„Ako som mohla dôverovať Nebeskému Otcovi, keď som mala pocit, že som sama?“, Liahona, júl 2024.
Mladí dospelí
Ako som mohla dôverovať Nebeskému Otcovi, keď som mala pocit, že som sama?
Snažila som sa mať vieru, ale čelila som veľkému množstvu výziev. Ako som mohla ďalej dôverovať Pánovi?
Ilustrácie: Kathleen Petersonová
Moji bratranci a sesternice ma predstavili misionárom, keď som mala deväť rokov. Vstúpila som do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ale bola som jedinou z členov mojej blízkej rodiny. Odvtedy sa učím milovať evanjelium Ježiša Krista čoraz viac. Na isté obdobie bolo však pre mňa veriť v Nebeského Otca a Jeho pravdy nesmierne ťažké a mala som problémy ísť vpred s vierou.
Žiť odlišne od sveta ako učeník Ježiša Krista môže byť náročné kdekoľvek, ale vyrastať v Hongkongu ako členka Cirkvi bolo náročnejšie, ako by niektorí mohli očakávať.
Jedna vec je, že mnohí ľudia v tejto oblasti nemajú radi Cirkev a myslia si, že je spojená so zlými vecami. Čínsky výraz pre slovo „mormon“, ktorý sa predtým používal, keď sa hovorilo o Cirkvi, obsahoval zvuk spojený s čínskym slovom označujúcim „diabla“. Kvôli tomu si žiaľ niektorí vytvorili mylný dojem o hodnotách Cirkvi.
Keďže je v Hongkongu veľmi veľa ďalších tradičných už ustanovených náboženstiev a len málo členov Cirkvi, môže byť tiež jednoduché cítiť sa osamelo a izolovane. Veľa ľudí spochybňuje Cirkev, pričom nerozumejú celkom jej učeniam a nie sú ochotní počúvať to, o čo sa chcú členovia podeliť.
Vplyv týchto bariér som cítila najviac, keď som bola tínedžerka, ale pomocou týchto skúseností som sa naučila veľa o tom, čo to znamená dôverovať Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi.
Stálo žiť podľa evanjelia za to?
Počas strednej školy sa moji rodičia priatelili s jednou mojou učiteľkou. Táto učiteľka praktizovala kresťanstvo v inej denominácii. V tom čase som bola jedinou členkou Cirkvi v mojej triede a veľa spolužiakov a učiteľov už špekulovali o Cirkvi Ježiša Krista a jej členoch.
Táto konkrétna učiteľka mala veľmi silné negatívne názory na moju vieru, čo veci komplikovalo, pretože bola rodinnou priateľkou.
Jedna vec bola, že som bola často na jej hodinách ospanlivá, pretože som vstávala skoro, aby som chodila na včasný ranný seminár, kvôli čomu sa obávala, že budem v škole zaostávať. Tiež ma stavala do centra pozornosti a napádala ma mnohými komplikovanými náukovými otázkami, ktoré som nevedela zodpovedať. Dokonca mi dávala domáce úlohy, aby som čítala literatúru, ktorá bola proti Cirkvi! Snažila sa ma čo najviac presvedčiť, aby som svoju vieru opustila.
Bolo to pre moju vieru náročné obdobie. Prečo, keď som sa snažila zostať blízko Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi, spôsobovalo zostať vernou v mojom živote výzvy a ťažkosti? Nemala som byť požehnaná za dodržiavanie prikázaní a obetovanie spánku, aby som chodila na seminár?
Namiesto toho sa moje známky zhoršovali, moja viera sa zmenšovala a moje vzťahy s učiteľmi, mojou rodinou a Nebeským Otcom boli narušené.
Na chvíľu som začala premýšľať, či život podľa evanjelia stojí za to. Začala som vymeškávať seminár a čoskoro som cítila, ako moja viera mizne. Zdalo sa byť jednoduchšie poddať sa tomu, k čomu ma nútil svet okolo mňa.
Rozhodnutie dôverovať
Aj naďalej som sa modlila k Nebeskému Otcovi o vedenie a porozumenie. Napriek hlbokému zmätku a frustrácii, ktoré som cítila ohľadom svojej situácie, sa niečo v mojom srdci aj naďalej držalo viery. Rozprávala som sa s vernými kamarátmi a zdôverila sa rovesníkom z cirkvi o tom, čo som prežívala, a povzbudili ma, aby som sa o svojich problémoch porozprávala so svojou učiteľkou seminára.
Zareagovala súcitom a povzbudila ma, aby som ďalej navštevovala seminár s nádejou v srdci. Sľúbila mi, že uvidím, ako sa objavia požehnania, ak sa budem držať viery a dôverovať, že Pán má toho pre mňa veľa na pláne a posvätí moje výzvy (pozri 2. Nefi 2:1 – 2).
A tak som sa aj napriek výzvam rozhodla dôverovať.
Po čase som cítila, ako sa môj postoj zmenil. Namiesto toho, aby som sa zameriavala na ťažkosti, ktorým som čelila, som sa zamerala na vďačnosť za evanjelium, ktorú som cítila. Začala som sa zameriavať na požehnania mojej rodiny, mojej božskej identity a večných právd evanjelia. A nakoniec som prišla k poznaniu, že Nebeský Otec a Ježiš Kristus vedia o mojich okolnostiach a vždy pri mne stáli vo chvíľach, kedy som sa cítila, akoby som bola úplne sama.
Všetko sa tým zmenilo.
Keď som Im ďalej dôverovala, dodržiavala prikázania, činila pokánie každý deň a každý deň robila tie malé veci, aby som s Nimi bola v spojení, cítila som, ako sa môj základ viery prehlbuje a posilňuje.
Prezident Russell M. Nelson nedávno povedal: „[Prevezmite] zodpovednosť za svoje vlastné svedectvo o Ježišovi Kristovi a Jeho evanjeliu. Pracujte na ňom. Vyživujte ho, aby rástlo. Vyživujte ho pravdou. Neznečisťujte ho falošnými filozofiami neveriacich mužov a žien. Keď bude neustále posilňovanie vášho svedectva o Ježišovi Kristovi vašou najvyššou prioritou, uvidíte, aké zázraky sa vo vašom živote stanú.“
A keď som to urobila, zázrak sa skutočne stal.
Čo to znamená dôverovať Pánovi
Po tom, čo som sa po nejakú dobu vyhýbala akémukoľvek rozhovoru s mojou učiteľkou o mojej viere, keď za mnou jedného dňa prišla s otázkami, cítila som sa pripravená zodpovedať ich s obnovenou vierou. Vľúdne som sa jej spýtala, či niekedy navštívila jedno z našich cirkevných zhromaždení alebo prečítala niečo z Knihy Mormonovej. Keď povedala, že nie, bola som inšpirovaná vydať svedectvo o jednoduchých pravdách.
Povedala som jej, že nikdy nemôžeš vedieť, či je niečo pravda bez toho, aby si to zažil alebo sám hľadal odpovede. Vysvetlila som jej, že viem, že evanjelium je pravdivé, pretože som na tých odpovediach pracovala a cítim v srdci, že sú pravdivé. Pozvala som ju, aby urobila to isté a odvtedy bol náš vzťah oveľa mierumilovnejší.
Táto skúška viery, ktorú som mala ako tínedžerka, ma skutočne pripravila na moju budúcnosť Kristovej učeníčky. Videla som, ako sa naplnili mnohé požehnania a sľuby, keď som ďalej uprednostňovala dôveru Pánovi pred názormi všetkých ostatných. Ako povedal Nefi: „Ó Pane, dôveroval som ti a budem ti dôverovať naveky. Nebudem vkladať dôveru svoju v ruku človeka“ (2. Nefi 4:34).
Keď veci nejdú podľa plánu alebo čelíme ťažkostiam, ktoré sme nikdy neočakávali, môže byť ľahké cítiť sa, akoby nás Nebeský Otec zle nasmeroval, opustil nás alebo sa o nás jednoducho nezaujímal.
Nie je to však pravda.
V skutočnosti si vždy práve v týchto časoch mätúcich a bolestných výziev spomeniem na to, čo to znamená úplne vložiť svoju dôveru v Pána. Musím dovoliť, aby sa moje učeníctvo a viera stali zmysluplnými a zmenili mi život namiesto toho, aby boli robotické a rutinné. Prezident Nelson tiež učil: „Vaša prekvitajúca viera pomôže premeniť vaše výzvy na jedinečný rast a príležitosti.“
Vidím, ako ma to, že som sa rozhodla pre vieru v Ježiša Krista, požehnalo viacerými spôsobmi, ako som si kedy vôbec mohla predstaviť. Neznamená to, že vždy utečiem pred žiaľom, ťažkosťami alebo zmätkom, ale znamená to, že viem, kam sa obrátiť, aby som získala pokoj a stabilitu.
Prezident Nelson nám s láskou pripomína: „Prosím, vedzte jedno: ak by vás sklamalo všetko a všetci ostatní na svete, ktorým dôverujete, Ježiš Kristus a Jeho Cirkev vás nikdy nesklamú.“
Nech už vo svojom živote čelíte čomukoľvek, či už sú to nenaplnené očakávania, nátlak svetských hlasov, rodinné problémy, ťažkosti s duševným zdravím, finančná nestálosť, žiaľ, neférovosť alebo akékoľvek iné problémy, chcem vás pozvať, aby ste ďalej vkladali svoju dôveru v Pána. On si je plne vedomý vašich okolností. Pozná vás. Má pre vás pripravené úžasné požehnania. Dokonca aj vo chvíľach, keď Mu nechcete dôverovať, rozhodnite sa to urobiť aj tak. Jeho sľuby sú spoľahlivé. Privedie vás k radosti, nádeji a zázrakom v pravý čas.
Robí to pre mňa, keď Mu neprestávam dôverovať.