Liahona
Boh mi ukázal, že mám účel
júl 2024


„Boh mi ukázal, že mám účel“, Liahona, júl 2024.

Portréty viery

Boh mi ukázal, že mám účel

Spadol som zo stromu, ale Pán ma zachránil, aby som mohol zmeniť svoj život a pomáhať ľuďom so zdravotnými postihnutiami, ako je to moje.

Obrázok
muž na vozíku so svojou rodinou

Fotografie: Christine Hairová

Bol som so svojou sestrou na náboženskej konferencii, keď ma požiadala, aby som vyliezol na strom a odtrhol niekoľko kokosov na konferenciu. Keď som zbieral kokosy na vrchole stromu, zrazu sa mi zatmelo pred očami a spadol som. Dopadol som tvrdo na chrbát a necítil som si nohy.

Zobrali ma do nemocnice, kde mi doktori spevnili kosti v chrbte. Tri mesiace som ležal na chrbte a nemohol som sa ani len posadiť. Bolo to emocionálne a depresívne obdobie. Len som tam ležal a premýšľal, čo sa so mnou stane a čo budem ďalej robiť.

Porada s Pánom

Po troch mesiacoch mi bolo povedané, aby som išiel na operáciu chrbta na Nový Zéland. Vďaka tejto operácii som mohol okrem ležania už aj sedieť. Keď som bol v nemocnici na Novom Zélande, spoznal som jedno dievča, ktoré tam pracovalo. Spýtala sa ma: „Poznáme sa? Zdáš sa mi povedomý.“

Začali sme sa rozprávať. Podelila sa o evanjelium Ježiša Krista a dala mi Knihu Mormonovu. Najskôr som ju nečítal. Nechal som ju nedotknutú vedľa mojej postele. Jedného dňa som však bol sám a v televízii nebolo nič zaujímavé. Potom som uvidel na stole Knihu Mormonovu. Otvoril som ju a začal som čítať.

Pri čítaní som mal pocit, že Kniha Mormonova je nejakým spôsobom iná a že musí obsahovať pravdivé evanjelium Ježiša Krista. To dievča z nemocnice označilo niekoľko veršov, jeden z nich bol Alma 37:37: „Raď sa s Pánom vo všetkom konaní svojom a on ťa povedie k dobrému.“

Tieto slová ma nesmierne zaujali a prinútili ma zamyslieť sa. Vedel som, že aby som zistil, či je Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní tá pravá Cirkev, musím sa poradiť s Pánom. Tiež som chcel túto cirkev osobne navštíviť.

Moja beznádej bola zmytá

Keď som prišiel z Nového Zélandu domov, pozval som misionárov, aby ma učili. Keď som sa učil, získal som svedectvo, že toto naozaj je Kristova Cirkev. Som vďačný misionárom, ktorí ma učili. Na krste mali dosť sily, aby ma odniesli do vody – jeden ma držal na rukách a druhý vykonal krst.

Krstom boli všetky pocity depresie a beznádeje, ktoré som pretrpel, zmyté. Vedel som, že mám v živote účel a že ma Boh miluje.

Predtým, než som sa dal pokrstiť, som sa kvôli svojmu vozíku za seba hanbil. Po krste som však začal chodiť do zboru každú nedeľu a zúčastňoval som sa aktivít pre mladých slobodných dospelých. Dokonca som išiel aj na tanečné zábavy kolu a na každú pieseň som tancoval na svojom vozíku. Tiež som sa pridal k online skupine Samojčanov s poraneniami chrbtice.

Uvedomil som si, že som sa uzdravil z pocitu, že sa musím ukrývať. Prostredníctvom Cirkvi som získal sebavedomie ísť opäť medzi ľudí.

Pán mi tiež pomohol prekonať sa a rásť, keď som bol povzbudený, aby som sa zapojil do trojročného programu na škole Cambodian School of Prosthetics and Orthotics (CSPO). Nebol som si istý, či sa môžem do programu zapojiť, pretože sa tam nikdy predtým neprihlásil žiaden človek na vozíku. Okolnosti mi však nakoniec umožnili ísť na CSPO v Kambodži. Vyštudoval som tam ako prvý študent so zdravotným postihnutím v histórii tohto programu.

Obrázok
muž drží protézovú ruku

Predtým, ako sa dal Posenai pokrstiť, hanbil sa za to, že je na vozíku. Po krste však hovorí: „Získal som sebavedomie ísť opäť medzi ľudí.“

Po návrate na Samou som prehovoril na slávnostnom zasadaní YSA o zdraví. Po konferencii za mnou prišla jedna žena, potriasla mi rukou a povedala mi, že sa jej môj príhovor páčil. Lagimanofia sa práve vrátila z misie. Od chvíle, kedy som ju stretol, som cítil, že ma dopĺňa. Modlil som sa, aby som našiel niekoho, kto by mohol byť mojím spoločníkom a kto by ma miloval a prijal takého, aký som.

Keď sme začali s Lagimanofiou spolu randiť, starala sa o mňa a prijala ma, a jej rodina nám bola oporou. Zosobášili sme sa a naše životy sa navždy zmenili, keď sme si adoptovali Posenaia ml. Boh nás pripravil na jeho adopciu. Mať ho v našom živote nás robí veľmi šťastnými.

Môžem slúžiť?

V cirkvi som bol povolaný ako tajomník zboru a neskôr ako radca v biskupstve. Nemohol som uveriť, že niekto na vozíku by mohol slúžiť. Moja nehoda spôsobila, že som sa cítil zbytočný, ale práca v Cirkvi spôsobila, že som sa cítil užitočný a pomohla mi uvedomiť si, že môžem niečím prispieť. Milujem príležitosť približovať sa k Ježišovi Kristovi pri tom, ako slúžim.

Ako radca v biskupstve som chcel byť vedený, aby som bol vo svojom povolaní lepší. Kvôli tomu som sa chcel viac pripraviť na každú nedeľu. Vytvoril som si zvyk čítať písma a mal som príležitosti vydať svedectvo. Byť vedúci v cirkvi mi dokonca pomohlo stať sa vedúcim aj v práci. Vybudoval som si pocit, že môžem viesť a vyjadriť sa, čo mi umožnilo viesť aj v ďalších oblastiach.

Teraz pracujem ako riaditeľ oddelenia protetiky a ortotiky v nemocnici Tupua Tamasese Meaole Hospital, čo je hlavná nemocnica na Samoe. Moje oddelenie vybaví pomôckami na chodenie a invalidnými vozíkmi asi 500 ľudí ročne. Cirkev pomáha prostredníctvom samojského ministerstva zdravotníctva poskytovať potrebné invalidné vozíky a materiály na výrobu protetík (pozri philanthropies.ChurchofJesusChrist.org/humanitarian-services). Tieto pomôcky pomáhajú ľuďom vrátiť sa do práce a stať sa sebestačnými. Dávajú tiež ľuďom nádej a spôsob vrátiť sa k životu, o ktorom si mysleli, že je stratený.

Obrázok
muž na vozíku pomáha druhému mužovi s protézovou nohou

„Práca v Cirkvi spôsobila, že som sa cítil užitočný a pomohla mi uvedomiť si, že môžem niečím prispieť,“ hovorí Posenai. „Milujem príležitosť priblížiť sa k Ježišovi Kristovi pri tom, ako slúžim.“

Spoliehajte sa na Pána

Keby som mal dať radu druhým ľuďom so zdravotnými postihnutiami, povedal by som: „Nedovoľte svojim zdravotným postihnutiam, aby vám prekážali v tom, čomu veríte. Vložte svoje srdce do toho, čo chcete dosiahnuť a pracujte na tom. Pán vás požehná, keď budete vyhľadávať Jeho pomoc [pozri 2. Nefi 32:9].“

S touto vierou kráčam ďalej a to ma robí tým, kým dnes som. Verím, že som tu bol umiestnený a zachránený za nejakým účelom. Spadol som zo stromu, ale Pán ma zachránil, aby som mohol zmeniť svoj život a robiť túto prácu, ktorá pomáha všetkým týmto ľuďom. Pán ma naučil, že môžem pomôcť mnohým ľuďom – nie napriek môjmu zdravotnému postihnutiu, ale vďaka nemu.

Tlačiť