Dve pravdy, ktoré mi pomáhajú rozumieť pokore

David Adriano

Pokora môže pomôcť s pýchou aj pocitmi nedostatočnosti.

Obrázok

mladí dospelí muži v triede v cirkvi

Fotografia členov v Paraguaji: Leslie Nilsson

Fakt: Som dieťa Božie. A to je úžasná a božská pravda.

Rovnako dôležitý fakt: Keďže aj všetci ostatní na tejto zemi sú deti Božie, tiež sú úžasné a božské bytosti.

Obe tieto pravdy sa zrejme zdajú byť očividné, ale chvíľu mi trvalo, kým som sa s nimi vnútorne stotožnil a porozumel, čo v mojom živote znamenajú. Niekedy som vinný tým, že k situácii pristupujem pyšne, domnievajúc sa, že veci musia byť podľa mňa alebo že som schopnejší ako druhí ľudia. Inokedy to je zas opačne a ja sa cítim, akoby som mal menšiu cenu alebo hodnotu ako druhí.

Odpoveď na oba problémy je rovnaká:

Pokora.

Nebol som dosť dobrý?

Jedna skúsenosť, ktorá ma skutočne priviedla k pokore, sa stala na mojej misii. Myslím si, že väčšina misionárov bojuje s pocitmi nedostatočnosti, keď sa snažia priviesť ľudí k Ježišovi Kristovi. Na misii som strávil každý deň hodiny tým, že som sa len snažil nájsť niekoho na výučbu a bol som opätovne odmietaný. Necítil som sa úspešne. Necítil som, že moje úsilie je dostatočné. Nakoniec som začal mať pocit, že ja sám nie som dosť dobrý.

Hoci sa možno nezdá, že som potreboval práve pokoru, môj misijný prezident mi po tom, ako som mu povedal o svojich pocitoch, pomohol uvedomiť si, že súčasťou môjho problému bola domnienka, že mňa problémy, ktorým čelia misionári po celom svete, obídu. No nie som prvý misionár, ktorý sa cíti odmietnutý a určite nebudem ani posledný.

Nejakým spôsobom som samého seba presvedčil, že iba ja môžem za svoje ťažkosti, napriek skutočnosti, že niektorí z najlepších misionárov v histórii – ako pôvodných dvanásť apoštolov, synovia Mosiášovi a Alma mladší – čelili oveľa horšiemu odmietnutiu a prenasledovaniu, než som kedy zažil ja.

Namiesto sebaľútosti som začal cítiť, že vo svojich problémoch stojím bok po boku s Ježišom Kristom. A keď som sa hanbil za svoje nedokonalé úsilie, spomenul som si, čo učil prezident Jeffrey R. Holland, zastupujúci prezident Kvóra dvanástich apoštolov: „[Kristovo] uzmierenie pomôže misionárom možno ešte viac ako pomôže záujemcom. Keď máte problémy, keď ste odmietnutí, … stojíte vedľa toho najlepšieho života, aký tento svet kedy poznal, jediného čistého a dokonalého života, aký kedy kto žil.“

Keď si potrebujem pripomenúť, aby som bol pokorný a dôveroval Pánovi, ešte stále si spomeniem na túto skúsenosť.

Lekcia v pokore

Keď som bol na misii, naučil som sa veľa o svojej identite Božieho dieťaťa. Ale po príchode domov som si uvedomil, že sa toho ešte musím naučiť veľa o dôležitosti pamätania si, že aj ostatní ľudia sú deti Božie.

Čoskoro po príchode domov som bol vhodený do náročného povolania a dostal som na starosti dôležitú udalosť. Bolo toho na mňa príliš a nedarilo sa mi skontaktovať s ľuďmi, ktorí mi mali pomôcť. Odoslal som email, ktorý bol pravdu povediac napísaný dosť ostro.

Mal som pravdu, že toto povolanie bolo dôležité a že potrebujem viac podpory, ale rýchlo som si uvedomil, že to možno nebol najlepší spôsob, ako ľudí motivovať. Potreboval som pokoru; potreboval som si spomenúť, že aj druhí ľudia majú pravdepodobne svoje záležitosti, z ktorých sú vystresovaní.

Ako učil starší Steven E. Snow, keď bol členom sedemdesiatnikov: „Ak sa pokoríme, dostaneme odpovede na naše modlitby; budeme mať pokoj v mysli; budeme efektívnejšie slúžiť vo svojich povolaniach; a ak vytrváme v poslušnosti, napokon sa vrátime do prítomnosti nášho Nebeského Otca.“

Naozaj som cítil vo svojom povolaní a živote viac radosti, keď som sa naučil byť pokornejší.

Rovnováha dvoch právd

Naučiť sa skutočnej pokore bolo pre mňa o vyvážení týchto dvoch právd:

Som dieťa Božie. A som obklopený druhými Božími deťmi.

Keď som sa naučil o pokore viac, uvedomil som si, že to, čo učil starší Quentin L. Cook z Kvóra dvanástich apoštolov, je pravda: „Pokora neznamená dosiahnuť niečo konkrétne významné, ani prekonať nejaký veľký problém. … Znamená to mať pokojnú dôveru v to, že sa deň za dňom a hodinu za hodinou môžeme spoľahnúť na Pána, slúžiť Mu a napĺňať Jeho zámery.“ Naučil som sa, že naozaj môžem dosiahnuť Pánove zámery – ale iba vtedy, keď odovzdám svoju vôľu Jemu a budem dôverovať, že On vie, čo je najlepšie.

Viem, že keď sa budeme snažiť byť pokornejší a viac podobní Kristovi, Nebeský Otec nás v našom úsilí požehná.

Autor žije vo Frankfurte v Nemecku.