Božie presvedčivé svedectvo – Kniha Mormonova
Kniha Mormonova je Božie presvedčivé svedectvo o božskosti Ježiša Krista, prorockom povolaní Josepha Smitha a absolútnej pravdivosti tejto Cirkvi.
Kniha Mormonova nie je len záverným kameňom nášho náboženstva, ale môže byť aj záverným kameňom nášho svedectva, aby nám mohla uchovať svedectvo, keď budeme čeliť skúškam či nezodpovedaným otázkam. Táto kniha je na váhach pravdy závažím, ktoré prevažuje všetky závažia argumentov kritikov. Prečo? Pretože ak je pravdivá, potom bol Joseph Smith prorokom a toto je znovuzriadená Cirkev Ježiša Krista, bez ohľadu na historické či iné tvrdenie o opaku. Preto sa kritici zameriavajú na dokazovanie nepravdivosti Knihy Mormonovej, ale prekážky, ktorým čelia, sú neprekonateľné, pretože táto kniha je pravdivá.
Po prvé, musia vysvetliť, ako Joseph Smith, 23 ročný farmársky chlapec s obmedzeným vzdelaním, spísal knihu so stovkami jedinečných mien a miest, a tiež s podrobnými príbehmi a udalosťami. Preto kritici tvrdia, že to bol kreatívny génius, ktorý pri vytváraní historického obsahu Knihy Mormonovej čerpal z mnohých kníh a miestnych zdrojov. V rozpore s ich tvrdením však neexistuje jediné svedectvo, že by niekto Josepha s týmito údajnými zdrojmi pred začiatkom prekladania videl.
I keby toto tvrdenie bolo pravdivé, je pre vysvetlenie existencie Knihy Mormonovej žalostne nedostatočné. Musíme si tiež zodpovedať túto otázku: ako Joseph prečítal všetky tie údajné zdroje, odstránil to nepodstatné, zachoval konzistenciu poprepletaných faktov ohľadom toto, kto kde a kedy bol, a potom to všetko s dokonalou pamäťou nadiktoval? Keď totiž Joseph Smith prekladal, nemal pri sebe žiadne poznámky. V skutočnosti jeho manželka Emma spomínala: „Nemal rukopis ani knihu, z ktorej by čítal. … Keby niečo také mal, nedokázal by to predo mnou skryť.“
Ako teda Joseph zvládol túto pozoruhodnú úlohu, nadiktovať bez poznámok viac než 500 stranovú knihu? Aby to zvládol, musel by byť nielen kreatívny génius, ale tiež mať fenomenálnu fotografickú pamäť. Ak to ale je pravda, prečo kritici na tento jeho pozoruhodný dar neupozorňujú?
A je toho ešte viac. Tieto argumenty sa týkajú iba historického obsahu knihy. Skutočná otázka zostáva: ako Joseph spísal knihu, z ktorej vyžaruje Duch, a kde našiel také hlboké náuky, z ktorých mnohé objasňujú či popierajú kresťanské názory jeho doby?
Kniha Mormonova na rozdiel od väčšiny kresťanských názorov učí napríklad to, že Pád Adama bol pozitívny krok vpred. Zjavuje zmluvy uzatvárané pri krste, o ktorých sa v Biblii nehovorí.
Ďalej by si človek mohol položiť otázku: kde Joseph vzal onú mocnú myšlienku, že Kristus nás môže Svojim uzmierením nielen očistiť, ale aj zdokonaliť? Kde vzal oné úžasné kázanie o viere v Almovi 32? Alebo kázanie kráľa Benjamína o Spasiteľovom uzmierení, ktoré je možno najpozoruhodnejším kázaním na túto tému v celých písmach? Alebo podobenstvo o olivovníku, vo svojej celej komplikovanosti a náukovej bohatosti? Keď čítam toto podobenstvo, musím si to nakresliť, aby som chápal všetky súvislosti. A my máme veriť tomu, že Joseph Smith tieto kázania diktoval naspamäť, bez akýchkoľvek poznámok?
V rozpore s takýmito závermi je v celej Knihe Mormonovej zrejmý dotyk Božej ruky, ako to dokladajú jej vznešené náukové pravdy, hlavne jej majstrovské kázania o uzmierení Ježiša Krista.
Keby Joseph nebol prorok, potom by kritici preto, aby dokázali zdôvodniť existenciu týchto a mnohých ďalších úžasných náukových postrehov, museli tvrdiť, že bol aj teologickým géniom. Pokiaľ by to bolo tak, človek by sa mohol pýtať: prečo by Joseph bol jediným za 1 800 rokov po Kristovom pôsobení, kto také množstvo jedinečných a objasňujúcich náuk dokázal vytvoriť? Pretože zdrojom tejto knihy bolo zjavenie, a nie genialita.
Ale dokonca aj keby sme predpokladali, že Joseph bol kreatívnym a teologickým géniom s fotografickou pamäťou – len tieto talenty by z neho neurobili zručného spisovateľa. Ak chcú kritici vysvetliť existenciu Knihy Mormonovej, musia tiež tvrdiť, že Joseph bol vo veku 23 rokov prirodzene nadaným spisovateľom. Ako inak by dokázal z desiatok mien, miest a udalostí vytvoriť harmonický celok bez rozporuplností? Ako by popísal podrobné vojnové stratégie, zostavil výstižné kázania a vymyslel príslovia, ktoré si podčiarkujú milióny ľudí, učia sa ich naspamäť, citujú ich a pripínajú si ich na chladničku, ako napríklad: „Keď ste v službe blížnych svojich, ste vlastne v službe Boha svojho“ (Mosiáš 2:17) alebo „Ľudia sú, aby mohli mať radosť“ (2. Nefi 2:25). Toto sú posolstvá nabité energiou – posolstvá, ktoré žijú, dýchajú, a inšpirujú. Tvrdiť, že Joseph Smith mal vo veku 23 rokov schopnosti potrebné na to, aby napísal také veľkolepé dielo na prvý pokus za približne 65 pracovných dní skrátka odporuje realite.
Prezident Russell M. Nelson, skúsený a zručný spisovateľ, povedal, že jeden príhovor na nedávnu generálnu konferenciu prepisoval 40 krát. A teraz máme veriť, že Joseph Smith sám nadiktoval celú Knihu Mormonovu na prvý pokus, a potom urobil už väčšinou len malé gramatické úpravy?
Josephova manželka Emma potvrdila nemožnosť niečoho takého: „Joseph Smith [ako mladý muž] nedokázal napísať ani nadiktovať súvislý, dobre formulovaný list; nieto ešte nadiktovať takúto knihu, ako je Kniha Mormonova.“
A nakoniec aj keby niekto prijal všetky predchádzajúce argumenty, nech už sú akokoľvek pochybné, kritici napriek tomu čelia ďalšej veľkej prekážke. Joseph tvrdil, že Kniha Mormonova bola napísaná na zlatých doskách. Toto tvrdenie zožalo v jeho dobe tvrdú kritiku – „každý“ predsa vie, že dávne historické záznamy bývajú zapísané na papyruse alebo pergamene, pokiaľ o niekoľko rokov neskôr neboli objavené kovové dosky so starovekými spismi. Okrem toho kritici tvrdili, že používanie cementu, ako sa popisuje v Knihe Mormonovej, presahuje technické znalosti týchto prvých Američanov – pokiaľ neboli nájdené stavby z cementu z obdobia starovekej Ameriky. Ako teraz kritici vysvetľujú tieto a podobné nepravdepodobné objavy? Zdá sa, že Joseph musel mať tiež veľmi veľké šťastie vo svojich odhadoch. Napriek všetkej pravdepodobnosti, napriek všetkých vtedajším vedeckým aj akademickým poznatkom to odhadol správne, zatiaľ čo všetci ostatní sa mýlili.
V konečnom dôsledku by sa ľudia mohli pýtať, ako by mohol niekto veriť, že sa všetky tieto údajné faktory a vplyvy, ako tvrdia kritici, náhodne spojili a umožnili Josephovi napísať Knihu Mormonovu, a vytvoriť tak satanské podvodné dielo. Dáva toto všetko zmysel? V priamom rozpore s týmto tvrdením táto kniha inšpiruje milióny ľudí k tomu, aby Satana zavrhli a aby viedli život podobnejší tomu Kristovmu.
Aj keď sa niektorí môžu rozhodnúť názorom týchto kritikov uveriť, z môjho pohľadu je to intelektuálna a aj duchovná slepá ulička. Ak by som tomu mal uveriť, musel by som prijímať jeden nepotvrdený predpoklad za druhým. Navyše by som musel ignorovať svedectvo každého z jedenástich svedkov, aj keď každý z nich zostal svojmu svedectvu verný až do konca; musel by som zavrhnúť božskú náuku napĺňajúcu stránku za stránkou tejto posvätnej knihy nadpozemskými pravdami; musel by som ignorovať skutočnosť, že množstvo ľudí, vrátane mňa, sa približuje k Bohu čítaním tejto knihy viac než čítaním ktorejkoľvek inej a predovšetkým by som musel poprieť našepkávanie Ducha Svätého. To by bolo v rozpore so všetkým, o čom viem, že je pravdivé.
Jeden môj skvelý a inteligentný priateľ odišiel na čas z Cirkvi. Nedávno mi napísal o svojom návrate: „Najskôr som chcel získať dôkaz o Knihe Mormonovej z hľadiska historického, zemepisného, jazykového a kultúrneho. Keď som ale zmenil svoj náhľad a zameral sa na to, čo učí o evanjeliu Ježiša Krista a Jeho spásnom poslaní, začal som získavať svedectvo o jej pravdivosti. Keď som raz čítal Knihu Mormomovu vo svojej izbe zastavil som sa, pokľakol a vrúcne sa pomodlil, a intenzívne som pocítil, ako Nebeský Otec našepkáva môjmu duchu, že Cirkev a Kniha Mormonova sú skutočne pravdivé. Moje obdobie opätovného skúmania Cirkvi, ktoré mi trvalo tri a pol roka, ma úprimne a presvedčivo doviedlo k poznaniu jej pravdivosti.“
Pokiaľ si človek nájde čas na to, aby pokorne čítal Knihu Mormonovu a premýšľal o nej, ako to urobil môj priateľ, a počúval jemný hlas Ducha, potom nakoniec obdržia žiadané svedectvo.
Kniha Mormonova je jedným z drahocenných darov, ktoré nám Boh dáva. Je mečom aj štítom – vysiela slovo Božie do bitky, aby bojovalo za srdcia spravodlivých a slúži ako hlavný obranca pravdy. My Svätí máme nielen privilégium Knihu Mormonovu obraňovať, ale aj príležitosť pristúpiť k útoku – kázať s mocou o jej božskej náuke a dosvedčovať jej vrcholné svedectvo o Ježišovi Kristovi.
Vydávam posvätné svedectvo o tom, že Kniha Mormonova bola preložená darom a mocou Božou. Je to Božie presvedčivé svedectvo o božskosti Ježiša Krista, prorockom povolaní Josepha Smitha a absolútnej pravdivosti tejto Cirkvi. Kiež sa stane záverným kameňom nášho svedectva, aby o nás , tak ako o obrátených Lámánitoch, mohlo byť povedané, že sme nikdy neodpadli (pozri Alma 23:6). V mene Ježiša Krista, amen.