„Rozhovory s rodinou o samovražde“, Liahona, júl 2024.
Rozhovory s rodinou o samovražde
Ako rodičia chceme svoje deti pripraviť na všetky potenciálne nebezpečenstvá, ktorým by mohli čeliť. Samovražda je jedným z týchto nebezpečenstiev, hoci môže byť nepríjemné sa o nej rozprávať.
Rodinný život je ako rafting na divokej vode. Zatiaľ čo si rodiny nasadia záchranné vesty a prilby, rodičia sú ako riečni sprievodcovia, ktorí si touto cestou už prešli. Deti potrebujú, aby sme ich varovali pred silnými prúdmi alebo skalami, ktoré sú pred nimi. Ak by bol ďalej po rieke zničujúci vodopád, varovali by sme pred ním svoje deti? Dali by sme im pokyny, ako majú veslovať a kam sa nasmerovať, aby sa odklonili od svojej dráhy, alebo by sme čakali, kým nebudú visieť z útesu, aby sme ich varovali?
Ako rodičom nám môže byť nepríjemné hovoriť o takej neprívetivej téme ako je samovražda, ale môžeme pomôcť ochrániť svoje deti a pripraviť ich ešte predtým, než budú mať nebezpečné myšlienky.
Rodičia môžu deťom pomôcť naučiť sa, aby boli emocionálne odolné a aby vedeli, kam sa môžu obrátiť, keď budú potrebovať emocionálnu pomoc. Reyna I. Aburtová, bývalá druhá radkyňa v generálnom predsedníctve Združenia pomoci, učila: „Môže to zahŕňať to, že sa poučíme o emocionálnych chorobách, nájdeme zdroje, ktoré môžu pomôcť riešiť tieto útrapy a nakoniec privedieme seba a ostatných ku Kristovi, ktorý je Majstrom Liečiteľom.“
Dôležitá téma pre rozhovor
Niektoré samovraždy sa stávajú bez akéhokoľvek zjavného varovania. U niektorých sa objavia len jemné príznaky, alebo sú príznaky niekedy úplne zrejmé. Nemôžeme s určitosťou vedieť, o čom naše deti premýšľajú, preto ich musíme pripraviť už v mladosti – pre prípad, že sa ich mysle chopia myšlienky na samovraždu.
Sestra Aburtová vyhlásila: „Je dôležité rozprávať sa o týchto problémoch s našimi deťmi, rodinami a priateľmi v našom domove, zbore a komunite.“
Starší Dale G. Renlund z Kvóra dvanástich apoštolov učil: „Každý z nás má rodinných príslušníkov, drahých priateľov alebo známych, ktorí zažili myšlienky na samovraždu, pokúsili sa o samovraždu alebo si vzali život. … Mnohé zbory a koly [a rodiny] sa rozhodnú diskutovať o prevencii samovraždy po tom, ako si niekto vezme život. Moja otázka znie – prečo čakať? Prečo to neurobiť teraz? Pretože niekto v zbore alebo kole má samovražedné myšlienky.“
Po tom, čo sa v našom okolí odohrala pred niekoľkými rokmi tragédia, som s deťmi mala rozhovor. Cítila som nutkanie podeliť sa s nimi o to, že prostredníctvom Ježiša Krista vždy existuje cesta vpred. Neexistuje nič, čo by mohli urobiť alebo neurobiť, aby sa riešením stala samovražda. V ich mladom veku som nemala dôvod myslieť si, že sú v nebezpečenstve, ale vedela som, že môžem urobiť viac, aby som pripravila svoje deti na to, aby zvládli nebezpečné, potenciálne samovražedné myšlienky.
Rozhovory o samovražde sú prevenciou samovrážd
Cirkevný sprievodca prevencie samovraždy nás informuje: „Rozhovory o samovražde nezväčšia pravdepodobnosť, že sa niekto pokúsi o samovraždu. V skutočnosti sú otvorené rozhovory o samovražde efektívnym spôsobom, ako pomôcť samovražde predísť.“
PhD. John Ackerman, klinický riaditeľ prevencie samovraždy nemocnice Nationwide Children’s Hospital, povedal: „Vytvorením bezpečného priestoru na rozhovor o samovražde môžeme zachrániť život dieťaťa.“ V skutočnosti ešte dodal: „Ak dieťa už nejakú dobu bojuje s myšlienkami na samovraždu, tak zistenie, že starostlivý dospelý je ochotný mať o tom otvorený rozhovor, je často úľavou.“
„Rozhovory o samovražde vhodnými spôsobmi v skutočnosti samovražde bránia, nepovzbudzujú k nej,“ učila sestra Aburtová. Jej otec spáchal samovraždu. Veľa rokov sa vyhýbala rozhovorom s rodinou o jeho smrti. Odvtedy sa však naučila, aké hodnotné je úprimne a otvorene sa o tom porozprávať. „Už som otvorene hovorila o smrti môjho otca so svojimi deťmi a bola svedkom uzdravenia, ktoré môže Spasiteľ poskytnúť na oboch stranách závoja.“
Otvorené rozhovory o samovražde môžu deti povzbudiť, aby prišli za svojimi rodičmi a inými dôveryhodnými dospelými namiesto toho, aby zvládali samovražedné myšlienky samé, ak sa niekedy takéto myšlienky objavia.
Samovražedné myšlienky nahlásili deti už vo veku šesť alebo sedem rokov. „V minulosti to bolo tak, že … terapeuti, výskumníci ani rodičia neverili, že malé deti do 10 alebo 11 rokov môžu vôbec mať myšlienky na samovraždu,“ hovorí Dr. Ackerman. „Vieme, že to vlastne nie je pravda.“ Poukázal na to, že dokonca aj malé deti si dokážu spojiť samovražedné predstavy s pocitmi ako je záťaž, emocionálna bolesť alebo prežívanie beznádeje.
Sestra Aburtová nás uistila: „Vedieť, ako rozpoznať signály a symptómy v nás a druhých môže byť užitočné. Môžeme sa tiež naučiť odhaliť nesprávne alebo nezdravé vzory premýšľania a ako ich nahradiť správnejšími a zdravšími vzormi.“
Samovražda je bežnejšia, ako si myslíme
Celosvetovo nastane takmer jedna smrť kvôli samovražde každých 40 sekúnd a je to na svete druhá hlavná príčina smrti u ľudí vo veku 15 – 24 rokov. Pri nedávnej štúdii vykonanej medzi tisíckami tínedžerov v Utahu v USA výskumníci z Univerzity Brighama Younga zistili, že približne 12 percent mladých Svätých neskorších dní seriózne premýšľalo nad samovraždou a 4 percentá sa o ňu pokúsilo.
Aby sme to dali do súvislosti, v skupine 25 tínedžerov štatisticky traja z nich vážne premýšľali nad samovraždou a jeden sa o samovraždu pokúsil.
Ak môžeme svojim deťom pomôcť nájsť podporu, ktorú potrebujú, ešte predtým, ako dôjdu do kritického bodu – keď sa predstava premení na plán – mohli by sme im pomôcť zmeniť smer predtým, ako bude príliš neskoro.
Kde začať
Deti môžu rozumieť pocitom už vo veľmi mladom veku, ale my im môžeme poskytnúť slová, aby vedeli tieto pocity správne opísať. Prvý krok môže byť, že malému dieťaťu pomôžeme vybudovať jeho emocionálnu slovnú zásobu. Môžeme deti naučiť rozumieť rozdielom medzi tým, keď sme nahnevaní, smutní, frustrovaní a tak ďalej. Ak dieťa dokáže vysvetliť, čo cíti, môžeme na tom spoločne pracovať. Spôsobom primeraným k veku sa môžeme s deťmi porozprávať o ich silných pocitoch už keď majú šesť rokov a môžeme im tieto pocity pomôcť identifikovať a vyrovnať sa s nimi.
Tieto včasné rozhovory pomôžu aj rodičom, aby sa oboznámili so zvyčajným rozsahom emócií svojich detí. Čo sa týka emocionálneho blaha, väčšina detí si prechádza dobrými a zlými obdobiami. To je normálne. Rozprávať sa s malými deťmi včasne a často môže rodičom poskytnúť emocionálny teplomer na rozpoznanie rozdielov medzi typickými výkyvmi nálad v detstve a nebezpečnými predstavami.
Preventívne rozhovory o samovražde sú ako ostatné preventívne inštrukcie, ktoré rodičia poskytujú. Deti a mládež môžeme pripraviť na možnosť prežívania predstáv o samovražde rovnakým spôsobom, ako by sme ich pripravili na šoférovanie auta a na to, čo robiť v prípade nehody. „Chceme svoje deti emocionálne pripraviť, aby rozumeli tomu, čo sa môže stať a čo môžu vidieť na svojich kamarátoch,“ hovorí Dr. Ackerman.
Pokračujte v rozhovoroch
Ako deti dospievajú, aj rozhovory, ktoré s nimi máme, budú zrelšie. Môžeme klásť otvorené otázky a potom im dať priestor, aby úprimne odpovedali. Povzbuďte deti, aby boli ohľadom svojich ťažkých pocitov úprimné. Výskum ukazuje, že zaoberanie sa ťažkými emóciami môže zmenšiť ich silu a trvanie.
Pomocou otvorenej komunikácie o depresii, samovražde alebo pocitoch odradenia sa deti učia, že sa môžu o svoje úprimné myšlienky podeliť a že sú pri nás emocionálne v bezpečí. „Dostanú tiež jasný signál, že vám na nich nesmierne záleží a ich šťastie a spokojnosť sú pre vás dôležité,“ hovorí jeden poradca v oblasti duševného zdravia.
Naša láska a podpora voči našim deťom môže byť vzorom lásky, ktorú cíti Nebeský Otec ku každému z nás. „Váš Nebeský Otec vás miluje – každého z vás,“ učil prezident Thomas S. Monson (1927 – 2018). „Táto láska sa nikdy nezmení. … Je tu pre vás, keď ste smutné, či šťastné, znechutené, či plné nádeje. Božia láska je tu pre vás nezáležiac na tom, či cítite alebo necítite, že si ju zaslúžite. Jednoducho tu vždy je.“
Hneď po tom, ako som sa so svojimi deťmi porozprávala o samovražde, môj deväťročný syn sa ma spýtal, či sa môže so mnou porozprávať osamote. Povedal mi o chvíľach, kedy si predstavoval, ako si vezme život, spolu s tým, ako by to urobil. Nikdy mi ani neskrsla myšlienka, že by mohol mať takéto myšlienky. Objala som ho, poďakovala som sa mu za jeho odvahu, že mi to povedal a povedala som mu, že bez ohľadu na to, čo kedy urobí alebo si pomyslí, naša rodina si ho cení a potrebuje ho. A ja som sa zaviazala, že si budem všímať, či nemá akékoľvek ďalšie príznaky predsáv o samovražde alebo príznaky duševnej choroby.
Samovražda nie je riešenie
Niektorí mladí ľudia sa môžu obávať, že samovražda je pre nich jediný spôsob, ako sa dostať z beznádeje. Prezident Jeffrey R. Holland, zastupujúci prezident Kvóra dvanástich apoštolov, nás uistil: „Koľkokoľvek chýb si myslíte, že ste urobili či … akokoľvek ďaleko ste utiekli od domova, Boha a rodiny, svedčím vám, že ste neutiekli za dosah božskej lásky. Je pre vás nemožné potopiť sa nižšie ako siaha nekonečné svetlo Kristovho uzmierenia.“
Okrem rozhovorov s našimi malými deťmi sa môžeme porozprávať aj s mládežou podľa vzoru, ktorý nám dal prezident Holland: „Pre každéhzo z našich mladých ľudí, ktorí sa trápia, bez ohľadu na vaše obavy alebo ťažkosti, smrť samovraždou zjavne nie je riešením. Nezbaví vás bolesti, ktorú cítite alebo o ktorej si myslíte, že ju spôsobujete. Vo svete, ktorý tak zúfalo potrebuje všetko svetlo, ktoré môže získať, prosím, nezmenšujte večné svetlo, ktoré Boh vložil do vašej duše skôr, ako bol tento svet. … Neničte život, za ktorý Kristus obetoval ten Svoj, aby ho zachoval. Dokážete znášať problémy tohto smrteľného života, pretože vám ich pomôžeme niesť. Ste silnejší ako si myslíte. Pomoc od druhých a najmä od Boha je dostupná. Ste milovaní, cenení a potrební. Potrebujeme vás!“
Vy a váš manžel alebo manželka môžete prediskutovať, kedy by bol vhodný čas začať sa o tom rozprávať – dlho predtým, kedy by mohla nejaká kríza nastať. Môžete s modlitbou vyhľadávať Ducha, aby vás viedol v načasovaní aj v slovách rozhovoru s vašimi deťmi.
Nikdy nie sme zodpovední za rozhodnutie niekoho druhého ukončiť svoj život, ale sú veci, ktoré môžeme robiť, aby sme tomu pomohli zabrániť. Ako učil prezident Holland:
„Jednorodený Syn Boží nám prišiel dať život tým, že zvíťazil nad smrťou.
Musíme sa plne oddať tomuto daru života a bežať na pomoc tým, ktorým hrozí, že sa tohto posvätného daru vzdajú.“