Fuakava Motuʻá 2022
14–20 Fēpueli. Sēnesi 18–23: “ʻOku ʻI Ai Ha Meʻa ʻOku Faingataʻa ki he ʻEikí?”


“14–20 Fēpueli. Sēnesi 18–23: ʻʻOku ʻI Ai Ha Meʻa ʻOku Faingataʻa ki he ʻEikí?’” Haʻu, ʻo Muimui ʻIate Au—Maʻá e Fakafoʻituituí mo e Ngaahi Fāmilí: Fuakava Motuʻá 2022 (2021)

“14–20 Fēpueli. Sēnesi 18–23,” Haʻu, ʻo Muimui ʻIate Au—Maʻá e Fakafoʻituituí mo e Ngaahi Fāmilí: 2022

ʻĪmisi
ko Sela ʻokú ne fua e pēpē ko ʻAisaké

Sela mo ʻAisake, tā fakatātaaʻi ʻe Scott Snow

14–20 Fēpueli

Sēnesi 18–23

“ʻOku ʻI Ai Ha Meʻa ʻOku Faingataʻa ki he ʻEikí?”

Lau mo fakalaulauloto ki he Sēnesi 18–23, pea hiki e ngaahi ongo ʻokú ke maʻú. Te ke lava ʻo fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi fakakaukau ʻi he fokotuʻutuʻu fakalēsoni ko ʻení ke tokoni atu ke ke ako ʻa e ngaahi vahe ko ʻení, pea mahalo ʻe ueʻi foki koe ke fekumi ki ha ngaahi pōpoaki kehe ʻa e ʻEikí maʻau ʻi he folofolá.

Lekooti e Ngaahi Ongo ʻOkú ke Maʻú

ʻOku hoko e moʻui ʻa ʻĒpalahamé, ʻa ia naʻe hoko ai ha ngaahi meʻa ne fakamamahi mo fakamāfana fakatouʻosi, ko e fakamoʻoni ki ha moʻoni naʻe ʻilo ʻe ʻĒpalahame ʻi ha mata meʻa-hā-mai—ʻoku tau ʻi māmaní ke fakamoʻoniʻi, “ke vakai pe te [tau] fai ʻa e ngaahi meʻa kotoa pē ʻe fekau ʻe he ʻEiki ko [hotau] ʻOtuá” ( ʻĒpalahame 3:25). ‘E fakamoʻoniʻi nai ʻe ʻĒpalahame ʻokú ne faivelenga? Te ne kei tui nai ki he talaʻofa ʻa e ʻOtuá ki ha hako tokolahí, neongo naʻá ne kei taʻefanau mo Sela ʻi hona taʻu motuʻá? Pea ‘i hono fanauʻi ʻa ʻAisaké, ʻe kātekina nai ʻe he tui ʻa ʻĒpalahamé ʻa e taʻeʻamanekiná—ko ha fekau ke feilaulauʻi ʻa e foha tonu ʻa ia naʻe talaʻofa ʻe he ʻOtuá ke fakahoko ai ʻa e fuakava ko iá? Na‘e fakamoʻoniʻi ʻe ʻĒpalahame naʻá ne faivelenga. Naʻe falala ʻa ʻĒpalahame ki he ʻOtuá, pea naʻe falala ʻa e ʻOtuá kia ʻĒpalahame. ʻOku tau maʻu ʻi he Sēnesi 18–23, ha ngaahi talanoa mei he moʻui ʻa ʻĒpalahamé mo ha niʻihi kehe ʻa ia ʻe lava ʻo ueʻi ai kitautolu ke fakakaukau ki heʻetau malava ʻo tui ki he ngaahi talaʻofa ʻa e ʻOtuá, ke hola mei he faiangahalá pea ʻoua naʻa toe sio ki mui, pea ke falala ki he ʻOtuá neongo pe ko e hā ʻa e feilaulau ʻe fakahokó.

ʻĪmisi
fakaʻilonga ʻo e ako fakatāutahá

Ngaahi Fakakaukau ki Hono Ako Fakataautaha ʻo e Folofolá

Sēnesi 18:9–14; 21:1–7

‘Oku fakahoko ʻe he ʻEikí ʻa ʻEne ngaahi talaʻofá ʻi Heʻene taimi pē ʻAʻana.

Kuo fakahoko ʻe he ʻEikí ha ngaahi talaʻofa nāunauʻia ki he kakai faivelengá, ka ko e taimi ʻe niʻihi ʻe lava ʻe he ngaahi tūkunga ʻi heʻetau moʻuí ʻo fakatupu ke tau fifili pe ʻe malava nai ke fakahoko ʻa e ngaahi talaʻofa ko iá. Mahalo naʻe ongoʻi pehē ʻa ʻĒpalahame mo Sela ʻi ha ngaahi taimi. Ko e hā ʻokú ke ako mei he ngaahi meʻa naʻá na aʻusiá? ʻE tokoni ke kamata hoʻo akó ʻaki hono toe vakaiʻi ʻa e meʻa naʻe talaʻofa ʻe he ʻEikí kia ʻĒpalahamé ʻi he Sēnesi 17:4, 15–22. Naʻe fēfē ʻa e fakafeangai ʻa ʻĒpalahame mo Selá? (vakai foki, Liliu ʻa Siosefa Sāmitá, Sēnesi 17:23 [ʻi he Sēnesi 17:17, footnote b]; Sēnesi 18:9–12). Naʻe fēfē e tali ʻa e ʻEikí ke tokoni ke na maʻu ha tui lahi ange ki Heʻene ngaahi talaʻofá? (vakai, Sēnesi 18:14).

Ko e hā ʻokú ke maʻu ʻi he ngaahi veesi ko ʻení ʻoku langaki ai hoʻo tuí? Ko e hā ha ngaahi aʻusia kehe—ʻi hoʻo moʻuí pe moʻui ʻa ha taha kehe—kuó ne fakamālohia hoʻo tuí ʻe fakahoko ʻe he ʻEikí ʻEne ngaahi talaʻofa kiate koé ʻi Heʻene taimi mo e founga pē ʻAʻana?

Vakai foki, Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 88:68.

Sēnesi 19:12–29

ʻOku fekauʻi kitautolu ʻe he ʻEikí ke tau hola mei he faiangahalá.

Ko e hā ha ngaahi lēsoni ʻokú ke ako fekauʻaki mo e hola mei he faiangahalá ʻi hoʻo lau fekauʻaki mo Lote mo hono fāmilí? Hangē ko ʻení, ko e hā ʻokú ke mahuʻingaʻia ai ʻi he meʻa naʻe lea ʻaki mo fakahoko ʻe he kau ʻāngeló ke tokoni kia Lote mo hono fāmilí ke hola mei he fakaʻauhá? (vakai, Sēnesi 19:12–17). ‘Oku tokoniʻi fēfē koe mo ho fāmilí ʻe he ʻEikí ke mou hola pe malu mei he ngaahi ivi tākiekina kovi ʻi he māmaní?

Ke maʻu ha fakamatala lahi ange fekauʻaki mo e ngaahi angahala ʻa Sōtoma mo Komolá, vakai, ʻIsikeli 16:49–50 mo e Sute 1:7–8.

Vakai foki, Liliu ʻa Siosefa Sāmitá, Sēnesi 19:9–15 (ʻi he Fakahinohino ki he Ngaahi Folofolá).

ʻĪmisi
tā fakatātā ʻo e hola ʻa Lote mo hono fāmilí mei Sōtoma mo Komolá

Fleeing Sodom and Gomorrah (Hola mei Sōtoma mo Komolá), tā fakatātaaʻi ʻe Julius Schnorr von Carolsfeld

Sēnesi 19:26

Ko e hā ʻa e fehalaaki naʻe fakahoko ʻe he uaifi ʻo Loté?

Naʻe akoʻi ʻe ʻEletā Sefilī R. Hōlani:

“Ko hono moʻoní, ko e meʻa naʻe fehalaaki he uaifi ʻo Loté he naʻe ʻikai ngata pē ʻi heʻene toe sio ki muí; ka ʻi hono lotó naʻe loto ia ke toe foki ki ai. ʻE lava pē ke pehē, naʻe ʻosi tokanga pē ia ki he meʻa naʻá ne maʻu ʻi Sōtoma mo Komolá, kimuʻa ʻoku teʻeki mavahe mai mei he matani-koló. … Na‘e ʻikai ke ne maʻu ha tui. Naʻá ne veiveiua ʻi he mālohi ʻo e ʻEikí ke foaki ange ha faʻahinga meʻa lelei ange ʻi he meʻa naʻá ne ʻosi maʻú. …

“Ki he [kakai ʻo e] toʻu tangata … kotoa, ʻoku ou ui atu, ‘Manatuʻi ʻa e uaifi ʻo Loté’ [Luke 17:32]. Ko e tuí ʻoku ʻa e kahaʻú. ʻOku langa ʻa e tuí ʻi he kuohilí ka ʻoku ʻikai teitei fakaʻamu ke nofo ai. ʻOku falala ʻa e tuí ʻoku maʻu ʻe he ʻOtuá ha ngaahi meʻa maʻongoʻonga maʻatautolu takitaha pea ko Kalaisi moʻoni pē ʻa e ‘taulaʻeiki lahi ʻo e ngaahi meʻa lelei ʻe hokó’ (Hepelū 9:11)” (“Ko e Lelei Tahá ʻOku Teʻeki ke Aʻusia,” Liahona, Sānuali 2010, 24, 27).

Sēnesi 22:1–19

Ko e loto-fiemālie ʻa ʻĒpalahame ke feilaulauʻi ʻa ʻAisaké ko ha fakataipe ia ʻo e ʻOtuá mo Hono ʻAló.

ʻOku ʻikai ke tau ʻilo ʻa e ngaahi ʻuhinga kotoa pē naʻe fekauʻi ai ʻe he ʻOtuá ʻa ʻĒpalahame ke feilaulauʻi ʻa ʻAisaké; ka ʻoku tau ʻiloʻi ko ha siviʻi ia ʻo ʻene tui ki he ʻOtuá (vakai, Sēnesi 22:12–19). ʻI hoʻo lau e Sēnesi 22:1–19, ko e hā ʻokú ke ako mei he aʻusia ʻa ʻĒpalahamé?

Ko e loto-fiemālie ʻa ʻĒpalahame ke feilaulauʻi hono fohá “ko hano tatau ia ʻo e feilaulau ʻaki ʻe he ʻOtuá ʻa hono ʻAlo pē Taha naʻe Fakatupú” (Sēkope 4:5). ‘I hoʻo fakalaulauloto ki he ngaahi meʻa ʻoku tatau ʻi he siviʻi ʻo ʻĒpalahamé mo hono feilaulauʻi ʻe he ʻOtua ko e Tamaí Hono ʻAló maʻatautolú, ko e hā ʻa e ongo ʻokú ke maʻu ki hoʻo Tamai Hēvaní?

‘Oku ʻi ai foki ha ngaahi meʻa ʻoku faitatau ʻia ʻAisake mo e Fakamoʻuí. Fakakaukau ke toe lau ʻa e Sēnesi 22:1–19 ʻo kumi ʻa e ngaahi meʻa ko ʻeni ʻoku faitataú.

 

ʻĪmisi
family study icon

Ngaahi Fakakaukau ki Hono Ako Fakafāmili ʻo e Folofolá mo e Efiafi ʻi ʻApí

Sēnesi 18:14.‘Oku ʻi ai nai ha ngaahi talanoa mei he folofolá, mei homou hisitōlia fakafāmilí, pe mei hoʻo moʻuí te mou lava ʻo vahevahe kuó ne akoʻi atu ʻoku ʻikai ha meʻa ʻe fuʻu faingataʻa ki he ʻEikí?

Sēnesi 18:16–33.Ko e hā ʻoku tau ako fekauʻaki mo e ʻulungaanga ʻo ʻĒpalahamé mei he ngaahi veesi ko ʻení? Te tau muimui fēfē ki heʻene tā sīpingá? (Vakai foki, ʻAlamā 10:22–23.)

Sēnesi 19:15–17.‘E lava e ngaahi veesi ko ʻení ʻo tokoni ki he kau mēmipa homou fāmilí ke nau teuteu ki he ngaahi taimi ʻe fie maʻu ai ke nau hola mei he ngaahi tūkunga faiangahalá. Ko e hā nai ha niʻihi ʻo e ngaahi tūkunga ko ʻení? Hangē ko ʻení, te mou lava ʻo talanoa kau ki he mītia taʻefeʻungá pe ko e fakatauele ke ngutu laú. Te tau lava fēfē ʻo hola mei he ngaahi tūkunga peheé?

Sēnesi 21:9–20.Ko e hā ʻoku mahuʻingaʻia ai homou fāmilí fekauʻaki mo e meʻa naʻe fakahoko ʻe he ʻOtuá kia Hekaʻā mo ʻIsimeli hili hono tuli kinaua ʻe Sela mo ʻĒpalahamé?

Sēnesi 22:1–14.Te ke tokoni fēfē ke vakai homou fāmilí ki he fehokotaki ʻi he talanoa ʻo e fekauʻi ʻe he ʻOtuá ʻa ʻĒpalahame ke feilaulauʻi ʻa ʻAisaké mo e feilaulau fakalelei ʻa e Fakamoʻuí? Te ke lava ʻo fakaʻaliʻali e ʻū tā ʻo ʻĒpalahame mo ʻAisaké pea mo e Tutukí (vakai, “ ʻĒpalahame pea mo hono Feilaulauʻi ʻo ʻAisaké,” ʻi he Ngaahi Talanoa mei he Fuakava Motuʻá) lolotonga hono talanoaʻi ʻe he kau mēmipa ʻo e fāmilí ʻa e ngaahi meʻa ʻoku faitatau ʻi he ngaahi meʻa ko ʻeni ʻoku hokó. Te mou lava foki ʻo hivaʻi ha himi pe hiva fekauʻaki mo e feilaulau ʻa e Fakamoʻuí, ʻo hangē ko e “Naʻá Ne Fekau Hono ʻAló” (Tohi Hiva ʻa e Fānaú, 20–21), pea kumi e ngaahi kupuʻi lea ʻoku nau fakamatalaʻi e feilaulau ʻa e Fakamoʻuí.

Ko e hā kuo kole mai ke tau feilaulauʻi ko ha fāmilí? Kuo ‘omi fēfē ʻe he ngaahi feilaulau ko ʻení ke tau ofi ange ai ki he ʻOtuá?

Ke maʻu ha ngaahi fakakaukau lahi ange ki hono akoʻi ʻo e fānaú, vakai, fokotuʻutuʻu fakalēsoni ʻo e uike ní ʻi he Haʻu, ʻo Muimui ʻIate Au—Maʻá e Palaimelí.

Hiva ʻoku fokotuʻu atú: “Naʻe ʻOfa Pehē ʻa e ʻOtuá,” (Ngaahi Himí, fika 106).

Fakatupulaki e Ako Fakatāutahá

Fakafanongo ki he Laumālié. Tokanga ʻi hoʻo akó ki hoʻo ngaahi fakakaukaú mo e ongo ʻokú ke maʻú, neongo kapau ʻoku ʻikai felāveʻi ia mo e meʻa ʻokú ke laú. ʻE lava ke hoko e ngaahi ongo ko iá ko e meʻa ʻoku finangalo ʻa e ʻOtuá ke ke ʻiloʻí.

ʻĪmisi
ko ʻĒpalahame mo ʻAisake ʻokú na lue

Tā fakatātā ʻo ʻĒpalahame mo ʻAisaké, tā fakatātaaʻi ʻe Jeff Ward

Paaki