Zostaňte v Bohu a opravte trhlinu
Kristus má moc priviesť nás do láskavého spoločenstva s Otcom a medzi sebou navzájom.
Musíme neustále prehlbovať svoje poznanie o Nebeskom Otcovi a našu poslušnosť k Nemu. Náš vzťah s Ním je večný. Sme Jeho milované deti, a to sa nezmení. Ako môžeme z celého srdca prijať Jeho výzvu priblížiť sa k Nemu, aby sme sa tak mohli tešiť z požehnaní, ktoré nám túži dať v tomto živote a vo svete, ktorý príde?
Pán povedal starodávnemu Izraelu, a hovorí to i nám: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť.“ Hovoriac ako by hovoril Otec, tiež nám hovorí: Ty zostaneš vo mne a ja v tebe; takže, kráčaj so mnou. Dôverujeme Mu dostatočne na to, aby sme s Ním zostali a kráčali?
Sme tu na tejto zemi, aby sme učili a rástli, a to najdôležitejšie učenie a rast vzíde z nášho zmluvného vzťahu s Nebeským Otcom a Ježišom Kristom. Z nášho verného vzťahu s Nimi prichádza zbožné poznanie, láska, moc, a schopnosť slúžiť.
„Je našou povinnosťou naučiť sa všetko, čo Boh o Sebe zjavil.“ Musíme pochopiť, že Boh Otec nariadil Svojmu Synovi, Ježišovi Kristovi, aby stvoril zem pre náš rast, že Nebeský Otec dal Svojho Syna, aby zaplatil požiadavky spravodlivosti pre našu spásu a že Otcova kňazská moc a Synova pravá Cirkev s potrebnými obradmi boli znovuzriadené pre naše požehnanie. Cítite hĺbku lásky, ktorá prúdi Ich prípravami na našu radosť a rast? Musíme vedieť, že plánom spásy Nebeského Otca je, aby sme poslúchali zákony a obrady evanjelia a získali večný život, a tak sa stali takými, ako je Boh. Toto je to pravé a trvalé šťastie, ktoré nám ponúka Nebeský Otec. Neexistuje žiadne iné pravé a trvalé šťastie.
Naše výzvy nás môžu strhnúť z tejto cesty šťastia. Ak nás skúšky namiesto toho, aby nás poslali na kolená, rozptýlia, môžeme stratiť svoje spoľahlivé spojenie s Bohom.
Toto jednoduché dvojveršie nás prosí, aby sme zvážili svoje priority:
Sestry, na čom záleží vám? Čo je pre vás trvalé? To, čo má pre Otca trvalú hodnotu je, že sa o Ňom učíme, pokoríme sa a rastieme v poslušnosti k Nemu skrze pozemské skúsenosti. Chce, aby sme premenili našu sebeckosť na službu, náš strach na vieru. Tieto trvalé veci nás môžu skúšať až na dreň.
Je to teraz, s obmedzeniami smrteľnosti, kedy nás Otec žiada, aby sme milovali, keď milovať je také ťažké, aby sme slúžili, keď slúžiť je nepraktické, aby sme odpúšťali, keď odpúšťať je vyčerpávajúce. Ako? Ako to budeme robiť? Naliehavo sa načahujeme pre pomoc Nebeského Otca, v mene Jeho Syna, a činíme veci Jeho spôsobom, namiesto toho, aby sme pyšne presadzovali svoju vlastnú vôľu.
Rozpoznala som svoju pýchu, keď prezident Ezra Taft Benson hovoril o vyčistení vnútornej nádoby. Predstavila som si, že som krčah. Ako by som zo svojho krčahu odstránila zvyšok pýchy? Slobodne sa nútiť k pokore a presviedčať sa, aby sme milovali ostatných je neúprimné a prázdne, a jednoducho to nefunguje. Naše hriechy a pýcha vytvárajú trhlinu — či medzeru — medzi nami a zdrojom všetkej lásky, naším Nebeským Otcom.
Iba Spasiteľovo uzmierenie nás môže očistiť od našich hriechov a zaceliť onú medzeru či trhlinu.
Chceme byť objatí v náručí lásky a vedenia nášho Nebeského Otca, a tak najprv činíme Jeho vôľu a so zlomeným srdcom úpenlivo prosíme, aby Kristus nalial do nášho krčaha prúdy čistej vody. Najprv to môže byť kvapka po kvapke, ale keď hľadáme, prosíme a poslúchame, potečie to prúdom. Táto živá voda nás začne napĺňať a keď budeme pretekať Jeho láskou, môžeme nakloniť krčah svojej duše a podeliť sa o jeho obsah s ostatnými, ktorí žíznia po uzdravení, nádeji a spolupatričnosti. Ako sa náš krčah očisťuje, naše pozemské vzťahy sa začínajú uzdravovať.
Aby sme vytvorili priestor pre večné Božie plány, je nutné obetovať naše osobné plány. Spasiteľ, ktorý hovorí za Otca, nás úpenlivo prosí: Priblížte sa ku mne, a ja sa priblížim k vám. Priblížiť sa k Otcovi môže znamenať, že sa učíme Jeho pravdu skrze písma, nasledujeme prorockú radu a usilujeme sa lepšie spoznať Jeho vôľu.
Rozumieme tomu, že Kristus má moc priviesť nás do láskavého spoločenstva s Otcom a medzi sebou navzájom? On nám môže dať, mocou Ducha Svätého, potrebný náhľad do vzťahov.
Učiteľ Primáriek mi povedal o úžasnom zážitku, ktorý mal vo svojej triede 11-ročných chlapcov. Jeden z nich, ktorého budem volať Jimmy, bol nespolupracujúcim samotárom. V jednu nedeľu bol učiteľ inšpirovaný, aby odložil svoju lekciu a rozprával o tom, prečo má rád Jimmyho. Hovoril o vďačnosti za tohto mladého muža a o svojej viere v neho. Potom požiadal ostatných, aby povedali Jimmymu niečo, čo si na ňom vážia. Keď chlapci, jeden po druhom, hovorili Jimmymu, prečo je pre nich výnimočný, sklonil hlavu a po tvári mu začali stekať slzy. Tento učiteľ a jeho trieda si vybudovali most k Jimmovmu osamelému srdcu. Jednoduchá láska, úprimne vyjadrená, dáva ostatným nádej a pocit užitočnosti. Ja to nazývam „opravenie trhliny alebo medzery“.
Možno náš život v milujúcom predsmrteľnom svete vytvoril našu túžbu po skutočnej, trvalej láske tu na zemi. Sme božsky stvorení tak, aby sme milovali a boli milovaní, a tá najhlbšia láska prichádza, keď sme v jednote s Bohom. Kniha Mormonova nás vyzýva, aby sme boli „zmierení [s Bohom] skrze uzmierenie Krista“.
Izaiáš hovoril o tých, ktorí verne žijú podľa zákona pôstu, a tak sa stávajú pre svoje potomstvo opravovateľom trhlín. To sú tí, ktorí, ako sľubuje Izaiáš, „vystavajú dávne zrúcaniny“. Spasiteľ podobným spôsobom opravuje trhlinu, alebo vzdialenosť, medzi nami a Nebeským Otcom. Prostredníctvom Svojej veľkej zmiernej obete pre nás otvára cesty ako prijímať z Božej veľkej lásky, a potom sme uschopnení opraviť „dávne zrúcaniny“ nášho osobného života. Uzdravenie emocionálnej vzdialenosti medzi nami si bude vyžadovať naše prijatie Otcovej lásky spojenej s obetovaním našich sebeckých a ustráchaných sklonov.
Počas jednej pamätnej noci sme mali s mojou príbuznou hádku ohľadom politiky. Rýchlo a dôkladne roztrhala moje poznámky „na cucky“, dokazujúc mi pred celou rodinou, že sa mýlim. Cítila som sa hlúpo a neinformovane – a pravdepodobne som aj bola. Onú noc, keď som pokľakla k modlitbe, som sa ponáhľala vysvetliť Nebeskému Otcovi, aké to mám s touto príbuznou ťažké! Rozprávala som a rozprávala. Asi som sa vo svojom sťažovaní na chvíľku zastavila, a tak mal Duch Svätý príležitosť získať si moju pozornosť, pretože som sa na svoje prekvapenie počula ako hovorím: „Pravdepodobne chceš, aby som ju milovala.“ Milovať ju? Pokračovala som v modlitbe, hovoriac niečo ako: „Ako ju môžem milovať? Ani sa mi nepáči. Moje srdce je tvrdé; ublížila mi. Nedokážem to.“
Potom, určite s pomocou od Ducha, mi napadla nová myšlienka, keď som povedala: „Ale Ty ju miluješ, Nebeský Otec. Poskytol by si mi časť Svojej lásky k nej – aby som ju aj ja mohla milovať?“ Moje tvrdé pocity zmäkli a ja som začala vnímať túto osobu odlišne. Začala som si uvedomovať jej skutočnú hodnotu, ktorú videl Nebeský Otec. Izaiáš napísal: „Hospodin obviaže zlomeninu svojho ľudu a uzdraví jemu spôsobené rany.“
Časom oný odstup medzi nami našťastie zmizol. Ale i keby neprijala zmenu môjho srdca, ja som sa naučila, že ak Nebeského Otca úpenlivo prosíme o pomoc, pomôže nám, aby sme milovali dokonca aj tých, o ktorých si myslíme, že ich nemožno milovať. Spasiteľovo uzmierenie je potrubím, ktorým neustále prúdi od Otca v Nebi pravá láska. Musíme sa rozhodnúť, že zostaneme v tejto láske, aby sme mali pravú lásku pre všetkých.
Keď dáme svoje srdce Otcovi a Synovi, zmeníme svoj svet – dokonca i keď sa naše okolnosti nezmenia. Približujeme sa k Nebeskému Otcovi a cítime Jeho nežné prijate nášho úsilia byť pravými Kristovými učeníkmi. Náš úsudok, sebadôvera a viera rastú.
Mormon nám hovorí, že sa máme modliť z celej sily srdca, aby sme mohli mať túto lásku a bude nám udelená z jej zdroja – Nebeského Otca. Iba vtedy sa staneme opravovateľmi trhlín v pozemských vzťahoch.
Nekonečná láska nášho Otca dosiahne až k nám, aby nás priviedla späť do Jeho slávy a radosti. Dal nám Svojho Jednorodeného Syna, Ježiša Krista, aby opravil trhlinu, ktorá sa naširoko otvára medzi nami a Ním. Opätovné spojenie s Otcom v Nebi je podstatou trvalej lásky a večného účelu. Musíme si s Ním vytvoriť spojenie teraz, aby sme sa naučili, na čom skutočne záleží, aby sme milovali tak, ako miluje On, a aby sme rástli, aby sme boli ako On. Svedčím o tom, že náš verný vzťah s Nebeským Otcom a Spasiteľom má večný význam pre Nich aj pre nás. V mene Ježiša Krista, amen.