Fuakava Motuʻá 2022
31 Sānuali–6 Fēpueli. Sēnesi 6–11; Mōsese 8: “Naʻe ʻOfeina ʻa Noa ʻi he ʻAo ʻo [e ʻEikí]”


“31 Sānuali–6 Fēpueli. Sēnesi 6–11; Mōsese 8: ‘Naʻe ʻOfeina ʻa Noa ʻi he ʻAo ʻo [e ʻEikí],’” Haʻu, ʻo Muimui ʻIate Au—Maʻá e Fakafoʻituituí mo e Ngaahi Fāmilí: Fuakava Motuʻa 2022 (2021)

“31 Sānuali–6 Fēpueli. Sēnesi 6–11; Mōsese 8,” Haʻu, ʻo Muimui ʻIate Au—Maʻá e Fakafoʻituituí mo e Ngaahi Fāmilí: 2022

ʻĪmisi
Ko Noa, hono fāmilí, fanga monumanú, ʻaʻaké, mo ha ʻumata

Ta fakatātā ʻo Noa ʻoku mavahe mei he ʻaʻaké, tā fakatātaaʻi ʻe Sam Lawlor

31 Sānuali–6 Fēpueli.

Sēnesi 6–11; Mōsese 8

“Naʻe ʻOfeina ʻa Noa ʻi he ʻAo ʻo [e ʻEikí]”

ʻOku faʻa lava ʻe he ngaahi talanoa ʻi he folofolá ʻo akoʻi mai ha ngaahi lēsoni fakalaumālie lahi. ‘I hoʻo lau fekauʻaki mo e Lōmaki Lahí pea mo e Taua ʻo Pēpelí, kumi ha ueʻi fakalaumālie fekauʻaki mo e founga ʻoku kaunga ai ʻa e ngaahi fakamatalá ni kiate koé.

Lekooti e Ngaahi Ongo ʻOkú ke Maʻú

Kuo ueʻi fakalaumālie ha ngaahi toʻu tangata ʻo e kau laukonga he Tohi Tapú ʻi he talanoa ʻo Noá mo e Lōmakí. Ka ko kitautolu ‘oku moʻui ʻi he ngaahi ʻaho kimui ní ʻoku tau maʻu ha ʻuhinga makehe ke tokanga ai ki ai. ʻI he taimi naʻe akoʻi ai ʻe Sīsū Kalaisi ʻa e founga ʻoku totonu ke tau tokanga ai ki Heʻene Hāʻele ʻAnga Ua Maí, naʻá Ne folofola ʻo pehē, “Hangē ko ia ʻi he ngaahi ʻaho ʻo Noá, ʻe pehē pē foki ʻi he hāʻele mai ʻa e Foha ʻo e Tangatá” (Siosefa Sāmita—Mātiu 1:41). ʻIkai ngata aí, ko e ngaahi kupuʻi lea ko ia ʻokú ne fakamatalaʻi e kuonga ʻo Noá, hangē ko e “fakalielia” mo e “fonu … ʻi he fai fakamālohi,” ʻe lava pē ke ne fakamatalaʻi hotau kuongá (Sēnesi 6:12–13; Mōsese 8:28). ʻOku hangē foki ʻoku kaunga ʻa e talanoa ʻo e Taua ʻo Pēpelí ki hotau kuongá, ʻi hono fakamatalaʻi ʻa e hīkisia ne hoko mai ai ʻa e puputuʻu mo e mavahevahe ʻi he fānau ʻa e ʻOtuá.

ʻOku mahuʻinga ʻa e ngaahi fakamatala fakakuongamuʻa ko ʻení ʻo ʻikai koeʻuhí pē ʻoku nau fakahā mai ʻa e toutou hoko ʻa e fai angahalá ʻi he hisitōliá. Kae mahulu hake aí, ʻoku nau akoʻi mai ʻa e meʻa ke tau fakahoko ki aí. Naʻe “maʻu ʻe Noa ʻa e ʻofa ʻi he ʻao ʻo e ʻEikí” (Mōsese 8:27) neongo ʻa e fai angahala ʻi hono ʻātakaí. Pea naʻe tafoki e ngaahi fāmili ʻo Sēletí mo hono tokouá ki he ʻEikí pea naʻe tataki kinautolu mei he fai angahala ʻi Pēpelí (vakai, ʻEta 1:33–43). Kapau ʻoku tau fifili ki he founga ke maluʻi ai kitautolu mo hotau ngaahi fāmilí lolotonga hotau kuonga ʻo e koví mo e fetāʻakí, ʻoku lahi ha meʻa ke akoʻi mai ʻe he ngaahi talanoa angamaheni ʻi he ngaahi vahe ko ʻení.

ʻĪmisi
fakaʻilonga ʻo e ako fakatāutahá

Ngaahi Fakakaukau ki Hono Ako Fakataautaha ʻo e Folofolá

Sēnesi 6; Mōsese 8

‘Oku ʻi ai ʻa e malu fakalaumālie ʻi he muimui ki he palōfita ʻa e ʻEikí.

Fakamālō ki he ongoongolelei kuo fakafoki maí, ʻoku tau ʻilo lahi ange kau kia Noa ʻo laka ʻi he meʻa ʻoku hā ʻi he Fuakava Motuʻá. ʻOku fakahā ʻe he liliu fakalaumālie ʻa Siosefa Sāmita ki he Sēnesi 6, ʻoku maʻu ʻi he Mōsese 8, naʻe hoko ʻa Noa ko e taha ʻo e kau palōfita maʻongoʻonga ʻa e ʻOtuá. Naʻe fakanofo ia mo fekauʻi atu ke malanga ʻaki ʻa e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí, naʻá ne ʻaʻeva mo fefolofolai mo e ʻOtuá, pea naʻe fili ia ke ne toe fokotuʻu ʻa e fānau ʻa e ʻOtuá ʻi he māmaní ʻi he hili ʻa e Lōmakí (vakai foki, Ngaahi Akonaki ʻa e Kau Palesiteni ʻo e Siasí: Siosefa Sāmita [2007], 119, 230). Ko e hā ʻokú ke ako fekauʻaki mo e kau palōfitá mei he ngaahi aʻusia ʻa Noá?

‘I hoʻo lau fekauʻaki mo e kuonga ʻo Noá, mahalo te ke fakatokangaʻi ha ngaahi faitatau ʻi hotau kuongá. Hangē ko ʻení:

Ko e hā ʻoku akoʻi ʻe he kau palōfitá he ʻahó ni ʻo fekauʻaki mo e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí te ne lava ʻo maluʻi koe ʻi he māmaní he ʻaho ní? ‘I hoʻo lau fekauʻaki mo e ngaahi aʻusia ʻa Noá, ko e hā ʻokú ne ueʻi koe ke ke muimui ki he kau palōfita ʻa e ʻEikí he ʻaho ní?

Vakai foki, Mōsaia 13:33; Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 21:4–7.

Sēnesi 9:8–17

‘Oku tokoni ʻa e ngaahi fakaʻilongá ke tau manatuʻi ʻetau ngaahi fuakava mo e ʻEikí.

ʻE lava ʻo fakafofongaʻi ʻa e ngaahi fuakava ʻo e ongoongoleleí ʻaki ha “fakaʻilonga” (Sēnesi 9:12). Hangē ko ʻení, fakakaukau ki he founga ʻoku hanga ai ʻe he mā mo e vai ʻo e sākalamēnití pe ngaahi vai ʻo e papitaisó ʻo fakamanatu atu ʻa e ngaahi moʻoni toputapu ʻoku kaunga ki hoʻo ngaahi fuakavá. Fakatatau ki he Sēnesi 9:8–17, ko e hā ʻe lava ʻe ha ʻumatá ʻo fakamanatu atu kiate koé? Ko e hā ʻoku tānaki atu ʻe he Liliu ʻa Siosefa Sāmitá, Sēnesi 9:21–25 (ʻi he Fakahinohino ki he Ngaahi Folofolá) ki he mahino ʻokú ke maʻú? Ko e hā ʻoku finangalo ai ʻa e ʻEikí ke ke manatuʻi Ia mo e ngaahi fuakava kuó ke fakahokó?

Vakai foki, Gerrit W. Gong, “Manatu Maʻu Ai Pē Kiate Ia,” Liahona, Mē 2016, 108–11.

Sēnesi 11:1–9

Ko e founga pē ʻe taha ke aʻu ai ki langí ke muimui kia Sīsū Kalaisi.

Kuo fakaʻaongaʻi fuoloa ʻa Pēpeli he Kuongamuʻá pe Pāpilone ko ha fakaʻilonga ki he faiangahalá mo e anga fakamāmaní (vakai, Fakahā 18:1–10; Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 133:14). ʻI hoʻo ako e Sēnesi 11:1–9, fakalaulauloto ki he ngaahi fakakaukau naʻe ʻomi ʻe he palōfita ko Molomoná, ʻa ia naʻá ne tohi ko Sētane “naʻá ne fakahū ki he loto ʻo e kakaí ke nau langa ha taua ke feʻunga hono māʻolungá ke nau lava ai ʻo aʻu ki he langí” (Hilamani 6:28; vakai foki, veesi 26–27). Ko e hā ha ngaahi fakatokanga ʻoku ʻoatu ʻe he talanoa ʻo e Taua ʻo Pēpelí?

Vakai foki, Saame 127:1.

ʻĪmisi
ko e taua ʻo Pēpelí

Tā fakatātā ʻo e Taua ʻo Pēpelí, tā fakatātaaʻi ʻe David Green

ʻĪmisi
fakaʻilonga ʻo e ako fakafāmilí

Ngaahi Fakakaukau ki Hono Ako Fakafāmili ʻo e Folofolá mo e Efiafi ʻi ʻApí

Sēnesi 6–8.Te ke fakaʻaongaʻi fēfē ʻa e talanoa ʻo e ʻaʻake ʻa Noá ke akoʻi ho fāmilí ʻi he founga ʻe lava ʻe he muimui ki he palōfitá ʻo maluʻi fakalaumālie kitautolú? (vakai, “Noa mo Hono Fāmilí,” ʻi he Ngaahi Talanoa mei he Fuakava Motuʻa). Mahalo ʻe lava homou fāmilí ʻo ngāue fakataha ke ngaohi ha kiʻi vaka meʻa vaʻinga ʻaki ha laʻipepa pe ʻū poloka vaʻinga. ʻI hoʻomou lau ʻa e Sēnesi 6–7, te mou lava ʻo fakafehoanaki ʻa e malu naʻe ʻomi ʻe he vaká ki he malu ʻoku tau maʻu ʻi he muimui ki he palōfitá. Mahalo te mou fie aleaʻi ʻa e faleʻi fakamuimuitaha mei he palōfitá pea hiki ʻene faleʻí ʻi homou vaká.

Ko e hā mo ha toe meʻa kuo foaki mai ʻe he ʻOtuá ʻe ala fakafehoanaki ki he ʻaʻake naʻe fakahaofi ai e fāmili ʻo Noá? ʻOku fokotuʻu mai ʻe he ngaahi maʻuʻanga tokoni ko ʻení ha ngaahi tali ʻe niʻihi, neongo ʻoku lahi ha ngaahi tokoni kehe: 2 Nīfai 9:7–13; Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 115:5–6; mo e pōpoaki ʻa Palesiteni Lāsolo M. Nalesoní “Ko e Hoko ko ha Kāingalotu Faʻifaʻitakiʻangá” (Liahona, Nōvema 2018, 113–14).

Mōsese 8:17.ʻOku ʻuhinga ki he hā ke “fāinga” ʻa e Laumālie ʻo e ʻEikí mo kitautolú? (vakai, 1 Nīfai 7:14; Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 1:33). Ko e fē ha taimi kuo tau aʻusia ai ʻa e fāinga ʻa e Laumālié mo kitautolú?

Sēnesi 9:8–17.Mahalo ʻe fiefia e fānau īkí ke tā valivali pe valivali ha ʻumata lolotonga hoʻomou talanoa ki he meʻa ʻokú ne fakafofongaʻí (vakai foki, Liliu ʻa Siosefa Sāmitá, Sēnesi 9:21–25 [ʻi he Fakahinohino ki he Ngaahi Folofolá]). Te mou lava foki ʻo aleaʻi ha ngaahi meʻa ʻe tokoni ke tau manatuʻi ʻetau ngaahi fuakavá, ʻo hangē ko e sākalamēnití, ʻa ia ʻoku tokoni ke tau manatuʻi ʻetau fuakava ʻi he papitaisó ke muimui kia Sīsū Kalaisí (vakai, Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 20:75–79).

Sēnesi 11:1–9.ʻE ala tokoni ke lau ʻa e ʻEta 1:33–43 ʻi hoʻomou ako fakafāmili ʻa e Sēnesi 11 mo ako kau ki he Taua ʻo Pēpelí. Ko e hā ʻoku tau ako mei he ngaahi fāmili ʻo Sēletí mo hono tokouá ʻe lava ʻo tokoni ke maʻu ʻe hotau fāmilí ha malu fakalaumālie neongo ʻa e faiangahala ʻi he māmaní? Ko e hā ha toe ngaahi lēsoni makehe ʻoku tau ako meia Noa mo hono fāmilí ʻi heʻenau fehangahangai mo ha faingataʻa tatau? (vakai, Mōsese 8:13, 16–30).

Ke maʻu ha ngaahi fakakaukau lahi ange ki hono akoʻi ʻo e fānaú, vakai, fokotuʻutuʻu fakalēsoni ʻo e uike ní ʻi he Haʻu, ʻo Muimui ʻIate Au—Maʻá e Palaimelí.

Hiva ʻoku fokotuʻu atú: “Muimui He Palōfitá,” Tohi Hiva ʻa e Fānaú, 58–59 (veesi 3).

Fakatupulaki e Ako Fakatāutahá

Vahevahe hoʻo ngaahi fakakaukaú. ‘I hoʻomou vahevahe ʻa e meʻa ʻoku mou ako mei he ngaahi folofolá, ʻoku ʻikai ngata pē ʻi hoʻomou faitāpuekina ʻa e niʻihi kehé ka ʻokú ne fakaloloto foki ʻa e mahino ʻoku mou maʻú. Ko e hā ʻokú ke ongoʻi ʻoku ueʻi koe ke ke vahevahe mei he ngaahi folofolá mo hoʻo fāmilí, ngaahi kaungāmeʻá, pe kau mēmipa he uōtí?

ʻĪmisi
ʻAʻake ʻa Noá

Fakatātā ʻo e ʻAʻake ʻa Noá, tā fakatātaaʻi ʻe Adam Klint Day

Paaki