Nebojte sa činiť dobro
Pán nám hovorí, že ak budeme s vierou stáť na Jeho skale, pochybnosti a obavy zoslabnú; túžba činiť dobro zosilnie.
Drahí bratia a sestry, pokorne sa modlím, aby tu s nami dnes bol počas môjho príhovoru Duch Pánov. Moje srdce je naplnené vďačnosťou Pánovi, ktorému patrí táto Cirkev, za inšpiráciu, ktorú už na tejto konferenciu cítime vo vrúcnych modlitbách, inšpirovaných príhovoroch a anjelskom speve.
Minulý apríl nám prezident Thomas S. Monson odovzdal posolstvo, ktoré sa dotklo sŕdc po celom svete, vrátane môjho. Hovoril o moci Knihy Mormonovej. Povzbudil nás k štúdiu, premýšľaniu a uplatňovaniu jej učenia. Sľúbil, že keď každý deň venujeme čas štúdiu prikázaní z Knihy Mormonovej, budeme o nich premýšľať a dodržiavať ich, získame životne dôležité svedectvo o jej pravdivosti, a z toho vyplývajúce svedectvo o žijúcom Kristovi nám pomôže v poriadku prejsť ťažkými časmi. (Pozri „Moc Knihy Mormonovej“, konferencia apríl 2017.)
Ako mnohí z vás som počúval slová proroka ako hlas Pána, ktorý je určený mne. A tiež ako mnohí z vás som sa rozhodol, že tieto slová poslúchnem. Už od doby, kedy som bol malý chlapec, mám svedectvo o tom, že Kniha Mormonova je slovo Božie, že sa Otec a Syn zjavili Josephovi Smithovi a hovorili s ním a že za prorokom Josephom prišli dávni apoštoli, aby v Pánovej Cirkvi znovuzriadili kľúče kňazstva.
S týmto svedectvom som Knihu Mormomovu čítal každý deň viac ako 50 rokov. A tak by som možno mohol mať opodstatnený pocit, že slová prezidenta Monsona sú určené niekomu inému. Ale napriek tomu, rovnako ako mnohí z vás, som mal pocit, že prorokova výzva a zasľúbenie ma povzbudzujú k väčšiemu úsiliu. Mnohí z vás ste urobili to isté čo ja: modlili sa s hlbším zámerom, sústredenejšie premýšľali o písmach a viac sa snažili slúžiť Pánovi a druhým v Jeho mene.
Šťastným dôsledkom pre mňa aj pre mnohých z vás bolo naplnenie prorokovho zasľúbenia. Tí z nás, ktorí sme si vzali jeho inšpirovanú radu k srdcu, lepšie vnímame Ducha. Nachádzame väčšiu moc odolávať pokušeniam a cítime hlbšiu vieru vo vzkrieseného Ježiša Krista, v Jeho evanjelium a v Jeho živú Cirkev.
V dobe, kedy je vo svete čím ďalej väčší chaos, z nás toto hlbšie svedectvo vyháňa pochybnosti a obavy a prináša nám pocit pokoja. Poslúchnutie rady prezidenta Monsona má na mňa dva úžasné účinky: Po prvé, Duch, ktorého sľúbil so sebou nesie pocit optimizmu ohľadom toho, čo nás čaká, napriek tomu, že sa zdá, že vo svete dochádza k nárastu nepokojov. A po druhé, Pán mne – a aj vám – dáva ešte väčší pocit Jeho lásky pre tých, ktorí sú v núdzi. Prehlbuje sa naša túžba ísť na pomoc druhým. Táto túžba je jadrom služby a učenia prezidenta Monsona.
Pán prisľúbil prorokovi Josephovi Smithovi a Oliverovi Cowderymu lásku k druhým a odvahu v tej chvíli, kedy sa úlohy, ktoré ich čakali, možno zdali zdrvujúce. Pán povedal, že zdrojom potrebnej odvahy bude viera, ktorú v Neho budú mať ako vo svoju skalu:
Nebojte sa činiť dobro, synovia moji, lebo čokoľvek rozsievate, to budete tiež žať; takže, ak rozsievate dobré, budete tiež žať dobré ako odmenu svoju.
Takže, neboj sa, malé stádo; čiňte dobro; nech sa zem a peklo spolčia proti vám, lebo ak ste postavení na skale mojej, nemôžu zvíťaziť.
Hľa, neodsudzujem vás; choďte cestou svojou a nehrešte viac; konajte s rozvážnosťou dielo, ktoré som vám prikázal.
Hľaďte ku mne v každej myšlienke; nepochybujte, nebojte sa.
Uzrite rany, ktoré prebodli bok môj, a tiež stopy klincov v rukách a nohách mojich; buďte verní, zachovávajte prikázania moje, a zdedíte kráľovstvo nebeské (pozri NaZ 6:33 – 37).
Pán povedal Svojím vedúcim znovuzriadenia, a hovorí to aj nám, že ak budeme s vierou stáť na Jeho skale, pochybnosti a obavy zoslabnú; túžba činiť dobro zosilnie. Keď prijmeme výzvu prezidenta Monsona, aby sme zasadili svedectvo o Ježišovi Kristovi do svojich sŕdc, získame moc, túžbu a odvahu ísť na pomoc druhým bez toho, aby sme sa starali o vlastné potreby.
Bol som svedkom tejto viery a odvahy mnohokrát, keď veriaci Svätých neskorších dní čelili hrozným skúškam. Bol som napríklad v Idahu 5. júna 1976, kedy sa pretrhla hrádza priehrady Teton. Údolím sa prehnala masa vody. Tisícky ľudí utiekli zo svojich domovov. Tisícky domov a firiem boli zničené. Zázrakom zahynulo menej ako 15 ľudí.
Bol som tam svedkom toho, čoho bývam svedkom kedykoľvek, kedy Svätí pevne stoja na skale svedectva o Ježišovi Kristovi. Pretože vôbec nepochybujú o tom, že nad nimi bdie, stávajú sa nebojácnymi. Nevšímajú si vlastné skúšky, aby prišli na pomoc druhým. A robia to z lásky k Pánovi, bez toho, aby žiadali akúkoľvek odmenu.
Keď sa napríklad pretrhla hrádza priehrady Teton, bol jeden manželský pár z Cirkvi na cestách ďaleko od domova. Hneď ako sa o tom dozvedeli z rádia, ponáhľali sa späť do Rexburgu. Namiesto toho, aby sa išli pozrieť, či bol zničený aj ich dom, prišli za svojím biskupom. Ten bol v budove, ktorá sa používala ako stredisko pomoci obetiam. Pomáhal riadiť tisícky dobrovoľníkov, ktorých na miesto zvážali žlté školské autobusy.
Títo manželia prišli za biskupom zo slovami: „Práve sme sa vrátili. Biskup, kam môžeme ísť pomáhať?“ Biskup im dal meno jednej rodiny. Títo manželia pomáhali upratovať bahno a vodu z jedného domu za druhým. V tých dňoch pracovali od svitu do mrku. Konečne si urobili prestávku na to, aby zistili, čo je z ich domom. Ten pri záplavách úplne zmizol, tak nebolo čo upratovať. A tak sa rýchlo obrátili a ponáhľali sa za biskupom. Opýtali sa: „Biskup, je niekto, komu by sme mohli pomôcť?“
Tento zázrak tichej odvahy a pravej lásky – čistej lásky Kristovej – sa opakuje rok čo rok po celom svete. Stalo sa tak v onej strašnej dobe prenasledovania a skúšok za čias proroka Josepha Smitha v Missouri. Stalo sa tak, keď Brigham Young viedol exodus z Nauvoo, a potom povolával Svätých na pusté miesta po celej západnej oblasti Spojených štátov, aby si navzájom pomáhali vytvárať Sion pre Pána.
Pri čítaní zápisov v denníkoch týchto pionierov budete svedkami zázraku viery, ktoré zaháňajú pochybnosti a obavy. A budete čítať o Svätých, ktorí odložili svoje vlastné záujmy, aby pomohli niekomu inému pre Pána predtým, ako sa vrátili ku svojim ovečkám a nepooraným poliam.
Bol som svedkom toho istého zázraku iba pred niekoľkými dňami pri dozvukoch hurikánu Irma v Portoriku, Svätom Tomášovi a na Floride, kde sa Svätí neskorších dní spojili pri likvidácií škôd s ďalšími cirkvami, skupinami z miestnych komunít a štátnymi organizáciami.
Jeden manželský pár, nečlenovia, sa rovnako ako moji známi v Rexbugru zameral na pomoc v komunite namiesto na prácu na vlastnom pozemku. Keď niekoľko susedov, členov Svätých neskorších dní, ponúklo pomoc s dvoma veľkými stromami, ktoré zatarasili príjazdovú cestu, títo manželia vysvetlili, že to boli nad ich sily, a tak sa obrátili na pomoc druhým s vierou, že Pán zaistí pomoc, ktorú potrebujú oni sami. Muž potom povedal, že skôr ako prišli členovia Cirkvi s ponukou pomoci sa s manželkou modlili. Dostali odpoveď, že pomoc príde. Prišla o pár hodín po tomto uistení.
Počul som, že niektorí ľudia začali hovoriť Svätým neskorších dní s ich žltými tričkami s logom Pomáhajúcich rúk „žltí anjeli“. Jedna Svätá neskorších dní poskytla v rámci služby aj svoje auto a muž, ktorý jej pomáhal, opísal „duchovný zážitok“, ktorý mal, keď ľudia v žltých tričkách odstraňovali stromy z jeho záhrady a potom, ako uviedol, „mi zaspievali pieseň o tom, že som dieťa Božie“.
Ďalšia obyvateľka Floridy – tiež iného vierovyznania – uviedla, že Svätí neskorší dní prišli k nej domov vo chvíli, kedy pracovala na spustošenej záhrade, zmáhalo ju to, bolo jej horúco a do očí sa jej tlačili slzy. Dobrovoľníci uskutočnili, ako povedala, „hotový zázrak“. Slúžili nielen usilovne, ale aj so smiechom a úsmevmi, a na oplátku si nevzali nič.
Videl som tú usilovnosť a počul ten smiech, keď som jedného sobotného večera navštívil skupinu Svätých neskorších dní na Floride. Dobrovoľníci prerušili prácu na likvidácií škôd len na chvíľu, aby sme si mohli podať ruky. Povedali mi, že 90 členov ich kolu v Georgii si predchádzajúceho večera naplánovalo zapojiť sa do pomoci na Floride.
Z Georgie vyrazili ráno o štvrtej, išli niekoľko hodín, pracovali celý deň až do večera a plánovali, že na ďalší deň budú pracovať znova.
Toto všetko mi opisovali s úsmevom a v dobrej nálade. Jediné napätie, ktoré som vycítil, bolo želanie, aby sa im už prestalo ďakovať a oni sa mohli znova pustiť do práce. Keď sme nastupovali do auta, aby sme sa presunuli k ďalšej skupine záchranárov, prezident kolu znova naštartoval reťazovú pílu a pracoval na spadnutom strome a biskup odpratával vetvy.
Skôr v ten deň, keď sme odchádzali z iného miesta, prišiel k autu jeden muž, sňal si klobúk a poďakoval nám za dobrovoľníkov. Povedal: „Nie som členom vašej Cirkvi. Nemôžem uveriť, čo pre nás robíte. Boh vám žehnaj.“ Jeden náš dobrovoľník, ktorý stál vedľa neho vo svojom žltom tričku, sa usmial a pokrčil ramenami, ako by si žiadnu pochvalu nezaslúžil.
Zatiaľ čo dobrovoľníci z Georgie prišli na pomoc tomuto mužovi, ktorý tomu nemohol uveriť, stovky Svätých neskorších dní z veľmi postihnutej časti Floridy sa vybrali do stovky kilometrov vzdialenej inej časti Floridy, o ktorej počuli, že bola postihnutá ešte viac.
Toho dňa som si pripomenul a lepšie pochopil prorocké slová proroka Josepha Smitha: „Človek naplnený láskou Božou nie je spokojný iba s tým, že požehná svoju rodinu, ale pustí sa naprieč celým svetom, horlivo sa usilujúc požehnať celú ľudskú rasu“ (Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith [2007], 426).
V živote Svätých neskorších dní vidíme takúto lásku všade. Vždy, keď kdekoľvek na svete dôjde k tragédii, prispievajú Svätí neskorší dní k humanitárnej pomoci Cirkvi darmi a aj dobrovoľníckou prácou. Len zriedka je potrebné žiadať. V skutočnosti musíme niekedy žiadať tých, ktorí sa chcú zapojiť ako dobrovoľníci do obnovy určitého miesta, aby s odchodom počkali, kým ich tí, ktorí prácu riadia, nebudú pripravení prijať.
Túžba žehnať je ovocím toho, že ľudia získavajú svedectvo o Ježišovi Kristovi, Jeho evanjeliu, Jeho znovuzriadenej Cirkvi a Jeho prorokovi. To preto ľud Pánov nemá pochybnosti ani obavy. To preto misionári dobrovoľne slúžia v každom kúte sveta. To preto sa rodičia so svojimi deťmi každý deň modlia za druhých. To preto vedúci vyzývajú mládež, aby si vzala k srdcu žiadosť prezidenta Monsona, aby sa ponorili do štúdia Knihy Mormonovej. Ovocie neprichádza z naliehania vedúcich, ale z toho, že mládež a členovia uplatňujú svoju vieru. Táto viera premenená v činy, čo si vyžaduje nesebeckú obeť, vedie k premene srdca, ktorá im umožňuje cítiť lásku Božiu.
Naše srdce však zostane premenené len tak dlho ako sa budeme riadiť radami proroka. Ak sa po jednom usilovnom výkone prestaneme snažiť, premena sa vytratí.
Verní Svätí neskorší dní prehlbujú vieru v Pána Ježiša Krista, v Knihu Mormonovu ako slovo Božie a v znovuzriadenie kľúčov kňazstva v Jeho pravej Cirkvi. Toto hlbšie svedectvo nám dodáva viac odvahy a záujmu o ostané deti Božie. Ale problémy a príležitosti budúcnosti si budú žiadať ešte viac.
Nedokážeme predvídať podrobnosti, ale širšiu perspektívu poznáme. Vieme, že v posledných dňoch sa bude svet zmietať v zmätku. Vieme, že nech už nastanú akékoľvek problémy, Pán povedie verných Svätých neskorších dní k tomu, aby priniesli evanjelium Ježiša Krista každému národu, pokoleniu, jazyku a ľudu. A vieme, že praví učeníci Pána budú hodní a pripravení Ho prijať, hneď ako znova príde. Nemusíme sa báť.
A tak, nakoľko sme si už v srdci vybudovali vieru a odvahu, od nás Pán očakáva viac – a aj od generácií po nás. Budú musieť by silnejšie a odvážnejšie, pretože budú robiť ešte úžasnejšie a ťažšie veci než my. A budú čeliť narastajúcemu protivenstvu zo strany nepriateľa našej duše.
Pán nám povedal, ako si do budúcnosti uchovávať optimizmus: Vzhliadajte ku Mne v každej myšlienke, nepochybujte a nebojte sa (pozri NaZ 6:36). Prezident Monson nám povedal, ako toto dosiahnuť. Je potrebné premýšľať o Knihe Mormonovej a slovách prorokov a uplatňovať ich. Vždy sa modlite. Majte vieru. Slúžte Pánovi celým svojím srdcom, mocou, mysľou a silou. Máme sa tiež modliť z celej sily srdca za dar pravej lásky, čistej lásky Kristovej (pozri Moroni 7:47 – 48). A predovšetkým máme byť dôslední a vytrvalí v nasledovaní prorockých rád.
Keď bude cesta zložitá, budeme sa môcť spoliehať na Pánovo zasľúbenie – zasľúbenie, ktoré nám pripomína prezident Monson, ktorý tak často cituje tieto Spasiteľove slová: Ktokoľvek vás prijme, budem tam tiež, lebo pôjdem pred tvárou vašou. Budem po vašej pravici a po vašej ľavici a Duch Môj bude v srdci vašom a anjeli Moji okolo vás, aby vás podopierali (pozri NaZ 84:88).
Svedčím o tom, že Pán kráča pred vašou tvárou, kedykoľvek pracujete v Jeho poverení. Niekedy budete anjelom, ktorého posiela Pán, aby podopieral druhých. Inokedy budete tým, kto je obklopený anjelmi, ktorí ho podpierajú. Ale vždy budete mať Jeho Ducha, aby bol vo vašom srdci, ako to zaznieva v zasľúbení na každom zhromaždení sviatosti. Je potrebné iba dodržiavať Jeho prikázania.
Je pred nami najlepšia doba pre kráľovstvo Božie na zemi. Protivenstvo bude posilňovať našu vieru v Ježiša Krista, tak ako je to odo dní proroka Josepha Smitha. Viera vždy premáha strach. Spolupráca je zdrojom jednoty. A vaše modlitby za ľudí v núdzi milujúci Boh počuje a odpovedá na ne. Nedrieme a ani nespí.
Svedčím o tom, že Boh Otec žije a praje si, aby ste sa vrátili k Nemu domov. Toto je pravá Cirkev Pána Ježiša Krista. On vás pozná; miluje vás; bdie nad vami. Uzmieril vaše hriechy a moje hriechy a aj hriechy všetkých detí Nebeského Otca. Nasledovať Ho v živote aj v službe druhým je jediná možnosť, ako získať večný život.
O tom svedčím a zanechávam vám svoje požehnanie a lásku. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.