2010–2019
Ɔdwe na Akoma Botoo
Ebɔbira 2018


Ɔdwe na Akoma Botoo

Botooyɛ na ɔkyerɛ Ɔpomfo no no su ankasa no, na dza ɔda no edzi nye tsenenee ngyedo, ɔpɛ a ɔdze sɔw adze nyina, na ahohyɛdo a ɔyɛ dzen.

Midzi dɛw wɔ kwan krɔnkrɔn mu dɛ mema hɛn Asɔr baanodzifo tsipia, na medze m’akoma nyina ma Elder Gong na Elder Soares akwaaba ba Asomafo Duebien no hɔn Quorum mu. Mbarimba yinom hɔn som dwuma no behyira ankorankor na ebusua ebusua wɔ wiadze nyina mu, na mayɛ krado dɛ menye hɔn bɔsom na mesũa efi hɔn nkyɛn.

Meserɛ dɛ Sunsum Krɔnkrɔn no bɛkyerɛkyerɛ na oebuei hɛn adwen mu ber a yɛbɔmu fa Agyenkwa no no su krɔnkrɔn ne fã a ohia tsitsir a ɔwɔ dɛ hɛn mu kor biara per sũa ho asɛm.

Medze mfatoho pii bɔto gua a otsĩ Christsu su suban yi mu ansaana makyerɛ suban tsitsir no ekyir no wɔ me nsɛm no mu. Meserɛ hom ntsie fasusu kor biara yie na wɔnye me nhwɛ anoyi a oye a yɛdze bɛma nsɛmbisa a mibebisa no.

Mfatoho #1 Sikanyi Aberantsɛ no na Amulek

Ahyɛmu Fofor mu no, yesũa fa sikanyi aberantsɛ bi a obisaa Jesus dɛ, “Kyerɛkyerɛfo, ebɛn adzepa na menyɛ ma meenya onnyiewiei nkwa?’’ ho asɛm. Agyenkwa no dzii kan tuu no fo dɛ onsie mbrasɛm no. Odzi do no Kyerɛkyerɛfo no maa no ehiadze kekaa ho a ɔnye n’ehiadze tsitsir na ne gyinabew sɛ.

“Jesus see no dɛ, Sɛ epɛ dɛ idzi mu a, kɔ kɔtɔn dza ewɔ, na fakyɛ ehiafo, na ibenya akoradze wɔ sor: na bra bɛka mo do.

“Na aberantsɛ no tsee asɛm no, ɔdze yaw kɔree, na ɔyɛ nyimpa a ɔwɔ ahonyadze pii.’’

Fa sikanyi aberantsɛ no ne ngyedo to Amulek no suahu a wɔkãa ho asɛm wɔ Mormon Nwoma no mu ho. Nna Amulek yɛ ɔbarimba a ɔyɛ edwumadzen na ɔyɛ prɔmprɔm a ɔwɔ ebusuafo na anyɛnkofo pii. Ɔkãa ɔnoara noho asɛm dɛ nna ɔyɛ ɔbarimba bi a wɔfrɛɛ no mpɛn pii naaso oenntsie; ɔbarimba a nna onyim ndzɛmba a ɔfa Nyankopɔn ho, naaso ɔammpɛ dɛ ohu. Nyimpa papa ara dze, naaso wiadze ndzɛmba twee Amulek dodow tse dɛ sikanyi aberantsɛ no a wɔkãa no ho asɛm wɔ Ahyɛmu Fofor mu no.

Mpo dɛ nna oepirim n’akoma dadaada dze, naaso Amulek tsiei ɔbɔfo ne ndze, gyee nkɔnhyɛnyi Alma wɔ ne fie, na ɔmaa no edziban. Alma no hɔ nkɔree no kenyaan no sunsum mu na wɔfrɛɛ no dɛ ɔmbɔ asɛmpa no dawur. Afei Amulek poow ne “sika na dwetɛ nyina, nye ne ndzɛmba a ɔsom bo … osian Nyame N’asɛm ntsi, [na] hɔn a nkyɛ wɔyɛ n’anyɛnkofo, n’egya nye n’ebusuafo so poow no.’’

Idwen ho a, ebɛnadze na ɔkyerɛ nsonsonee a ɔda sikanyi na Amulek hɔn ngyedo no ne ntamu?

Mfatoho #2 Pahoran

Ɔkõ ber bi ho esian a wɔkaa ho asɛm wɔ Mormon Nwoma mu no, nkrataa dzii nsesã wɔ Moroni, Nephi nsordaafo hɔn sahen, na Pahoran, ɔtsɛmbuafo panyin na asaase n’ambrado no ntamu. Moroni, a nna no nsordaafo ruhu amandze osian aban no mboa a nna osuar no, kyerɛɛw kɛmaa Pahoran “dze bu hɔn fɔ’’ na ɔdze etsirmɔdzen, enyihaw, hɔn enyi a wobu gu adze do, na mpo dɛ wɔyɛ akɔnkɔnsafo too ɔno na ne mfɛfo baanodzifo do.

Nna ɔyɛ mberɛw ma Pahoran dɛ ɔbɔpow Moroni na ne nsɛmtodo a ɔnnyɛ nokwar no, naaso ɔannyɛ. Ɔdze ayamuhyehye yii no ano na ɔkãa etuatsew wɔ aban no do ho asɛm a nna Moroni nnyim ho hwee. Na nkyii Pahoran paa mu kãa dɛ:

“Hwɛ mekã kyerɛ ɔwo Moroni dɛ, minndzi dɛw wɔ amandzehu kɛse a iruhu yi ho, nyew, me kra dzi yaw wɔ ho. …

“… “Wo krataa no mu no aka m’enyim, na mbom ɔnnyɛ hwee; mo bo mmfuwii, na mbom midzi dɛw wɔ w’akokodur ho.’’

Idwen ho a ebɛnadze na ɔkyerɛ Pahoran no ntoboase mbuae ma Moroni n’asɛmtodo no?

Mfatoho #3 President Russell M. Nelson na President Henry B. Eyring

Wiadze mfɛndzanan ehyiadzi a abasen kɔ abosoom esia no, President Russell M.Nelson kãa ne ngyedo ma President Thomas S.Monson ne frɛ do dɛ yensũa, yɛndwendwen ho, na yɛmfa nokwar a ɔwɔ Mormon Nwoma mu no mbɔ bra ho asɛm. Ɔkãa dɛ: “Ɔaabɔ mbɔdzen dɛ obedzi n’afotu do. Ndzɛmba bi a ɔkã ho no, m’akyerɛw dza Mormon Nwoma no tse, dza osi no tadua,ator a ɔpow, dza ɔhyɛ no mã, dza ɔkyerɛ mu, na dza oyi kyerɛ. Meedua ndzɛmba yinom ahwɛ Mormon Nwoma no ayɛ nhumu na nkenyan edwuma! Mekamfo ma hom mu kor biara.’’

Dɛmara na President Henry B. Eyring tsĩi mu kyerɛɛ President Monson n’ebisadze noho hia wɔ n’abrabɔ mu. Ɔsee dɛ:

M’akenkan Mormon Nwoma no da biara bɔbor mfe 50. Ntsi nkyɛ monnfom dɛ mubotum adwen dɛ President Monson n’asɛm no ɔdze rema binom. Naaso, tse dɛ hom mu dodow no, Metsee nkã dɛ nkɔnhyɛnyi no no nkuranhyɛ na anohoba no roto nsa afrɛ me ma mabɔ mbɔdzen ayɛ bi akã ho. …

“Ɔyɛ enyigye nsunsuando ma me, na ɔdze ma hom mu pii, dza ɔyɛ anohoba a nkɔnhyɛnyi no bɔe.”

Idwen ho a ebɛnadze na ɔkyerɛ ntsɛmara na akoma mu ngyedo a Ewuradze n’Asɔr baanodzifo beenu yinom dze gyee President Monson no ɔfrɛ no mu?

Murunnsusu dɛ Christsu kor pɛ na ɔkyerɛ Amulek, Pahoran, President Nelson, na President Eyring nom hɔn sunsum mu ngyedo ndamyɛ mu no. Nokwar, su horow na suahu ahorow pii a wɔbɔmu na wɔmaa sunsum mu kankɔ a ɔkyerɛ wɔ asomfo enyimnyamfo baanan yinom hɔn abrabɔ mu. Mbom Agyenkwa no na No nkɔnhyɛfo etsĩ suban a ohia tsitsir mu a hɛn nyina hia dɛ yɛtse ase yie na yɛper dze ka hɛn abrabɔ ho.

Botooyɛ

Meserɛ hom nhwɛ su a Ewuradze dze kãa Ɔnoara noho asɛm wɔ kyerɛwsɛm a odzi do no mu: “Hom mfa mo kɔndua no nto hom do, na hom nsũa me, osiandɛ modwe na mebrɛ moho adze wɔ akoma mu: na hom benya ahomgye ama hom akra.”

Nkyerɛkyerɛ mu no, Agyenkwa no pɛɛ dɛ obetsĩ botooyɛ mu, fi suban na ndzepa nyina mu a nkyɛ Obotum eyi efi mu.

Nhwɛdo a ɔnye no sɛ da edzi wɔ nyikyerɛ a Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith nyaa no wɔ 1829 mu. Ewuradze paa mu kãa dɛ, “Suã me, na tsie me nsɛm; nantsew ɔdwe mu wɔ mo Sunsum mu, na ibenya asomdwee wɔ mo mu.’’

Botooyɛ na ɔkyerɛ Ɔpomfo no no su ankasa no, na dza ɔda no edzi nye tsenenee ngyedo, ɔpɛ a ɔdze sɔw adze nyina, na ahohyɛdo a ɔyɛ dzen. Suban yi boa hɛn ma yɛtse Amulek, Pahoran, President Nelson, na President Erying hɔn mu kor biara ne ndzeyɛɛ ase yie.

Mfatoho, President Nelson na President Eyring tsenenee mu na ntsɛmpanara wɔgyee President Monson no nkuranhyɛ do dɛ wɔbɛkenkan na woesũa Mormon Nwoma no. Nna hɔn beenu no rosom wɔ Asɔr gyinabew a ohia na ɔda enyi do na nna wɔadɔ kyerɛwsɛm no mu esukɔ mfe du mfe du no, naaso wɔanntwentweɔɔn hɔn ngyedo do nna wɔannkyerɛ ahomemado.

Amulek dze ne pɛ maa Nyame ne pɛ, gyee ɔfrɛ do dɛ ɔbɔbɔ asɛmpa no dawur, na ogyaa n’ahotɔ tsebea na amanyifo wɔ ekyir. Na Pahoran wɔdze adzehu na ahohyɛdo dzendzen hyiraa no ma ɔdze yɛ adze kyɛn dɛ wɔbɛyɛ ama no no, ber a ɔkyerɛkyerɛɛ tafɛrbanyinmbɔmu a ofi etuatsew a wɔdze tsiaa aban no mu kyerɛɛ Moroni no.

Ɔtaa dɛ hɛn ndɛ wiadze nntse Christsu ɔdwe suban ase. Botooyɛ yɛ ndam, nnyɛ mberɛw; ɔbɔ hyew, nnyɛ akɔtrɔbɔdwe; akokodurfo, nnyɛ ohufo; ahohyɛdo, nnyɛ hegyahegya; ɔdwe, nnyɛ nntuw; na enyimnyamfo, nnyɛ nnkyerɛho. Obi a ɔyɛ botoo no bo nnhaw no, ɔnnyɛ apɛbiakyerɛ, anaa ɔnnsoa adze nyina na ɔkamfo binom hɔn nkonyimdzi.

Dɛ ma ahobrɛadze kyerɛ dɛ idan Nyankopɔn na daadaa ihia N;akwankyerɛ na mboa no, botooyɛ no su kor a ɔda nsew nye sunsum mu ɔgye tsitsir bi ma adzesũa fi Sunsum Krɔnkrɔn no hɔ na fi nyimpa a ihwɛ hɔn a ɔyɛ dɛ mbrɛ wonnkotum ayɛ biribi, wonnyi suahu, anaa wonnyim adze, a ebia wonnkita dzibew a ohia, anaa wɔsɛ hɔn a wonnyi dodow a wɔdze bɛma yinom hɔ. Kaa mbrɛ Naaman, ɔhen no nsordaafo sahen wɔ Syria, sii hyɛɛ n’ahantan do na botooyɛ mu ara ɔgyee no nkowaa hɔn afotu dɛ obetsie Elisha nkɔnhyɛnyi no na oeguar mpɛn esuon wɔ Jordan esu no mu. Botooyɛ nye bambɔ tsitsir fi ahantan enyifura a ɔtaa fi okunyinyɛ, gyinabew, tum, ahonyadze, na akorɔkorɔ mu ba.

Botooyɛ—Christsu na Sunsum mu Akyɛdze

Botooyɛ yɛ suban a yedua ɔpɛ, nyimpa dze ne pɛ dzi dwuma tsenenee, na daa yɛreper enya bɔnfakyɛ do nya. Ɔsan so yɛ sunsum mu akyɛdze a sɛ yetum hwehwɛ a oye. Naaso, ɔwɔ dɛ yɛkãa botae a wɔdze nhyira a ɔtse dɛm mae, mpo dɛ wɔdze bɔsom Nyankopɔn ne mba na woenya ho mfaso.

Ber a yɛba Agyenkwa no hɔ na yedzi n’ekyir no, yenya tum mbordo na nkakrankakra dze bɛyɛ tse dɛ Ɔno. Sunsum no dze ahohyɛdo su nye ahodwe na ɔdwe ndzeyɛɛ tum bi hyɛ hɛn. Dɛm ntsi, yɛbɛyɛ botoo dɛ Ɔkyerɛkyerɛfo n’esuafo na nnyɛ biribi dɛ yɛyɛ ara.

“Na wɔkyerɛɛ Moses Egyptfo nyansaa nyina, na ɔyɛɛ tumfo wɔ ne nsɛm nye ne ndzeyɛɛ nyina mu.’’ Naaso, nna “ɔdwe dodoodow, ɔbor nyimpa a wɔwɔ asaase do nyinara do.’’ Nna nkyɛ ne nyimdzee na ndamyɛ botum ama ɔayɛ ahantan. Mbom, sunsum mu akyɛdze botooyɛ na suban a wɔdze hyiraa no no huan ahantan do wɔ n’abrabɔ mu a ɔdaa Moses edzi dɛ edwindadze a ɔbɛyɛ Nyankopɔn no botae.

Ɔkyerɛkyerɛfo No dɛ Botooyɛ ne Fasusu

Yehu botooyɛ ne fasusu enyimnyam dodow na mfaso wɔmu wɔ Agyenkwa Noara n’abrabɔ mu.

Ɔpomfo Kɛse no a, “osianee baa ndzɛmba nyinara ase’’ na ohun amandze, kyii bɔgya, na owui “na ɔatsew hɛn ho wɔ dza ɔnntsen nyina ho,’’ dze bɔkɔɔ hohoor N’esuafo no anan ho. Botooyɛ suban a ɔtse dɛm yɛ Ewuradze no suban ahyɛnsew dɛ ɔsomfo na baanodzinyi.

Jesus ma tsenenee ngyedo na ɔpɛ a ɔsɔw adze no korakoraa fasusu ber a Ohun amandze yayaayaw dzendzen wɔ Gethsemane no.

“Na odur hɔ no, ɔsee [N’esuafo] no dɛ, Hom nsɔr ma hom aannkɔ nsɔhwɛ mu.

“Na … ɔkɔkosɔɔw no ntwɛr enyim sɔɔr,

“Dɛ, Egya, sɛ epɛ a, yi kuraba yi pa mo ho: naaso nnyɛ me pɛ a, na wodze na ɔnyɛ.’’

Agyenkwa No no botooyɛ wɔ onnyiewiei adze tsitsir na suahu yayaayaw mu yi kyerɛ hɛn mu kor biara hia a ohia dɛ yɛfa Nyankopɔn ne nyansaa kyɛn hɛnara hɛn nyansaa.

Ewuradze ne pɛ dɛ ɔbɔsɔw adze na n’ahohyɛdo dzendzen nwɔwdo no yɛ ahobow-nkenyan na nkyerɛkyerɛ ma hɛn nyina. Ber a temple abowanohwɛfo kuw na Roman nsordaafo no baa Gethsemane hɔ bɛkyeer Jesus no, Peter twee n’afowa na ɔdze twaa ɔsɔfopanyin n’akowaa n’asowa nyimfa. Afei Agyenkwa no suoo akowaa n’asowa no mu na ɔyɛɛ no edur. Meserɛ hom nhyɛ no nsew dɛ Ɔtseen ne nsa na ohyiraa Ne tamfo a ɔdze ɔsor tum noara a nkyɛ obotum dze esiw hɔn kwan ma wonnkotum akyer No na wɔabɔ No mbeamudua mu no.

San so hwɛ mbrɛ wosii dze asɛm too Ɔkyerɛkyerɛfo no do na wobuu no fɔ wɔ Pilate n’enyim dɛ wɔmmbɔ No mbeamudua mu. Nna Jesus apaamu akã no wɔ ber a woriyi No ama dɛ “Ana edwen dɛ munntum mennserɛ m’Egya ma mprɛmprɛ ara ɔnnsoma abɔfo a wɔbɔbor asafokuw duebien?’’ Naaso, “Onnyiewiei Ɔtsɛmbuafo no a obu enyikamfo nye ewufo atsɛn’’ no abɛbu mu ara wobuu no atsɛn wɔ amanyɛfo a wonnyi hɔ daa enyim. “Na [Jesus] oemmbua no asɛm kor ho mpo; ma ɔyɛɛ ambrado no nwanwa kɛse.’’ Agyenkwa no botooyɛ no da edzi wɔ N’enyibue nyiano, ahohyɛdo dzendzen, na ɔmmpɛ dɛ ɔhyɛ No ɔmmbɔadze tum ma nankasa noho mu.

Anohoba na Dasegye

Mormon hwɛ botooyɛ dɛ fapem a sunsum mu ahoɔdzen na akyɛdze horow nyina fi mu ba.

“Dɛm ntsi, sɛ obi wɔ gyedzi a otwar dɛ onya enyidado; na sɛ gyedzi nnyi hɔ a enyidado so nnyi hɔ.

“Na hwɛ bio, mekã kyerɛ hom bio dɛ orunntum nnya gyedzi nye enyidado, gyedɛ ɔdwe na onya botooyɛ akoma.

“Sɛ ɔtse dɛm dze a, nna ne gyedzi nye n’enyidado no yɛ egyangyandze, osiandɛ obiara nndzi mu wɔ Nyankopɔn enyim, gyedɛ hɔn a wɔdwe na wɔwɔ botooyɛ akoma; na sɛ obi ɔdwe na ɔwɔ botooyɛ akoma, na ɔnam Sunsum Krɔnkrɔn no tum do kã dɛ Jesus nye Christ no a, nna ɔwɔ ayamuyie; na sɛ onnyi ayamuyie a nna ɔnnsɛ hwee; dɛm ntsi ohia dɛ onya ayamuyie.’’

Agyenkwa no paa mu kãa dɛ, ”Nhyira akã abrɛfo, na hɔn wobenya asaase no edzi.’’ Botooyɛ yɛ awosu krɔnkrɔn ne fã a ohia tsitsir na osian na ɔnam Agyenkwa no no Werdambɔ no do ntsi yebotum enya na yeetu no mpon wɔ hɛn abrabɔ mu.

Megye dase dɛ Jesus Christ yɛ hɛn Pomfo tseasefo a ɔasoɛr. Na mobɔ anohoba dɛ Ɔbɔweɔn, Ɔabɔ hɛn ho ban na Ɔahyɛ hɛn dzen ber a yɛnantsew botooyɛ wɔ No sunsum mu. Mepaa mu gye me nokwar dase wɔ nokwar na anohoba yinom ho wɔ Ewuradze Jesus Christ ne dzin mu.

Tsintsim