Oddelene, ale stále v jednote
V Cirkvi Pán očakáva, že budeme, napriek svojim rozdielom, jednotní!
V júni 1994 som išiel z práce domov a veľmi som sa tešil na to, ako si v televízii pustím futbalový zápas nášho národného tímu na majstrovstvách sveta. Krátko po tom, čo som vyrazil, som z diaľky uvidel na chodníku muža, ako rýchlo ide na invalidnom vozíku ozdobenom našou brazílskou zástavou. Vedel som, že tiež ide domov sledovať zápas!
Keď sme sa stretli na zlomok minúty očami, cítil som sa s oným mužom hlboko zjednotený! Išli sme každý iným smerom, nepoznali sme sa, mali sme zjavne rozdielne spoločenské aj fyzické podmienky, ale naša vášeň pre futbal a láska k našej krajine nám v onom okamihu dodali pocit jednoty! Od tej doby som ho už nikdy nevidel, ale dodnes, po niekoľkých desaťročiach, si stále živo pamätám oči oného muža a cítim naše hlboké spojenie. Nakoniec sme ten zápas a aj celé majstrovstvá v tom roku vyhrali!
V Cirkvi Pán očakáva, že budeme, napriek svojim rozdielom, jednotní! V Náuke a zmluvách povedal: Buďte jedno; a ak nie ste jedno, nie ste moji.
Keď prichádzame do zhromažďovacej budovy, aby sme spoločne uctievali Boha, máme zabudnúť na všetky rozdiely, vrátane rozdielov z hľadiska rasy, spoločenského postavenia, politických preferencií či akademických a profesijných úspechov, a namiesto toho sa zamerať na naše spoločné duchovné ciele. Spoločne spievame náboženské piesne, premýšľame o tých istých zmluvách pri sviatosti a hovoríme spoločne nahlas „amen“ po príhovoroch, lekciách a modlitbách – čo znamená, že jednotne súhlasíme s tým, čo bolo povedané.
Toto všetko, čo robíme kolektívne, nám pomáha rozvinúť silný zmysel pre jednotu v našej kongregácii.
V skutočnosti však našu jednotu určuje, upevňuje alebo ničí to, ako konáme vo chvíľach, kedy nie sme s našimi bratmi a sestrami z Cirkvi. Ako všetci vieme, je nevyhnuté a bežné, že o sebe príležitostne navzájom hovoríme.
Podľa toho, čo sa rozhodneme o druhých hovoriť, svojimi slovami dosiahneme buď to, že budeme mať „srdcia svoje spojené v jednote“, ako učil Alma pri vodách Mormonu tých, ktorých krstil, alebo že narušíme lásku, dôveru a priateľstvo, ktoré by medzi nami malo byť.
Niektoré poznámky či komentáre našu jednotu nenápadne ničia, ako napríklad: „Áno, je to dobrý biskup; ale mali by ste ho vidieť za mlada!“
Alebo konštruktívnejšia verzia takejto poznámky: „Je to veľmi dobrý biskup a v priebehu rokov veľmi dozrel a zmúdrel!“
Často ľuďom dávame trvalé nálepky tým, že hovoríme napríklad: „Naša prezidentka Združenia pomoci je stratený prípad; je taká tvrdohlavá!“ Namiesto toho by sme mohli povedať: „Naša prezidentka Združenia pomoci je v poslednej dobe menej sústredená; možno prechádza ťažkým obdobím. Pomôžme jej a podporme ju!“
Bratia a sestry, nemáme žiadne právo popisovať kohokoľvek, vrátane ľudí z nášho cirkevného okruhu, ako zle dokončený produkt! Slová, ktoré hovoríme o svojich blížnych, majú skôr odrážať našu vieru v Ježiša Krista a Jeho uzmierenie a v to, že sa v Ňom a skrze Neho môžeme vždy meniť k lepšiemu!
Niektorí ľudia začínajú kritizovať vedúcich a členov Cirkvi a rozchádzať sa s nimi kvôli tomu, čo je úplne bezvýznamné.
To bol prípad aj muža menom Simonds Ryder, ktorý sa stal členom Cirkvi v roku 1831. Keď si prečítal zjavenie, ktoré sa ho týkalo, prekvapilo ho, že jeho meno Ryder bolo napísané zle s mäkkým i namiesto s tvrdým y. Jeho reakcia na túto udalosť prispela k tomu, že začal pochybovať o prorokovi, a nakoniec viedla k prenasledovaniu Josepha a k odpadnutiu od Cirkvi.
Je pravdepodobné, že aj každého z nás budú musieť naši cirkevní vedúci niekedy opraviť či pokarhať, čo bude skúškou toho, ako sme s nimi v jednote.
Pamätám si, ako zhromažďovacia budova, kam chodila naša rodina na zhromaždenie, mala pred 44 rokmi, keď som mal 11 rokov, prejsť zásadnou rekonštrukciou. Pred jej začiatkom sa konalo stretnutie, na ktorom miestni a územní vedúci diskutovali o tom, ako by sa mali členovia podieľať na projekte svojou prácou. Môj otec, ktorý onej jednotke v minulosti veľa rokov predsedal, veľmi dôrazne vyjadril názor, že by prácu mala urobiť stavebná firma, a nie laici.
Nielenže bol jeho názor zamietnutý, ale dopočuli sme sa, že bol pri tej príležitosti prísne a verejne pokarhaný. Otec bol veľmi oddaný Cirkvi a zároveň bol, ako vojak, ktorý bojoval v Druhej svetovej vojne v Európe, zvyknutý klásť odpor a bojovať za to, čomu veril! Ako asi bude po tomto incidente reagovať? Bude trvať na svojom názore a naďalej odporovať rozhodnutiu, ktoré už bolo urobené?
V minulosti sme boli svedkami toho, ako sa niektoré rodiny z nášho zboru vzdialili od evanjelia a prestali chodiť na zhromaždenia, pretože nedokázali byť v jednote s tými, ktorí ich viedli. Aj ja sám som bol svedkom toho, ako mnohí z mojich kamarátov z Primáriek nezostali v období dospievania verní, pretože ich rodičia neustále nachádzali chyby na tých, ktorí boli v Cirkvi.
Môj otec sa ale rozhodol byť so Svätými zajedno. O niekoľko dní neskôr, keď sa členovia zboru zišli, aby priložili ruku k dielu pri rekonštrukcii, „vyzval“ našu rodinu, aby sme s ním išli do zborového domu a boli tam k dispozícií pre akékoľvek práce.
To ma skutočne rozčúlilo. Mohol som sa ho opýtať: „Oci, prečo prosím ťa ideme pomáhať na stavbu, keď si bol proti tomu, aby to robili členovia?“ Ale výraz v jeho tvári ma od toho odradil. Chcel som to znovuzasvätenie zažiť. A tak som sa, našťastie, rozhodol mlčať a ísť pomáhať na stavbu.
Otec novú budovu nikdy nevidel, zomrel ešte predtým, než bola rekonštrukcia dokončená. Ale ostatní členovia rodiny, teraz pod vedením mamy, naďalej pomáhali, pokiaľ nebol všetko hotové, vďaka tomu sme zostali zjednotení s mojím otcom, s členmi Cirkvi, s našimi vedúcimi a hlavne s Pánom!
Keď sa Ježiš len niekoľko okamihov pred Svojím trýznivým prežitkom v Getsemanoch modlil k Otcovi za Svojich apoštolov a za všetkých Svätých, teda za nás všetkých, povedal: „Aby všetci jedno boli; ako Ty Otče, si vo mne a ja som v Tebe.“
Bratia a sestry, svedčím o tom, že keď sa rozhodneme byť v jednote s členmi a vedúcimi Cirkvi, ako vtedy, keď sme zhromaždení, tak hlavne vtedy, keď spolu nie sme, budeme sa zároveň cítiť dokonalejšie zjednotení s naším Nebeským Otcom a so Spasiteľom. V mene Ježiša Krista, amen.