2010–2019
Da kor so
Ebɔbira 2018


Da kor so

Hɛn nyina yɛwɔ “ndɛ’’ dze tsena nkwa mu, na dza ohia a ɔbɛma hɛn da no akɔ do yie no nye yebenya pɛ dze abɔ afɔr.

Mfe kakra a abasen kɔ no, m’anyɛnkofo bi woo abɔdomaba fɛɛfɛw bi a wɔtoo no dzin Brigham. N’awoo ekyir no wohun yarba bi a ɔnntaa nnsi a nna wɔfrɛ no Hunter yarba wɔ Brigham ho, a awerɛhow mu ara ɔkyerɛ dɛ Brigham no nkwa yɛ etsia. Da kor bi mber a nna Brigham na n’ebusua rutu mpasar wɔ temple asaase do no, Brigham kãa kasasin tsitsir bi; mpɛn ebien ɔkãa dɛ, “Da kor so.’’ N’adzekyee noara na Brigham wuii.

Mfonyin
Brigham
Mfonyin
Brigham n’ebusua
Mfonyin
Brigham ne nda

M’akɛsera Brigham ne nda do mpɛn kakra, na ber biara a meyɛ no, modwendwen kasasin “da kor so’’ ho. Munnhu dza n’asekyerɛ bɛyɛ, nsunsuando a obenya no wɔ m’abrabɔ mu ma meehu dɛ mowɔ da kor so pɛr dɛ metsena nkwa mu. Ebɛn su na medze bɔhwɛ me yer, me mba, nye binom? Ana mibenya abotar na enyidzi a? Mibesi dɛn bɔhwɛ mo honandua yie? Enyiber ben na medze bɔbɔ mpaa na mahwehwɛ kyerɛwsɛm no mu? Modwen ho dɛ, wɔ kwan bi mu anaa kor bi so mu no, hɛn nyina obodu ber bi a, yebenya “da kor so’’ nhumu—nhumu dɛ otwar dɛ mber a yɛwɔ no yɛdze dzi dwuma nyansa mu.

Ahyɛmu Dadaw mu no yɛkenkan Hezekiah, Judah ɔhen ho asɛm. Nkɔnhyɛnyi Isaiah see Hezekiah dɛ Hezekiah no nkwa reba ewiei. Ber a ɔtsee nkɔnhyɛnyi ne nsɛm no, Hezekiah hyɛɛ ase bɔɔ mpaa, totɔe serɛɛ, na osũi yayaayaw. Dɛm ber no, Nyankopɔn dze mfe 15 guu Hezekiah ne nda do. (Hwɛ Isaiah 38:1–5.)

Sɛ wɔse hɛn dɛ hɛn nda yɛ etsia a, nkyɛ hɛn so yɛbɔtotɔ aserɛ nda pii wɔ ndzɛmba a nkyɛ ɔwɔ dɛ yɛyɛ, anaa yɛsesã mu yɛ.

Ewuradze, Ne nyansaa mu no, mber dodow a Ɔhyehyɛ dze ma hɛn mu kor biara no, mmfa ho, adze kor a yebotum ehu no nokwar mu nye dɛ: hɛn nyina yɛwɔ “ndɛ’’ dze tsena nkwa mu, na dza ohia a ɔbɛma hɛn da no akɔdo yie no nye yebenya pɛ dze abɔ afɔr.

Ewuradze see dɛ, “Hwɛ, sesei wɔfrɛ no ndɛ kɛpem dɛ Nyimpa Ba no bɛba, na nokwar ɔyɛ afɔrbɔ da” (N&A 64:23; oetsĩ mu akã ho).

Kasafua sacrifice no fi Latin nkasafua sacer, mu bae, a n’asekyerɛ nye “krɔnkrɔn,’’ na facere, n’asekyerɛ “ibɛyɛ,’’ anaa so ibɛyɛ ndzɛmba krɔnkrɔn, idze enyidzi bɛbrɛ hɔn.

“Sacrifice brings forth the blessings of heaven” (“Praise to the Man,” Hymns, nkanee 27).

Ebɛn akwan horow mu na afɔrbɔ bɛma hɛn nda ayɛ mfaso na nhyira?

Odzi kan, ankorankor afɔrbɔ hyɛ hɛn dzen na ɔma ndzɛmba no a yɛbɔ ho afɔr no sombo.

Mfe bi a abasen kɔ wɔ akɔnkye Kwesida no, akyerɛbaa bi a n’enyi efir baa asɛnkadaka no mu bɛgyee ne dase. Ɔkãa kyerɛ hɛn dɛ ɔtse kuropɔn bi a wɔfrɛ no Iquitos mu, a ɔwɔ Peru Amazon mu. Ɔkãa kyerɛ hɛn dɛ ofitsi n’enuma ber no, ɔaayɛ no botae dɛ ɔbɛgye temple ayɛdze horow no wɔ Lima, Peru. Nokwar mu ara otuaa ebupɛn du emu na otsiaa n’akatua a osuar no mfe pii.

Ɔkyerɛɛ ne dɛwdzi wɔ temple a ɔkɔree na ɔgyee ayɛdze horow a ɔwɔ mu no wɔ nsɛmfua yinom mu: “Ndɛ mubotum esi no pi dɛ maayɛ krado dɛ mubodua ntwamutam no mu. Emi nye ɔbaa a mo wɔ ahomkã papaapa wɔ wiadze mu; hom nnkotum ehu mber tsentsen a meesie sika, dɛ mobɔkɔ temple, na nda esuon wɔ nsu do na dɔnhwer 18 bɔɔs akwantu no, mukuduur Ewuradze ne fie. Ber a mirifi dɛm bea krɔnkrɔn hɔ no, mesee moho dɛ, afɔrbɔ a oekehia nyina ma medze aba temple no, mennkɛma adzebiara ama meebu ahyɛmudzi biara a mayɛ no tootooba; ɔno ɔbɛyɛ adze gyan. Iyi yɛ enyiber pisi papaapa!”

Musũaa fi akyerɛbaa dɔfo yi hɔ dɛ ankorankor afɔrbɔ yɛ dza ɔsombo dodow a ɔhyɛ hɛn adwenpɔw na enyimpi horow nkuran. Ankorankor afɔrbɔ hyɛ hɛn nyɛe, hɛn pisi na hɛn ahyɛmudzi horow nkuran na ɔma ndzɛmba krɔnkrɔn nya mfaso.

Otsĩa ebien, afɔrbɔ horow a yɛbɔ ma binom, na dza binom bɔ ma hɛn no, no nsunsuando yɛ nhyira ma obiara.

Mber a nna meyɛ adzesũanyi wɔ esẽ ho skuul no, nna hɛn man mu sikasɛm nnyɛ koraa. Ndzɛmba bo a ɔkɔr sor no tseew sika no do dabiara.

Mekaa afe a nna ɔwɔ dɛ mokɔ sekãnka nyɛe ho skuul; nna ohia dɛ menya ɔperehian ho ndzɛmba a ohia nyina ansaana dɛm afe no makɔ. M’awofo siee sika a yehia no. Naaso da kor anafua bi biribi nwanwa sii. Yɛkɔr dɛ yɛrokɔtɔ ndzɛmba no a, afei yehun dɛ sika a nna yɛwɔ dɛ yɛdze bɔtotɔ ndzɛmba no nyina no dodow tum tɔ ɔperehian daadze kumabaa kor pɛ—na biribiara nnkã ho. Yɛdze nsa pan sanee kɔr fie na awerɛhow mu na morodwen ho dɛ munnkotum akɔ skuulpɔn dɛm afe no. Naaso, awerɛfir mu ara, me maame kãa dɛ, “Taylor, enye me nkɔ; ma yɛmpue.’’

Yɛkɔr mbea ahorow beberee wɔ kurow mu a wɔtotɔ na wɔtɔn egudze. Yeduur fiadze kor no me maame yii kotoku ketseketse bruu vɛlvɛt bi fi ne pɛɛse mu a nna sika nsakɔnadze fɛɛfɛw a ɔaakyerɛw ho dɛ, “Fi w’egya hɔ dze ma me babaa dɔfo.’’ Nna ɔyɛ nsakɔnadze a me nanabanyin dze maa no wɔ n’awoda no mu kor. Nkyii, ɔtɔnee wɔ m’enyim.

Ber a ɔgyee sika no, ɔkãa kyerɛɛ me dɛ, “Adze kor bi na minyim dɛ ɔbɛyɛ hɔ, ɔno nye dɛ ebɛyɛ esẽ ho datser. Kɔ na kɔtotɔ edwindze nyinara a ihia.’’ Afei, hom botum esusu skuulnyi saso a mebɛyɛe ofi dɛm mber no dze kɔ a? Nna mepɛ dɛ meyɛ adzesũanyi mapã na mowie m’adzesũa ntsɛm osiandɛ nna minyim afɔrbɔ a ɔsombo a me maame robɔ.

Musũaae dɛ afɔrbɔ horow a hɛn adɔfo bɔ ma hɛn no kenyan hɛn tse dɛ nsuwin a ɔwɔ sar ne finimfin. Afɔrbɔ a ɔtse dɛm dze enyidado na nkuranhyɛ ba.

Otsĩa ebiasa, afɔrbɔ biara a yɛyɛ no suar sɛ yɛdze toto Nyankopɔn Ne Ba n’afɔrbɔ ho a.

Sika nsakɔnadze a ipɛ no, ɔsom bo ahen ara sɛ idze toto Nyankopɔn Ne Ba ankasa n’afɔrbɔ no ho a? Yebesi dɛn botum edzi dɛm onnyiewiei afɔrbɔ no nyi? Dabiara no, yebotum akãa dɛ yɛwɔ da kor so a yɛbɛtsena nkwa mu na yɛayɛ anokwafo. Amulek kyerɛkyerɛɛ dɛ, “Nyew, mepɛ dɛ hom ba na dɛ hom mmpirim hom akoma bio; na hwɛ aber yi nye hom nkwagye da; na dɛm ntsi, sɛ hom emmpirim hom akoma, na hom nu homho a, wɔdze ɔpon nhyehyɛɛ kɛse no bɛma hom ntsɛmara’’ (Alma 34:31). Ɔkyerɛ dɛ, sɛ yɛdze akoma a ebobɔ nye sunsum a abotow bɔbɔ afɔr ama Ewuradze a, ntsɛmara enyigye ho nhyehyɛɛ kɛse ho nhyira da edzi wɔ hɛn abrabɔ mu.

Ndaase nkã Jesus Christ n’afɔrbɔ a ɔma ɔpon ho nhyehyɛɛ no aba mu. Dɛ mbrɛ Ɔnoara kãa afɔrbɔ no ho asɛm no “amandzehu a ɔmaa emi a meyɛ Nyame a mo sõ sen obiara mpo no, moho popoe, osian yaw ntsi, na bɔgya fii mo honandua enyi nyina kyĩi, na muhun amandze wɔ honam nye sunsum mu—na mepɛɛ dɛ nkyɛ monnkɔnom kuraba wenwen no ano, na mawodow’’ (N&A 19:18).

Na osian afɔrbɔ yi ntsi, yeedzi nokwar nnuhu kwan do no, yebotum atse dɛ hɛn mfomdo na bɔn no dur no wɔama do efi hɔ. Nokwar, adwen mu tsewee, enyigye, dɛwdzi, na enyidado hyɛ afɔdzi, enyimguase, awerɛhow, na yebu hɛnho enyimtsia ananmu.

Ber kor noara, yenya enyisɔ wɔ N’afɔrbɔ ho na yedzi no nyi no, yebotum enya pɛ kɛse a ɔyɛ ndam dɛ yɛbɛyɛ Nyankopɔn ne mba apapafo, yeefi bɔn ho, na yesie ahyɛmudzi horow kyɛn nkaano no.

Na, tse dɛ Enos a onyaa no bɔn ho bɔnfakyɛ ekyir no, yebenya pɛ ma hɛnho dɛ yɛbɔbɔ afɔr na yɛahwehwɛ hɛn enuanom na nkyerɛbaa hɔn eyiedzi (hwɛ Enos 1:9). Na yebenya pɛ mbordo “da kor so’’ biara dze edzi President Howard W. Hunter ne frɛ a ɔdze ma hɛn no do mber a ɔkãa dɛ: “Siesie ɛham. Hwehwɛ nyɛnko bi a wo werɛ efir no. Gyaa dɛ ibosusu biribi na fa awerɛhyɛmu hyɛ ananmu. … Ma nyiano bɔkɔɔ. Hyɛ mbabun nkuran. Ma wo nokwardzi nda edzi wɔ kasa na ndzeyɛɛ mu. Dzi w’anohoba do. Yi wentwiwentwi fi hɔ. Fa wo tamfo no bɔn kyɛ no. Pa kyɛw. Bɔ mbɔdzen tse asɛm ase. Susu w’ebisadze fi binom hɔ mu. Dzi kan dwen obi ho. Yɛ ayamuyie. Yɛ ɔdwe. Serew kakra kã ho. Kyerɛ wo ndaase. Yɛ hɔho bi etuu. Ma abofra bi n’enyi ngye. … Speak your love and then speak it again” (Teachings of Presidents of the Church: Howard W. Hunter [2015], 32; wɔdaan no fi “What We Think Christmas Is,” McCall’s, Mumu 1959, 82–83).

Hom ma yɛmmfa nketse na ahoɔdzen a ankorankor afɔrbɔ na afɔrbɔ a yɛyɛ anaa yenya fi binom hɔ dze ma hɛn nhyɛ hɛn nda mã. Na wɔ kwan soronko mu no, hom mma yendzi Dɔba Kortonoo n’afɔrbɔ a Ɔdze ma hɛn no ho asomdwee dɛw na enyigye; nyew, dɛm asomdwee a ɔabɔ dzin a yɛkenkan dɛ Adam hwee ase ama adasa aabɛtsena ase; na adasa tse ase—ɔwo tse ase—ama enya enyigye (hwɛ 2 Nephi 2:25). Dɛm enyigye no yɛ nokwar enyigye a Agyenkwa Jesus Christ n’afɔrbɔ nko botum dze ama.

Ɔyɛ me mpaabɔ dɛ yedzi N’ekyir, dɛ yɛgye No dzi, dɛ yɛdɔ No, dɛ yɛtse ɔdɔ a N’afɔrbɔ kyerɛɛ no mber biara a yebenya akwanya dze bɛtsena ase da kor so. Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Tsintsim