2010–2019
Pi Si na Igyina Pintsinn wɔ Gyedzi mu wɔ Jesus Christ mu
Ɔbɛsɛ 2018


Pi Si na Igyina Pintsinn wɔ Gyedzi mu wɔ Jesus Christ mu

Ama awɔw do esi pi na egyina pintsinn wɔ gyedzi mu wɔ Jesus Christ mu no hia dɛ Jesus Christ n’asɛmpa no bɛhɛn nyimpa n’akoma na ne kra mu.

Ahyɛmu Dadaw abakɔsɛm mu no, yɛkenkan mber pii ber a Israelmba dzii hɔn ahyɛmu a wɔnye Jehovah dzii no nyi na wɔsoom No na mber bi so a wɔpoow dɛm ahyɛmu no na wɔsoom abosom anaa Baalim ho asɛm.1

Ahab n’ahendzi ber no yɛ asehwe mber horow no mu kor wɔ Israel etsifi ahenman no mu. Ber bi nkɔnhyɛnyi Elijah kãa kyerɛɛ Ɔhen Ahab dɛ ɔmboa Israeldɔm no nye nkɔnhyɛfo anaa Baal asɔfo no ano wɔ Bepɔw Carmel do. Ber a dɔm no boaa ano no, Elijah see hɔn dɛ, “Hom rigyina adwen ebien ntamu ma ekodu dabɛn? [anaa dɛ, “Aber bɛn na hom besi gyinae prɛko pɛr?’’] sɛ Ewuradze nye Nyankopɔn a, hom ndzi n’ekyir: sɛ Baal so a, ɔno hom ndzi n’ekyir. Na ɔman no emmbua no asɛm biara.’’2 Dɛm ntsi Elijah hyɛɛ dɛ ɔno na Baal nkɔnhyɛfo no ntwitwa nantwisaa na obiara mfa ne dze ngu n’afɔrmbukyia nyena no do, na “mma wɔmmfa gya nngu ase.’’3 Afei, “Hom mfrɛ hom nyame ne dzin, na mo so mebɛfrɛ Ewuradze ne dzin: na Onyame a ɔdze gya bɛgye do no, wɔmma ɔno nyɛ Nyankopɔn. Na ɔman no nyinara buae see dɛ, Wɔakã no yie.’’4

Hom bɛkaa dɛ Baal asɔfo no dze ndze kɛse tsẽaa mu frɛɛ hɔn enyame a wonnyi hɔ no dɔnhwer pii dɛ ɔmfa gya nsian famu, na “ndze biara nnyi hɔ, na nyia ɔgye do so nnyi hɔ, na obiara nnyi hɔ so a ɔhwɛ.’’5 Ber a Elijah ne mber durii no, ɔyɛɛ Ewuradze n’afɔrmbukyia a ebubu no yie, dze nyena na afɔr no too do, na ɔhyɛɛ dɛ wɔmmfa nsu mfɔw ne nyina, nnyɛ prɛko pɛr, nnyɛ mprɛnu, mbom mprɛnsa. Nna ekyingye biara nnyi hɔ dɛ ɔno anaa nyimpa tum biara nnyi hɔ a obotum asɔ gya no.

“Na ɔbaa dɛ ewimbir afɔr no bɔber mu no, nkɔnhyɛnyi Elijah twee pinii, na ɔsee dɛ, Ewuradze, Abraham, Isaac na Israel Nyankopɔn, ndɛ da yi ma wonhu dɛ ɔwoara nye Nyankopɔn wɔ IsraeI mu, na emi nye w’akowaa, na mayɛ ndzɛmba yi nyinara wɔ w’asɛm do. …

“Nna Ewuradze ne gya dwirii, na ɔbɛhyeew ɔhyew afɔr no, na nyena no, na abo na dɛtse no, na ɔtafeer nsu a ɔwɔ ɔkã no mu no.

“Na aber a ɔman no nyinara hunii no, wɔdze hɔn enyim butubutuuw famu: na wɔsee dɛ, Ewuradze, ɔno nye Nyankopɔn.’’6

Ndɛ nkyɛ Elijah botum akã dɛ:

  • Nyankopɔn, hɛn Ɔsor Egya, wɔ hɔ, anaa Onnyi hɔ, na sɛ Ɔwɔ hɔ a, som No.

  • Jesus Christ nye Nyankopɔn ne Ba no, adasamba hɛn Pomfo a Ɔsoɛree fi owu mu, anaa Ɔnnyɛ, na sɛ Ɔyɛ a, dzi N’ekyir.

  • Mormon Nwoma no yɛ Nyankopɔn n’asɛm, anaa ɔnnyɛ, na sɛ ɔyɛ a, nna “bɛn Nyankopɔn ber a [erusua na] iridzi ne nsɛm do.’’7

  • Joseph Smith hunii na ɔnye Egya na Ɔba no dzii nkɔmbɔ wɔ afe 1820 fefɛw da no, anaa ɔannyɛ, na sɛ ɔyɛe a, nna dzi nkɔnhyɛsɛm tum no ekyir, a nsɔwano nsaafee no a emi, Elijah dze guu no do kãa ho no.

Ndaansa wiadze mfɛndzanan ehyiadzi mu no, President Russell M. Nelson paa mu kãa dɛ: “Onnyi dɛ dza ɔyɛ nokwar begya wo adwendwen [hwɛ Moroni 10:5]. Onnhia dɛ nyia ibotum enya awerɛhyɛmu wɔ no mu no begya wo adwendwen. Ibotum edua ankorankor nyikyerɛ do enya wankasa wo dasegye wɔ Mormon Nwoma no ho dɛ ɔyɛ Nyame n’asɛm, dɛ Joseph Smith yɛ nkɔnhyɛnyi, na dɛ iyi nye Ewuradze N’Asɔr. Dza nkorɔfo bɛkã anaa wɔbɛyɛ biara no, obiara runntum nnyi dasegye a, ɔfa dza ɔyɛ nokwar ho a, ɔagye ahyɛ w’akoma na w’adwen mu ara da.”8

Ber a James bɔɔ anohoba dɛ Nyankopɔn dze Ne nyansaa ma obiara a ɔhwehwɛ “dze ma nyimpa nyina kwa na ɔnnkã enyim’’ no,9 ɔbɔɔ kɔkɔ so dɛ:

“Na gyedzi mu na ombisa, ɔnnyɛ hwee ho ekyingye. Na nyia ɔgye kyim no tse dɛ po asorɛkye a mframa ridzi no akɔnaaba.

“Na mma dɛm nyimpa no nndwen dɛ obenya Ewuradze hɔ biribi.

“Nyimpa a n’adwen ebien, ebien, ohihim n’akwan nyina mu.’’10

Hɛn Agyenkwa yɛ fasusu a odzi mu wɔ nyia a n’akwan nnhihim. Ɔkãa dɛ, “Na Egya no a ɔsomaa me no nye me tse: onngyaa mo nko, osiandɛ meyɛ dza ɔsɔ n’enyi daa.’’11 Hwɛ mbanyin na mbaa yinom a wɔakã hɔnho nsɛm fi kyerɛwsɛm no mu a, nna wosi pi na wogyina pintsinn tse dɛ Agyenkwa no.

Na “wɔsakyeer hɔn baa nokwar gyedzi no ho no; na woemmfi ho, osiandɛ nna wosi pi ntsi wogyinaa pintsinn na woennhihim, na wosii nketse dɛ wobedzi Ewuradze ne mbrasɛm no do.’’12

“Hɔn adwen si pi, na wɔdze hɔn gyedzi hyɛ Nyame mu aber nyina.’’13

“Na hwɛ, homankasa hom myim, na hom gye ho dase dɛ hom mu dodowara na wɔatwe hɔn aba nokwar nyimdzee no ho … dɛ wosi pi na wogyina pintsinn wɔ gyedzi mu, nye adze kor a ɔma woenya fahodzi no mu.’’14

“Na wɔdaa ho suoo asomafo no hɔn nkyerɛkyerɛ nye hɔn fɛkuw, nye paanoo bubu no nye mpaabɔ mu ara.’’15

Ama awɔw do esi pi na egyina pintsinn wɔ gyedzi mu wɔ Jesus Christ mu no hia dɛ Jesus Christ n’asɛmpa no bɛhɛn nyimpa n’akoma na ne kra mu,n’asekyerɛ dɛ asɛmpa no mmbɛyɛ nhyɛdo pii no a ɔwɔ nyimpa n’abrabɔ no mu kor ara, mbom ɔbɛyɛ dza ohia wɔ n’abrabɔ na no suban mu. Ewuradze se dɛ:

“Mebɛma hom akoma fofor so, na medze sunsum fofor ahyɛ hom mu: na mibeyi ɔbo akoma efi hom honam mu, na mama hom honam akoma.

“Na medze mo sunsum bɛhyɛ hom mu, na mama hom anantsew m’ahyɛdze mu, na hom esie m’atsɛmbudze no, na hom ayɛ.

“Na … hom bɛyɛ me man, na emi so mayɛ hom Nyankopɔn.’’16

Iyi nye ahyɛmu a yedua hɛn enuma na temple ayɛdze horow ber mu yɛyɛ. Naaso binom nngye Jesus Christ n’asɛmpa no nyina yie wɔ hɔn abrabɔ mu. Dɛ mbrɛ Paul kã no, “wɔnam enuma mu esie yɛnye [Christ] wɔ owu mu,’’ dze, naaso wɔda ho yew fã no “dɛ mbrɛ wɔnam Egya no n’enyinmnyam do nyaan Christ fii ewufo mu no … , Dɛmara hɛn so yaanantsew nkwa fofor [bi] mu.’’17 Asɛmpa no nnyɛ hɔn ehiadze. Wonnyaa nnsi pi wɔ Christ mu. Wɔpa mu yi nkyerɛkyerɛ na mbrasɛm a wobedzi do no na bea na mber a wɔbɔsom wɔ Asɔr no mu. Binom so, wɔdze pɛrpɛrdzi ridzi hɔn ahyɛmu do nye “mpamufo a ɔnam ahyɛmudzi do ntsi’’18 wobokwetsir ndaadaa na woegyina pintsinn wɔ Jesus Christ mu.

Ber yi hɛn mu dodowara hu dɛ yɛhyɛ asɛmpa nyɛe a wiadze afɛɛfɛwdze ekenyan no ma ɔmmfa nokwar no mbɔ bra, na kor so a Christ su ngyetomu kenyan no ma ɔyɛ Nyankopɔn n’apɛdze no ntamu. Afã afã ntamu no, Jesus Christ n’asɛmpa a ɔyɛ dɛw no bɛhɛn hɛn akoma mu na ɔafa hɛn kra nyina. Ebia onnkotum esi amonmu, naaso ɔwɔ dɛ hɛn nyina yɛkɔ dɛm enyimnyam gyinabew no mu.

Ɔyɛ dzen dze naaso ohia dɛ yesi pi na yegyina pintsinn sɛ yehu dɛ wɔretsew hɛnho “wɔ ahohiahia fononoo mu,’’19 a, adzebi a ɔba ntsɛm anaa ɔkyɛr na ɔba hɛn nyina hɔ wɔ abrabɔ a ɔnnkyebo no mu. Yennyi Nyankopɔn a, sũahu wenwen yinom dze enyibɔ, abagura, na mpo ayawdzi ba. Yɛwɔ Nyankopɔn a, awerɛkyekye hyɛ yaw ananmu asomdwee hyɛ nkukuhwease ananmu, na enyidado hyɛ awerɛhow ananmu. Yerisi pi wɔ gyedzi wɔ Jesus Christ mu no dze N’adom na mboa a ɔwɔ hɔ daa no bɛba.20 Ɔbɛsakyer nsɔhwɛ ayɛ nhyira na, wɔ Isaiah ne nsɛm mu no, “ɔbɛma… nsõnso ayɛ fɛw.’’21

Menserɛ menkã fasusu ebiasa a mankasa minyim ho asɛm:

Nna ɔbaa bi wɔ hɔ a ɔyar ndwedwee, koannkɔ yarba bi a asopitsi eduryɛ, asɔfodzi nhyira, na akɔnkye na mpaabɔ ekyir, nyina ɔnnkɔ. Naaso, ne gyedzi wɔ mpaabɔ no tum na Nyankopɔn no nokwar dɔ ho do ennhuan. Ɔper kɔ kan dabiara (na ɔtɔfabi a dɔnhwer biara) na ɔsom dɛ mbrɛ ɔafrɛ no wɔ Asɔr no mu, na ɔnye no kun bɔmu hwɛ ebusua no, ɔyerɛw n’ano dɛ mbrɛ obotum dze hwɛ ebusua kumabaa no. N’ayamuhyehye ma binom hia wɔ n’abrabɔ mu, ɔnoara n’amandzehu hyɛ no dzen, na ɔtaa dɛ ɔsom binom a ɔnndwen ne haw no ho. Ɔkɔdo gyina pintsinn, na nkorɔfo hɔn enyi gye dɛ wɔwɔ ne nkyɛn.

Banyin bi a onyinii wɔ Asɔr no mu, ɔsoom dɛ etuhoakyɛ asɛmpasomafo, na ɔwaar ɔbaa ahoɔfɛwfo bi, no ho boow no ber a no nuanom hyɛɛ ase dɛ wɔrekãsa tsia Asɔr no na Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith. Mber kakra ekyir no wofii Asɔr no mu na wɔbɔɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛdzɛfɛwdzɛfɛw no ma oedzi hɔn ekyir. Dɛ mbrɛ ɔtaa si wɔ gyinabew a ɔtsetse dɛm mu no, wɔdze kasatsiafo a hɔn dodowara so nna hɔn bo efuw Asɔr no hɔn nkyerɛw, podcasts, na video horow a wɔayɛ dze guu no do. No nuanom no sii ne gyedzi atwetwe, a wɔsee no dɛ ɔgye adze biara dzi na ɔayew. Oennya nyiano amma hɔn nsɛm no nyina, na ne gyedzi hyɛɛ ase dɛ orihinhim wɔ hɔn ntsia a ɔmmbɔadze da no ase. Ɔdween ho dɛ sɛ ongyaa asɔr no ba o. Ɔnye ne yer dzii nkɔmbɔ. Ɔnye nkorɔfo a ɔwɔ awerɛhyɛmu wɔ hɔn mu no dzii nkɔmbɔ. Ɔbɔɔ mpaabɔ. Ber a ɔdweendwen wɔ adwen a ɔhaw wɔ mu yi no, ɔkaa mber bi a nna ɔtse Sunsum Krɔnkrɔn no, na oenya Sunsum no ma ɔagye nokwar no ho dase akyerɛ no. Owiei dɛ, “Nokwar, otwar dɛ megye to mu dɛ Sunsum no aka me nnyɛ prɛko pɛr na Sunsum no ne dasegye yɛ nokwar.’’ Oenya enyigye na asomdwee nkã-tse fofor a ɔnye ne yer na ne mba dzi.

Kun na yer bi a wɔawɔwdo na enyigye mu ara woedzi Enuanom no hɔn afotu do no dzii yaw wɔ hɔn abrabɔ mu wɔ abawo a ɔyɛɛ dzen maa hɔn no ho. Wɔsɛɛ sika pii a wɔnye adatserfo dzii nkitaho, na ekyir no wonyaa ba banyin. Naaso afe kor ekyir pɛ no, esian too hɔn, abɔdomaba no hyiaa akwanhyia a nna ɔnnyɛ obiara no mfomdo a ɔmaa no dzɛm, na ɔka adwen ara yie. Oenya ayarhwɛ a odzi mu, mbom ɔrokɔ kan no adatserfo nnkotum akyerɛ ma ndzɛmba bɛyɛ. Abofra a awarfo yi yɛɛ ho edwuma na wɔbɔɔ ho mpaa dɛ wɔdze no bɛba wiadze mu no, wɔ kwan bi do no woeyi no efi hɔ, na wonnyim sɛ wɔdze no bɛsan abrɛ hɔn o. Sesei dze wɔper dɛ wɔbɔhwɛ hɔn abɔdomaba no n’ehiadze a ohia dodow ber a wɔrohwɛ hɔnara hɔn asodzii bi so. Ber a ɔyɛ dzen dodoodow yi mu no, wɔdaan Ewuradze. Wɔdan “daa daa edziban’’ a wɔgye fi No hɔ. Anyɛnkofo na ebusua a wɔwɔ ayamuhyehye na wɔboa hɔn na asɔfodzi nhyira horow na ɔhyɛ hɔn dzen. Ɔatwe abɛn hɔnho, ebia nkyɛ hɔn koryɛ no mu nnkɛyɛ dzen na onnkedzi mu dɛ nkyɛ mbrɛ obotum ayɛ.

Ayɛwoho 23, 1837 da no, Ewuradze maa Thomas B Marsh a nna ɔyɛ Asomafo duebien no hɔn Quorum President no nyikyerɛ. Dza odzi do no ka ho:

“Na bɔ mpaa fa ma wo nuanom Duebien no. Osian me dzin no ntsi, kã hɔn enyim dzendzenndzen, na ma wɔnkã hɔn enyim wɔ hɔn bɔn nyina ho, na dzi nokwar wɔ m’enyim ma me dzin.

“Na hɔn nsɔhwɛ, na abɛbrɛsɛ kɛse ekyir no, hwɛ, Emi, Ewuradze, mibenya tsema ama hɔn, na sɛ woemmpirim hɔn akoma, na wɔannyɛ asokyew a, wɔbɛsakyer hɔn, na mebɛsa hɔn yar.’’22

Megye dzi dɛ fapem horow a wɔada no edzi wɔ nyiyimu yinom mu no fa hɛn nyina hɛn ho. Nsɔhwɛ na abɛbrɛsɛ a yenya, nye nsɔhwɛ biara a Ewuradze hu dɛ obeye dɛ ɔdze ma hɛn no, botum ama hɛn nsakyeree na ayarsa edzi mu. Mbom iyi si sɛ, na osi nko, sɛ yemmpirim hɛn akoma anaa yɛannyɛ asokyew enntsia No a. Sɛ yesi pi na yegyina pintsinn a, dza obesi biara mfa ho no, yenya nsakyeree no a Agyenkwa rohwehwɛ no ber a Ɔkãa kyerɛ Peter dɛ, “Sɛ daakye edan bio a, hyɛ wo nuanom no dzen,’’23 nsakyeree a odzi mu koraa dɛ wonnkotum asan ekyir. Anohoba ayarsa no nye hɛn akra a bɔn epira no a ɔma yɛnnyɛ krɔnkrɔn n’ahosiesie na ahotsew.

Mekaa hɛn enãnom hɔn afotu: “Dzi wo nduadzewa; ɔbɛyɛ wo yie.’’ Hɛn enãnom nyim, na yɛdze rekã pintsinnyɛ wɔ gyedzi mu ho asɛm a, “iridzi wo nduwadzewa’’ nye bɔ mpaa daadaa, fa kyerɛwsɛm no nyɛn wo ho da biara, som na sɔr wɔ Asɔr no mu, dapɛn biara dzi sacrament no emudzi mu, dɔ wo nyɛnko, na fa wo mbeamudua wɔ setsie mu ma Nyankopɔn da biara.24

Daa kaa ndzɛmba pa anohoba a ɔbɛba no ho, sesei na ofi ndɛ dze kɔ no, ma hɔn a wosi pi na wogyina pintsinn wɔ gyedzi wɔ Jesus Christ mu no. Kaa “onnyiewiei nkwa, na ahotseweefo hɔn dɛwdzi.’’25 “O hom a hom akoma mu tsew nyina, hom mma hom tsir do na hom ngye Nyankopɔn n’asɛm a ɔyɛ enyigye no, na hom mmee wɔ no dɔ mu; na sɛ hom adwen si pi afebɔɔ a hom botum ayɛ.’’26

Tsintsim