne každému z nás.
Premýšľajte o svojich obľúbených príkladoch v písmach. Tých, ktorí počúvali apoštola Pavla, „bodlo … v srdci“.8 Lámánitská žena Abiš verila „pozoruhodné[mu] videni[u] otca svojho“.9 A do Enóšovej mysle prišiel hlas.10
Môj priateľ Clayton Christensen opísal jednu skúsenosť počas veľmi zbožného čítania Knihy Mormonovej takto: „Nádherný, hrejivý, milujúci duch … ma obklopil a vošiel do mojej duše, zahrnul ma do pocitu lásky, ktorú som si nemyslel, že by som mohol cítiť, [a tieto pocity pokračovali noc čo noc].“11
Sú chvíle, kedy duchovné pocity vojdú do nášho srdca ako oheň, ožarujúc našu dušu. Joseph Smith vysvetlil, že občas dostaneme „náhly príval nápadov“ a niekedy čistý príval múdrosti.12
V odpovedi úprimnému mužovi, ktorý tvrdil, že nikdy nemal takúto skúsenosť, prezident Dallin H. Oaks poradil: „ Možno boli tvoje modlitby zodpovedané zas a znova, ale svoje očakávania si mal uprené na také veľké znamenie alebo taký hlučný hlas, že si myslíš, že si nedostal žiadnu odpoveď.“13 Aj samotný Spasiteľ hovoril o ľuďoch veľkej viery, ktorí „boli [požehnaní] ohňom a Duchom Svätým, [ale ktorí] nevedeli o tom“.14
Ako Ho vy počujete?
Nedávno sme počuli prezidenta Russella M. Nelsona povedať: „Pozývam vás, aby ste sa hlboko a často zamýšľali nad touto kľúčovou otázkou: Ako Ho vy počujete? Tiež vás pozývam, aby ste vyvinuli úsilie, aby ste Ho počuli lepšie a častejšie.“15 Toto pozvanie zopakoval dnes ráno.
Počujeme Ho v našich modlitbách, v našich domovoch, v písmach, v našich náboženských piesňach, keď spôsobilo prijímame sviatosť, keď prehlasujeme našu vieru, keď slúžime ostatným a keď chodíme do chrámu so spoluveriacimi. Duchovne určujúce momenty prichádzajú, keď s modlitbou počúvame generálnu konferenciu a keď lepšie dodržiavame prikázania. A deti, tieto skúsenosti sú aj pre vás. Pamätajte, Ježiš „učil deti zástupu … a slúžil im … a [deti] hovorili … veľké a podivuhodné veci.“16 Pán povedal:
„[Tieto vedomosti sú] vám dané Duchom mojím … a pokiaľ by to nebolo mojou mocou, nemohli by ste ich mať;
A preto, môžete svedčiť, že ste počuli hlas môj a poznáte slová moje.“17
Môžeme „Ho počuť“ vďaka požehnaniam Spasiteľovho jedinečného uzmierenia.
Aj keď si nemôžeme zvoliť načasovanie toho, kedy prídu tieto určujúce chvíle, prezident Henry B. Eyring dal túto radu pre našu pripravenosť: „Dnes večer a zajtra večer sa možno budete modliť a uvažovať, pýtajúc sa otázky: Zoslal Boh posolstvo, ktoré bolo len pre mňa? Uvidel som Jeho ruku v mojom živote a v životoch mojej [rodiny]?“18 Viera, poslušnosť, pokora a skutočný zámer otvárajú okná nebies.19
Ilustrácia
O svojich duchovných spomienkach môžete premýšľať týmto spôsobom. Cestu životom prechádzame s neustálou modlitbou, rozhodnutím dodržiavať naše zmluvy a s darom Ducha Svätého. Keď je naša cesta zatemnená osobnými ťažkosťami, pochybnosťami či odradením, alebo keď sa kvôli podmienkam sveta mimo našej kontroly zamýšľame o budúcnosti, duchovne určujúce chvíle z našej knihy života sú ako žiarivé kamene, ktoré pomáhajú osvetľovať cestu vpred, uisťujúc nás, že Boh nás pozná, miluje nás a poslal Svojho Syna Ježiša Krista, aby nám pomohol vrátiť sa domov. A keď niekto položí svoje určujúce chvíle bokom a je stratený alebo zmätený, nasmerujeme ich smerom k Spasiteľovi, keď sa s nimi delíme o našu vieru a spomienky, vďaka čomu im pomáhame znovuobjaviť tie vzácne duchovné chvíle, ktoré si kedysi vážili.
Niektoré skúsenosti sú také posvätné, že si ich ochraňujeme vo svojej duchovnej pamäti a nedelíme sa o ne.20
„Anjeli hovoria mocou Ducha Svätého; a preto, oni hovoria slová Kristove.“21
„[Ani] anjeli neprestali slúžiť deťom ľudským.
Lebo hľa, sú poddaní [Kristovi], aby slúžili podľa … príkazu jeho, ukazujúc sa tým, ktorí majú silnú vieru a pevnú myseľ v každej podobe zbožnosti.“22
A „Radca, ten Duch Svätý … vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko.“23
Prijmite svoje posvätné spomienky. Dôverujte im. Zapíšte si ich. Podeľte sa o nich so svojou rodinou. Dôverujte, že k vám prichádzajú od vášho Nebeského Otca a Jeho milovaného Syna.24 Umožnite im priniesť trpezlivosť vašim pochybnostiam a porozumenie vašim ťažkostiam.25 Sľubujem vám, že keď s ochotou uznáte a pozorne oceníte duchovne určujúce udalosti vo svojom živote, stane sa vám ich čoraz viac. Nebeský Otec vás pozná a miluje!
Ježiš je Kristus, Jeho evanjelium bolo znovuzriadené a keď zostaneme verní, svedčím, že budeme naveky Jeho, v mene Ježiša Krista, amen.