Cesta pokračuje!
Cesta späť k nášmu Nebeskému Otcovi je tou najdôležitejšou cestou nášho života.
Pred stosedemdesiatimi rokmi sa Brigham Young prvýkrát rozhliadol po údoli Salt Lake a prehlásil: „Toto je to pravé miesto!“ Poznal to miesto, pretože mu ho Pán zjavil.
Do roku 1869 sa vydalo na podobnú cestu viac ako 70 000 Svätých. Napriek mnohým odlišnostiam v jazyku, kultúrnom zázemí a národnosti mali spoločné svedectvo o Otcovi, Synovi a Duchu Svätom a o znovuzriadení evanjelia Ježiša Krista a mali túžbu budovať Sion – miesto pokoja, šťastia a krásy v rámci prípravy na druhý príchod Spasiteľa.
Medzi onými prvými Svätými, ktorí do Utahu prišli, bola aj Jane Manning Jamesová – dcéra otroka prepusteného na slobodu, obrátená do znovuzriadenej Cirkvi a nesmierne pozoruhodná nasledovníčka, ktorá čelila náročným výzvam. Sestra Jamesová zostala vernou Svätou neskorších dní až do svojej smrti v roku 1908.
Napísala: „Chcem práve tu povedať, že moja viera v evanjelium Ježiša Krista, ako ju učí Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, je dnes taká silná, nie, ak je to možné, je ešte silnejšia než v deň, keď som bola pokrstená. Platím desiatky a obete, dodržiavam slovo múdrosti, chodím včas spať a vstávam skoro ráno a snažím sa byť svojim slabým spôsobom pre všetkých dobrým príkladom.“
Sestra Jamesová, podobne ako mnohí ďalší Svätí neskorších dní, nielen budovala Sion svojou krvou, potom a slzami, ale sa tiež snažila o Pánove požehnania tým, že žila podľa zásad evanjelia, ako len najlepšie mohla, zatiaľ čo sa držala viery v Ježiša Krista – oného veľkého Liečiteľa všetkých tých, ktorí Ho úprimne hľadajú.
Prví Svätí neboli dokonalí, ale postavili základ, na ktorom budujeme rodiny a spoločnosť, ktorá miluje a dodržiava zmluvy, čo je vzhľadom na našu oddanosť Ježišovi Kristovi a naše dobrovoľnícke úsilie pomáhať druhým zblízka aj zďaleka zrejmé z mnohých novinových správ z celého sveta.
Prezident Eyring, mohol by som aj ja vysloviť vďaku desiatkam tisícov anjelov v žltých tričkách slúžiacich v Texase, Mexiku a na ďalších miestach.
Som hlboko presvedčený o tom, že pokiaľ stratíme spojenie s tými, ktorí nás predišli, vrátane našich pionierskych otcov a matiek, stratíme tým veľmi drahocenný poklad. Hovoril som o „viere pri každom kroku“ v minulosti a budem v tom pokračovať aj v budúcnosti, pretože viem, že nastupujúca generácia musí mať ten istý druh viery, akú mali v Pána Ježiša Krista a v Jeho znovuzriadené evanjelium aj prví Svätí.
Moji vlastní pionierski otcovia a matky boli medzi onými vernými pioniermi, ktorí ťahali ručné vozíky, išli v krytých vozoch a pešo do Utahu. Podobne ako sestra Jane Manning Jamesová, aj oni mali hlbokú vieru pri každom svojom kroku, keď podnikli svoju vlastnú cestu.
Ich denníky sú plné opisov ťažkostí, hladovania a chorôb, a tiež svedectiev o ich viere v Boha a v znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista.
Mali len málo svetského majetku, ale tešili sa z hojnosti požehnaní vyplývajúcich z bratstva a sesterstva, ktoré našli v Cirkvi Ježiša Krista. Keď mohli, pozdvihovali utláčaných a žehnali chorých skrze vzájomnú službu a skrze kňazstvo Božie.
Sestry v údolí Cache Valley v Utahu slúžili Svätým v duchu Združenia pomoci, pričom „pracovali v jednote na tom, aby pomáhali tým v núdzi“. Moja prababička Margaret McNeil Ballardová slúžila po boku svojho manžela, keď 40 rokov predsedal ako biskup zboru Logan Second Ward. Margaret bola počas tej doby 30 rokov prezidentkou Združenia pomoci zboru. Brávala k sebe domov chudobných, chorých, ovdovelých a osirelých, a tiež obliekala zosnulých do čistých chrámových rúch.
Aj keď je vhodné a dôležité pamätať na historické putovanie mormonských pionierov v 19. storočí, je potrebné pamätať aj na to, že „putovanie naším životom pokračuje“ pre každého z nás, zatiaľ čo preukazujeme svoju „vieru pri každom kroku“.
Noví obrátení sa už nezhromažďujú do pionierskych osád v západnej časti Spojených štátov. Namiesto toho sa zhromažďujú v miestnych kongregáciách, kde Svätí uctievajú Nebeského Otca v mene Ježiša Krista. Vďaka viac než 30 000 kongregáciám založených po celom svete sa všetci zhromažďujú do svojho vlastného Sionu. Ako sa píše v písmach, lebo toto je Sion – čistý v srdci.
Zatiaľ čo kráčame po ceste života, sme skúšaní, či budeme činiť všetky veci, čokoľvek Pán prikázal.
Mnohí z nás sú na úžasnej ceste za objavmi, ktoré vedú k osobnému naplneniu a duchovnému osvieteniu. Niektorí z nás sú ale na ceste, ktorá vedie k zármutku, hriechu, trápeniu a zúfalstvu.
V tomto kontexte sa prosím opýtajte samých seba: Aký je váš konečný cieľ? Kam vás vedú vaše kroky? A vedie vás vaša cesta k onému množstvu požehnaní, ktoré Spasiteľ sľubuje?
Cesta spať k Nebeskému Otcovi je tou najdôležitejšou cestou nášho života. a pokračuje každý deň, každý týždeň, každý mesiac a každý rok, kým posilňujeme vieru v Neho a v Jeho Milovaného Syna Ježiša Krista.
Musíme si dať pozor na to, kam nás naše kroky v živote vedú. Musíme byť bdelí a nasledovať radu, ktorú dal Ježiš Svojim učeníkom, keď odpovedal na tieto otázky: „Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie Tvojho príchodu a skončenia tohto sveta.
Ježiš im odpovedal: Hľaďte, aby vás nikto nezviedol!“
Opakujem dnes skoršie rady od cirkevných vedúcich.
-
Bratia a sestry, uchovávajte náuku Kristovu čistú a nebuďte oklamaní tými, ktorí touto náukou manipulujú. Evanjelium Otca a Syna bolo znovuzriadené skrze Josepha Smitha, proroka pre túto poslednú dispenzáciu.
-
Nepočúvajte tých, ktorí nie sú vysvätení či ustanovení do cirkevného povolania a potvrdení všeobecným súhlasom členov Cirkvi.
-
Buďte na pozore pred organizáciami, skupinami či jednotlivcami, ktorí prehlasujú, že majú tajné odpovede na náukové otázky, ktoré podľa ich tvrdení dnešní apoštoli a proroci nemajú či nechápu.
-
Nepočúvajte tých, ktorí vás lákajú na programy na rýchle zbohatnutie. Naši členovia už v minulosti stratili až príliš veľa peňazí, takže buďte opatrní.
Na niektorých miestach až príliš veľa našich členov hľadí za cieľ a snaží sa o tajné poznanie skrze nákladné a sporné praktiky, ktoré ponúkajú uzdravenie a pomoc.
V oficiálnom cirkevnom prehlásení vydanom pred rokom, stojí: „Naliehavo žiadame členov Cirkvi, aby boli opatrní ohľadom účasti v akejkoľvek skupine, ktorá výmenou za peniaze sľubuje zázračné uzdravenie alebo prehlasuje, že má špeciálne metódy pre prístup k uzdravujúcej moci mimo pôsobenia náležite vysvätených držiteľov kňazstva.“
The Church Handbook (Cirkevná príručka) nám radí: „Členovia nemajú používať lekárske či zdravotné praktiky, ktoré sú z etického či právneho hľadiska sporné. Miestni vedúci majú členom, ktorí majú zdravotné problémy, odporučiť, aby sa poradili s kompetentnými lekármi, ktorí majú náležitú licenciu v krajinách, kde prevádzkujú svoju prax.“
Bratia a sestry, buďte múdri a majte na pamäti, že takéto praktiky môžu byť emocionálne príťažlivé, ale nakoniec sa môže ukázať, že môžu duchovne a fyzicky ublížiť.
Pre našich pionierskych predkov boli nezávislosť a sebestačnosť životne dôležité, ale práve taký dôležitý bol aj ich zmysel pre spolupatričnosť. Spoločne pracovali a navzájom si pomáhali prekonať fyzické a emocionálne ťažkosti svojej doby. Muži mali kňazské kvórum a ženám slúžilo Združenie pomoci. Toto sa v našej dobe nezmenilo.
Združenie pomoci a kňazské kvóra sa starajú o duchovné a časné blaho svojich členov a členiek.
Zostaňte na ceste evanjelia tým, že budete mať „vieru pri každom kroku“, aby ste sa mohli bezpečne vrátiť do prítomnosti Nebeského Otca a Pána Ježiša Krista. Pán je náš drahocenný Spasiteľ. On je Vykupiteľ sveta. Musíme si ctiť Jeho posvätné meno a nesmieme ho používať nesprávnym spôsobom a musím sa vždy snažiť dodržiavať Jeho prikázania. Ak tak budeme činiť, bude nám žehnať a povedie nás bezpečne späť domov.
Vyzývam každého v dosahu môjho hlasu, aby privítal a objal každého, kto dnes putuje po svojej vlastnej ceste, nech už sa na nej nachádza kdekoľvek.
Pamätajte si, prosím, neexistuje žiadne väčšie požehnanie, o ktoré sa môže ktokoľvek podeliť s druhými, než je posolstvo o znovuzriadení, ktoré, pokiaľ ho prijmeme a žijeme podľa neho, sľubuje večnú radosť a pokoj – dokonca život večný. Použime svoju energiu, silu a svedectvo, aby sme pomáhali našim misionárom nachádzať, učiť a krstiť Božie deti, aby tak mohli mať moc náuky evanjelia, ktorá ich bude viesť v každodennom živote.
Je potrebné prijímať Božie deti so súcitom a vyvarovať sa akýchkoľvek predsudkov vrátane rasizmu, sexizmu či nacionalizmu. Môžeme povedať, že skutočne veríme, že požehnania znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista sú pre každé Božie dieťa.
Svedčím o tom, že „cesta pokračuje“ a vyzývam vás, aby ste zostali na ceste evanjelia, zatiaľ čo sa budete tlačiť dopredu tým, že budete s láskou a súcitom ponúkať pomocnú ruku všetkým Božím deťom, aby sme mohli spoločne očistiť svoje srdcia a ruky a obdržali „množstvo požehnaní“, ktoré čakajú na všetkých tých, ktorí skutočne milujú nášho Nebeského Otca a Jeho Milovaného Syna, o čo sa pokorne modlím v mene Ježiša Krista, amen.