Seminelí
Toe Vakaiʻi ʻo e Fakataukei Fakatokāteline 9


Toe Vakaiʻi ʻo e Fakataukei Fakatokāteline 9

Akoako ʻa Hono Maʻu ʻa e Mahinó mo Hono Fakamatalaʻi ʻo e Ngaahi Moʻoní

ʻĪmisi
Two young men are talking to each other. They are seated outside.

ʻOku ʻi he ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteliné ha ngaahi moʻoni mahuʻinga fekauʻaki mo Sīsū Kalaisi mo ʻEne ongoongoleleí. ʻE lava ke tokoniʻi koe ʻe he lēsoni ko ʻení ke ke maʻu ha mahino lahi ange ki he ngaahi moʻoni ko ʻení mo tokoniʻi koe ke ke akoako fakamatalaʻi kinautolu ki he niʻihi kehé.

Akoako hono fakamatalaʻí. ʻE lava ke tokoni hono ʻoange ki he kau akó ha faingamālie ke akoako hono fakamatalaʻi e ngaahi moʻoni naʻe akoʻi ʻe he Fakamoʻuí, ke nau ʻiloʻi ai e meʻa ʻoku nau ʻilo fekauʻaki mo ha moʻoni mo fakatupulaki ʻenau loto-falala ʻi hono vahevahe ʻenau ʻiló mo e niʻihi kehé.

Teuteu ʻa e tokotaha akó: Fakaafeʻi e kau akó ke fili ha potufolofola fakataukei fakatokāteline kuo nau toki ako kimuí ni pea fakamatalaʻi ia ki ha taha.

Ngaahi ʻEkitivitī Ako ʻOku Ala Fakahokó

ʻE ala fie maʻu ke akoʻi ha lēsoni fakataukei folofola ʻi he tokāteliné ʻo fetongi ʻaki ʻa e lēsoni ko ʻení. Vakai ki he taimi-tēpile ki he vave hono akoʻí ʻa ia ʻoku ʻomi ʻe he talēkita fakaʻēliá pe vahefonuá pe kouʻōtineitá ke fakapapauʻi ʻe akoʻi e lēsoni fakataukei fakatokāteline takitaha lolotonga e fakataha ʻa e seminelí.

Fakakaukau ke fakaafeʻi ha tokotaha ako ke ne fakatātaaʻi ha taukei naʻe fie maʻu ke fakatupulaki, hangē ko hano tā ha meʻalea pe hiva.

Ko Hono Fakatupulaki ha Taukeí

  • Ko e hā ha meʻa ʻokú ke fuʻu sai ai?

  • Naʻe anga fēfē hoʻo hoko ʻo lelei aí?

Naʻe fakamatala ʻa ʻEletā Keuli E. Sitīvenisoni ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá fekauʻaki mo e founga ke fakatupulaki ai ha pōtoʻi ngāué.

ʻĪmisi
Official portrait of Elder Gary E. Stevenson of the Quorum of the Twelve Apostles, 2015.

Ke hoko ha taha ʻo fuʻu lelei ʻi ha faʻahinga meʻa pē, makehe mei he talēniti fakanatulá, ʻoku fie maʻu ke mapuleʻi lelei, feilaulau, mo ha ngaahi houa lahi ki he akó mo e fakamalohisinó.

(Gary E. Stevenson, “Ko Hoʻo Tohi Fakahinohino ʻo e Lakanga Fakataulaʻeikí,” Ensign pe Liahona, Mē 2019, 47)

  • ʻE ala fakaʻaongaʻi fēfē nai ʻeni ki hoʻo ako ‘o e ngaahi folofolá?

  • ʻOkú ke falala fēfē nai ki hoʻo malava ke fakamatala ‘a e ngaahi akonaki ‘a e Fakamoʻuí ki he kakai kehé?

Ongoʻi tauʻatāina ke fili ha ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteline kehe ki he ngaahi ʻekitivitī ko ʻení.

Te ke fakaʻaongaʻi he ʻahó ni ʻa e ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteliné ke fakaloloto hoʻo mahino ki he ngaahi moʻoni naʻe akoʻi ʻe he Fakamoʻuí, pea te ke akoako hono fakamatalaʻi ʻo e ngaahi moʻoni ko ʻení ki he niʻihi kehé. ʻUluakí, mahalo ʻe tokoni ke toe vakaiʻi e ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteline kuó ke toki akó. Feinga ke fakatauhoa ʻa e fakamoʻoni fakafolofola fakataukei fakatokāteliné mo hono kupuʻi lea mahuʻinga totonú.

Ongoʻi tauʻatāina ke fili ha ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteline kehe ki he ngaahi ʻekitivitī ko ʻení. Ko e ngaahi tali ki he ʻekitivitī fakatauhoá ko e 1-F, 2-E, 3-A, 4-H.

1. Mātiu 11:28–30

A. “Pea ko ia ia ʻe fai ki hono finangaló, te ne ʻilo ʻa e akonakí.”

2. Mātiu 16:15–19

E. Naʻe folofola ʻa Sīsū, “Te u ʻatu kiate koe ʻa e kī ʻo e puleʻangá.”

3. Sione 7:17

F. “Haʻu kiate au ʻa kimoutolu kotoa pē ʻoku feinga mo mafasia, pea te u foaki ʻa e fiemālié kiate kimoutolu.”

4. Mātiu 22:36–39

H. “Ke ke ʻofa [ki he ʻEikí] ko ho ʻOtuá. … Ke ke ʻofa ki ho kaungāʻapí.”

Ko hono maʻu ha mahino ki he potu folofolá

Fakakaukau ke fai fakakalasi ʻa e ʻekitivitī ko ʻení. Hiki ha potufolofola fakataukei fakatokāteline ʻi he palakipoé (kimuʻa he kalasí, kapau ʻe lava). Vahevahe ʻa e ngaahi fakahinohino ko ʻení pea fakaafeʻi e kau akó ke hiki ʻenau ngaahi fehuʻí ʻi he palakipoé.

Hiki ʻa e ngaahi fehuʻi lahi taha te ke lavá fekauʻaki mo e potufolofola fakataukei fakatokāteliné. (ʻOku kau ʻi he ngaahi sīpinga ʻo e ngaahi fehuʻi te ke lava ʻo ʻeké ʻa e ngaahi meʻá ni: Ko e hā e ʻuhinga ʻo e kupuʻi lea ko ʻení? Ko hai naʻe folofola ki ai ʻa e Fakamoʻuí, pea ko e hā hono ʻuhingá? Ko e hā e tefitoʻi moʻoni naʻe akoʻi ʻe he Fakamoʻuí, pea ko e hā hono ʻuhingá? Ko e fē ha taimi ʻe tokoni ai e akonaki ko ʻení kiate aú?)Fekumi ki ha tali ki hoʻo ngaahi fehuʻí ʻo fakaʻaongaʻi e ngaahi maʻuʻanga tokoni hangē ko e ngaahi potufolofola kehé, lotú, ngaahi tokoni ki hono ako ʻo e ongoongoleleí, mo e kakai ʻokú ke falala ki aí. Lekooti ha faʻahinga tali pē ʻokú ke maʻu.

ʻOku mahuʻinga ke manatuʻi ʻoku ʻikai maʻu vave ʻa e ngaahi tali kotoa pē. ʻOku fie maʻu ʻe ha niʻihi ha taimi lahi ange, ako lahi ange, mo ha fakahā fakataautaha. Ka neongo ia, ʻe lava ʻe hono fakaʻaongaʻi ʻo e ngaahi fehuʻí mo fekumi ki ha talí ʻo fakamālohia ho vā fetuʻutaki mo hoʻo Tamai Hēvaní mo tokoniʻi koe ke tupulaki ʻi hoʻo malava ke moʻui fakafalala fakalaumālie pē kiate koé.

Fakaafeʻi e kau akó ke vahevahe ʻa e meʻa naʻa nau maʻú. Fakaafeʻi leva kinautolu ke nau fai ʻa e ʻekitivitī tatau ʻiate kinautolu pē mo ha potufolofola kehe. Pe ʻe ʻaonga ke vahe ki he tokotaha ako takitaha ha taha ʻo e ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteline ʻoku toe vakaiʻí pea vahevahe fakakulupu e kau akó, mo e tokotaha ako takitaha ʻi he kulupú kuo vahe ki ai ha potufolofola kehe.

Fakamatalaʻi ʻo e moʻoní

Fakakaukau ke fulihi ʻa e ʻekitivitī ko ʻení ʻaki hono fokotuʻu takatakai ʻa e ngaahi silá ʻi he lokí ʻaki ha potufolofola fakataukei fakatokāteline pē ʻe taha ʻi loto ʻi he sila takitaha. Vahe ki he kau akó takitaha ke nau ako ʻa e taha ʻo e ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteline takitaha. Vahevahe ʻa e kau akó ki ha ngaahi kulupu, ʻo fakapapauʻi kuo vahe ki he tokotaha ako takitaha ʻi he kulupú ha potufolofola kehe. Fakaafeʻi e ngaahi kulupú ke nau ō ki he sila takitaha. Hili ʻenau fakaava iá, tuku ki he tokotaha ako ʻi he kulupú naʻá ne ako ʻa e potufolofola fakataukei fakatokāteline ʻoku ʻi he silá ke ne fakamatalaʻi ki he toenga ʻo ʻenau kulupú ʻa e ʻuhinga ʻo e potufolofolá mo e meʻa ne nau ako fekauʻaki mo iá.

Fakakaukauloto ki hano lau ʻe ha kaungāmeʻa ʻa e potufolofola fakataukei fakatokāteline naʻá ke toki akó ka naʻe faingataʻa ke mahino ia kiate ia pea mo e founga ʻoku felāveʻi ai ia mo ʻenau moʻuí. ʻOku nau fehuʻi atu fekauʻaki mo ia.

Hiki ha fakamatala ʻo e potufolofola fakataukei fakatokāteliné ki hoʻo kaungāmeʻá. Fakapapauʻi ke ʻiloʻi ʻa e ngaahi moʻoni mahuʻingá pea fakamatalaʻi ʻa e ʻuhinga ʻoku nau mahuʻinga ai kiate koé.

Toe vakaiʻi ʻo e akoakó

Fakakaukau ki he aʻusia ko ʻeni ʻo e fekumi ke mahino lahi ange mo fakamatalaʻi e ngaahi moʻoni ʻoku maʻu ʻi he ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteliné.

  • Naʻe kaunga fēfē hono fakaloloto hoʻo mahinó ki hoʻo malava ke fakamatalaʻi e ngaahi moʻoni ʻo e ongoongoleleí?

  • Ko e hā te ke lava ʻo fai ʻi he kahaʻú ke mateuteu ai ke fakamatalaʻi ki he niʻihi kehé ʻa e ngaahi moʻoni ʻoku maʻu ʻi he ngaahi potufolofola fakataukei fakatokāteliné mo e ngaahi potufolofola kehé?

Paaki