Bežný deň večnosti
Pokora ohľadom toho, kto sme a aký cieľ má Boh pre nás, je úplne zásadná.
Odkedy som ako mladý muž slúžil v Britskej misii, mám rád britský humor. Niekedy je charakterizovaný sebairóniou, umierneným a pokorným prístupom k životu. Príkladom takého humoru je opis letného obdobia. Britské letá sú pomerne krátke a nepredvídateľné. Jeden spisovateľ sucho poznamenal: „Mám rád britské leto, je to môj obľúbený deň v roku.“ Moja obľúbená hrdinka britských kreslených príbehov bola zobrazená, ako neskoro ráno vstáva z postele a svojim psom oznamuje: „Moje nervy! Myslím, že sme zaspali a zmeškali leto.“
V týchto vtipných analógiách sa skrýva podobenstvo nášho života na tejto zemi. V písmach sa jasne píše, že naša drahocenná smrteľnosť trvá len veľmi krátko. Z pohľadu večnosti sa dá povedať, že náš čas na zemi je taký prchavý ako britské leto.
Niekedy sú veľmi pokornými slovami opísané ako cieľ človeka, tak aj samotná jeho existencia. Prorok Mojžiš bol vychovávaný v prostredí, ktoré by dnes niekto mohol nazvať privilegovaným zázemím. V Drahocennej perle je zaznamenané, že keď Pán pripravoval Mojžiša na jeho prorocké poverenie, poskytol mu pohľad na celý svet a všetky deti človeka, ktoré sú a boli stvorené. Mojžišova trochu prekvapujúce reakcia bola: Teraz … viem, že človek nie je ničím, čo som si nikdy nemyslel.
Boh následne slovami, ktoré vyvracajú akékoľvek pocity nedôležitosti, ktoré Mojžiš najskôr mal, vyjadril Svoj skutočný cieľ: Lebo hľa, toto je dielo moje a sláva moja – uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka.
Pred Bohom sme si všetci rovní. Jeho náuka je jasná. V Knihe Mormonovej čítame, že „všetci sú Bohu rovnakí“, vrátane čierneho a bieleho, porobeného a slobodného, muža a ženy. V súlade s tým sú všetci pozvaní, aby prišli k Pánovi.
Ktokoľvek, kto hlása nadradenosť v Otcovom pláne kvôli takým vlastnostiam ako je rasa, pohlavie, národnosť, jazyk alebo ekonomické podmienky, je morálne pomýlený a nerozumie Pánovmu skutočnému cieľu so všetkými deťmi nášho Otca.
Nanešťastie sme v našej dobe takmer v každej vrstve spoločnosti svedkami toho, ako sa domýšľavosť a arogancia vystavujú na obdiv, zatiaľ čo pokora a zodpovednosť voči Bohu sú znevažované. Väčšia časť spoločnosti stratila svoje kotvisko a nerozumie tomu, prečo sme tu na zemi. Skutočná pokora, ktorá je nutná na to, aby sme naplnili cieľ, ktorý pre nás Pán má, je viditeľná len niekedy.
Je dôležité porozumieť veľkosti Kristovej pokory, spravodlivosti, charakteru a inteligencie, ako je opísaná v písmach. A je hlúpe podceňovať nutnosť neustáleho úsilia si deň za dňom tieto kresťanské vlastnosti a rysy osvojovať, hlavne pokoru.
Písma hovoria jasne, že napriek tomu, že je tento život pomerne krátky, je nesmierne dôležitý. Amulek, ktorý bol v Knihe Mormonovej Almovým misionárskym spoločníkom, povedal: „Život tento je dobou na to, aby sa ľudia pripravili na stretnutie s Bohom; áno, hľa, deň života tohto je dňom na to, aby ľudia vykonávali práce svoje.“ Nechceme tento život prespať, ako v prípade mojej hrdinky z kreslených príbehov.
Spasiteľov príklad pokory a obete za celé ľudstvo je tou najvýznamnejšou udalosťou v histórii. Spasiteľ, dokonca ako člen Božstva, bol ochotný prísť na zem ako neurodzené dieťa a začať tu žiť, pričom učil a uzdravoval svojich bratov a sestry a nakoniec vytrpel neopísateľnú bolesť v Getsemanoch a na kríži, aby dokonal Svoje uzmierenie. Tento skutok lásky a pokory zo strany Krista je známy ako Jeho blahosklonnosť. Toto vykonal pre každého muža a ženu, ktorých Boh stvoril alebo stvorí.
Nebeský Otec si nepraje, aby Jeho deti strácali odvahu alebo vzdávali úsilie o dosiahnutie celestiálnej slávy. Keď skutočne premýšľame o Bohu Otcovi a Synovi Kristovi, o tom, kto sú a čo pre nás vykonali, napĺňa nás to úctivosťou, úžasom, vďačnosťou a pokorou.
Ak máme Pánovi pomôcť založiť Jeho Cirkev, pokora je úplne zásadná
Alma položil vo svojej dobe otázku, ktorá je aj dnes relevantná: „Ak ste zakúsili zmenu srdca a ak sa vám chcelo spievať pieseň vykupiteľskej lásky, chcel by som sa opýtať, cítite sa tak teraz?“ Alma pokračoval: „Mohli by ste sami sebe povedať, keby ste v túto dobu boli povolaní k smrti… že ste boli dostatočne pokorní?“
Vždy, keď čítam o tom, ako sa Alma mladší zriekol svojho postavenia na čele štátu, aby kázal slovo Božie, som ohromený. Alma mal nepochybne hlboké svedectvo o Bohu Otcovi a Ježišovi Kristovi a cítil voči Nim úplnú a bezvýhradnú zodpovednosť. Mal nastavené správne priority a bol pokorný, aby sa dokázal vzdať spoločenského postavenia, pretože si uvedomoval, že služba Pánovi je dôležitejšia.
Mať v osobnom živote dostatočnú pokoru, aby sme pomohli vybudovať Cirkev, je obzvlášť cenné. Mnohé prezrádza jeden príklad z histórie Cirkvi. Keď bol Prorok Joseph v júni 1837 v chráme v Kirtlande, pocítil inšpiráciu povolať apoštola Hebera C. Kimballa, aby priniesol evanjelium Ježiša Krista do „Anglicka … a otvoril dvere spásy tomuto národu“. Apoštol Orson Hyde a niekoľko ďalších bolo povolaných, aby ho sprevádzali. Reakcia staršieho Kimballa bola pozoruhodná. „Pomyslenie na to, že som bol povolaný na takú dôležitú misiu skoro presahovalo moju schopnosť to uniesť. … Skoro som sa utopil pod bremenom, ktoré bolo na mňa položené.“ Avšak na túto misiu sa vydal s absolútnou vierou, oddanosťou a pokorou.
Niekedy pokora znamená prijať povolanie, aj keď máme pocit, že na to nestačíme. Niekedy pokora znamená slúžiť verne, aj keď máme pocit, že by sme zvládli aj nejaké významnejšie povolanie. Pokorní vedúci potvrdzujú slovom aj príkladom, že nejde o to, kde slúžime, ale ako verne slúžime. Niekedy pokora znamená prekonať pocity urazenosti, keď máme pocit, že sa k nám vedúci či iní členovia nezachovali správne.
23. júla 1837 sa prorok Joseph stretol so Starším Thomasom B. Marshom, prezidentom Kvóra Dvanástich. Starší Marsh bol očividne rozhorčený tým, že prorok povolal dvoch členov jeho kvóra do Anglicka bez toho, aby sa s ním poradil. Keď sa Joseph so Starším Marshom stretol, všetky pocity ublíženosti išli bokom a prorok obdržal pozoruhodné zjavenie. Toto zjavenie je teraz 112. oddielom Náuky a zmlúv. Udeľuje úžasné inštrukcie z neba ohľadom pokory a misionárskej práce. V 10. verši sa píše: Buď pokorný; a Pán tvoj Boh povedie ťa za ruku a dá ti odpoveď na tvoje modlitby.
Toto zjavenie prišlo presne toho istého dňa, kedy Starší Kimball, Hyde a John Goodson, naplnení pokorou, hlásali znovuzriadenie evanjelia Ježiša Krista v kaplnke Vauxhall v anglickom Prestone. To bolo v tejto dispenzácii po prvýkrát, kedy misionári hlásali evanjelium mimo územia Severnej Ameriky. Ich misionárske úsilie malo skoro okamžite za následok krsty obrátených a viedlo k mnohým verným členom.
Ďalšie časti zjavenia sú návodom k misionárskej práci v našej dobe. Píše sa tam: Ktorýchkoľvek pošlete v mene mojom … bud mať moc otvárať dvere kráľovstva môjho pre akýkoľvek národ … nakoľko sa pokoria predo mnou a zotrvajú v slove mojom, a budú počúvať hlas Ducha môjho.
Pokora, ktorá bola podstatou tohto úžasného misionárskeho úsilia, umožnila Pánovi založiť Cirkev pozoruhodným spôsobom.
Našťastie sme toho svedkami v Cirkvi aj naďalej. Členovia, vrátane dorastajúceho pokolenia, obetujú svoj čas a odkladajú vzdelanie a zamestnanie, aby mohli slúžiť na misii. Mnohí starší členovia opúšťajú zamestnanie a prinášajú ďalšie obete, aby mohli slúžiť Bohu v akejkoľvek pozícii, do ktorej sú povolaní. Nepripúšťame, aby nás od napĺňania Jeho zámerov rozptyľovali či odvádzali osobné záležitosti. Cirkevná služba si vyžaduje pokoru. Pokorne slúžime tam, kde sme povolaní, celou svojou mocou, mysľou a silou. Pokore, ktorá je kresťanskou vlastnosťou, je dôležité porozumieť na všetkých úrovniach v Cirkvi.
Každodenná pokora je úplne zásadná, ak máme ľuďom pomáhať pripraviť sa na stretnutie s Bohom
Cieľ ctiť Pána a podrobiť sa Jeho vôli nie je v dnešnej spoločnosti tak cenený ako v minulosti. Niektorí predstavitelia iných kresťanských cirkví si myslia, že žijeme v postkresťanskom svete.
Po celé generácie boli prevládajúcou normou pokora a cnosť založené na náboženstve a občianskych cnostiach, ako sú striedmosť a zdržanlivosť.
V dnešnom svete sa kladie čím ďalej väčší dôraz na pýchu, velebenie samého seba a takzvanú „autentickosť,“ ktorá niekedy vedie k nedostatku skutočnej pokory. Niektorí tvrdia, že mravné hodnoty vedúce k šťastiu v dnešnej dobe sa dajú vyjadriť takto: „Buďte skutoční, buďte silní, buďte produktívni, a čo je najdôležitejšie, nespoliehajte sa na druhých … pretože svoj osud … máte vo svojich vlastných rukách.“
Písma zastávajú odlišný prístup. Odporúčajú, aby sme boli skutočnými nasledovníkmi Ježiša Krista. To si vyžaduje, aby sme si vypestovali mocný pocit zodpovednosti voči Bohu a pokorný prístup k životu. Kráľ Benjamín učil, že prirodzený človek je nepriateľom Boha, a hlásal, že je potrebné poddávať sa „nabádaniu Ducha Svätého“. Okrem toho vysvetlil, že si to žiada, aby sme sa stali poddajnými, miernymi, pokornými, trpezlivými a plnými lásky.
Niektorí zneužívajú slovo autentický ako oslavu prirodzeného človeka a vlastností, ktoré sú protikladom pokory, láskavosti, milosrdenstva, odpustenia a slušnosti. Môžeme oslavovať svoju osobnú jedinečnosť detí Božích bez toho, aby sme museli používať autentickosť ako výhovorku pre nekresťanské správanie sa.
Novodobý internet prináša na našej ceste za získaním pokory prekážky pri vyhýbaní sa pýche. Medzi dva príklady týchto prekážok patrí pôžitkársky postoj v štýle „pozerajte všetci na mňa“, či verbálne útoky na druhých na sociálnych sieťach. Ďalším príkladom je „vychvaľovanie sa pokorou“. Toto je definované ako „okázalo skromný či sebakritický prejav [či fotografia], ktorého skutočným cieľom je pritiahnuť pozornosť na niečo, na čo je oný človek pyšný.“ Proroci vždy varovali a varujú pred pýchou a kladením dôrazu na márnosti sveta.
Problémom je tiež rozšírený úpadok slušného spoločenského prejavu. Večná zásada slobody jednania vyžaduje, aby sme rešpektovali mnohé rozhodnutia, s ktorými nesúhlasíme. Konflikty a spory teraz často porušujú „hranice všeobecnej slušnosti.“ Potrebujeme viac umiernenosti a pokory.
Alma varoval, aby sme neboli „nadutí v pýche srdca svojho“ a nemysleli si, že sme „lepší ako druhí“ a neprenasledovali pokorných, ktorí „kráčajú podľa svätého rádu Božieho.“
Ja sám nachádzam skutočnú dobrotu medzi ľuďmi akéhokoľvek vyznania, ktorí sú pokorní a cítia zodpovednosť voči Bohu. Mnohí z nich súhlasia so starozákonným prorokom Micheášom, ktorý prehlásil: „Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom?“
Keď sme skutočne pokorní, modlíme sa o odpustenie a odpúšťame druhým. Ako čítame v Mosiášovi, Alma učil, že kedykoľvek budeme činiť pokánie, Pán nám naše poklesky odpustí. Na druhej strane, ako sa hovorí v Pánovej modlitbe, keď druhým neodpustíme ich viny, privedieme na seba odsúdenie. Vďaka uzmiereniu Ježiša Krista sú skrze pokánie naše hriechy odpustené. Keď neodpúšťame tým, ktorí sa voči nám prehrešujú, tak vo svojej podstate odmietame Spasiteľovo uzmierenie. Prechovávať pocity krivdy, odmietať odpustiť a odmietať pokorne pristupovať k vzťahom s druhými kresťanským spôsobom nás skutočne privádza k odsúdeniu. Mať pocity krivdy je pre našu dušu jedovaté.
Dovoľte mi tiež varovať pred akoukoľvek formou arogancie. Pán skrze proroka Moroniho činí viditeľný rozdiel medzi ľuďmi arogantnými a ľuďmi pokornými: „Blázni sa vysmievajú, ale budú žialiť; a milosť moja je postačujúca pre miernych.“ Pán ďalej prehlásil: Dávam ľuďom slabosť, aby mohli byť pokorní; a milosť moja postačuje pre všetkých, ktorí sa pokoria predo mnou; lebo ak sa pokoria predo mnou a budú mať vieru vo mňa, potom učiním, že slabé veci sa pre nich stanú silnými.
Pokora tiež zahŕňa vďačnosť za naše mnohé požehnania a božskú pomoc. Pokora neznamená dosiahnuť niečo konkrétne významné, ani prekonať nejaký veľký problém. Je to známka duchovnej sily. Znamená to mať pokojnú dôveru v to, že sa deň za dňom a hodinu za hodinou môžeme spoľahnúť na Pána, slúžiť Mu a napĺňať Jeho zámery. Modlím sa o to, aby sme v tomto hašterivom svete neustále každý deň usilovali o skutočnú pokoru. V obľúbenej básni sa o tom píše týmto spôsobom:
Vydávam s istotou svedectvo o Spasiteľovi a o Jeho uzmierení a o tom, ako je nesmierne dôležité Mu pokorne slúžiť vždy a každý deň. V mene Ježiša Krista, amen.