„Príbeh o misionárskom úspechu: trvalo to 60 rokov“, Liahona, júl 2024.
Príbeh o misionárskom úspechu: trvalo to 60 rokov
Počuť, že semienko evanjelia zasadené pred mnohými rokmi prinieslo ovocie, bola pre mňa veľmi radostná skúsenosť.
Ilustrácia: Carolyn Vibbertová
Vždy sa mi veľmi páčil verš Náuka a zmluvy 18:10: „Cena duší je veľká v očiach Božích.“ A priviesť duše k Spasiteľovi si niekedy vyžaduje, aby mnohí z nás spolupracovali pri zdieľaní svedectva (pozri 2. Korintským 13:1).
Táto nádherná myšlienka spoločnej misionárskej práce sa mi pripomenula, keď som jedného dňa dostala email. Brat, ktorý povedal, že je synom misijného prezidenta vo Wichite v Kansase, chcel vedieť, či som manželka Roberta Monsona. Tento brat ďalej povedal, že hľadá staršieho Monsona, ktorý slúžil v misii Stredné štáty v roku 1959. Bol to môj manžel.
Povedal mi o dvoch mladých starších, ktorí boli nedávno inšpirovaní, aby vstúpili do jedného bytového domu. Zaklopali na prvé dvere a našli tam staršiu pani, ktorá ich pozvala, aby prišli v nasledujúci deň. Dohodli si čas.
Keď sa vrátili, aby sa s ňou stretli, dozvedeli sa, že táto staršia sestra má starú trojkombináciu (Knihu Mormonovu, Náuku a zmluvy a Drahocennú perlu), ktorú jej dali misionári v roku 1959. Prečítala ju veľakrát a vedela, že učenia v nej sú pravdivé. Nevstúpila vtedy do Cirkvi, pretože jej manžel nechcel, aby chodila na zhromaždenia alebo aby sa dala pokrstiť. Jej manžel nedávno zomrel a ona sa modlila, aby opäť našla misionárov. V jej trojkombinácii boli mená tých dvoch misionárov z roku 1959: Robert Monson a Granade Curran, môj manžel a jeho spoločník.
Počas nasledujúcich niekoľkých týždňov sa táto žena dozvedela o pláne spásy a požehnaniach chrámu. Jej syn zomrel, keď mal 22 rokov a ona bola nadšená možnosťou opäť sa s ním stretnúť. Keď ju misionári pozvali, aby sa dala pokrstiť, s radosťou ich pozvanie prijala.
Môj manžel aj jeho spoločník starší Curran zomreli, ale viem si predstaviť, ako sa zúčastňujú tohto nádherného krstu spoza závoja.
Keď mi syn misijného prezidenta povedal tento príbeh, pripomenulo mi to, že Spasiteľ nezabúda na nikoho z nás. Keď Ho vpustíme do svojho života, je vždy s nami. V Novom zákone je príbeh o Zacheovi, ktorý vyliezol na figovník, aby videl Spasiteľa (pozri Lukáš 19:1 – 10). Dokonca aj hore na strome Spasiteľ Zachea našiel a požiadal ho, aby sa mohol najesť v jeho dome. V podobnom duchu sa staršia sestra modlila a čakala, kým misionári zaklopú na jej dvere, a tak sa aj stalo. Spasiteľ pozná nás všetkých. „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo“ (Lukáš 19:10).
Dve dvojice misionárov – jedna pred viac ako 60 rokmi a tá druhá nedávno – priviedli túto sestru k Ježišovi Kristovi a na oplátku posilnili svoje vlastné svedectvo a našli radosť v Pánovi. Cítim pokoru z toho, že som mohla byť svedkom v tomto príbehu a cítiť radosť všetkých, ktorí boli súčasťou toho, že priviedli túto sestru k Spasiteľovi (pozri Náuka a zmluvy 18:15).
Autorka žije v Utahu v USA.