„Úžasná príprava na život“, Liahona, júl 2024.
Úžasná príprava na život
To, čo sa mladí muži a mladé ženy naučia na misii, navždy požehná ich život.
Už od mladého veku som bol očarený nadšením misionárov. Počas jedného zhromaždenia sviatosti v mojej malej pobočke v Minase v Uruguaji vydal jeden misionár svoje svedectvo a povedal, ako sa cíti ohľadom svojej misie. Jeho slová zostali v mojej mysli a mojom srdci.
„Jedného dňa,“ povedal som si, „budem slúžiť na misii.“
O niečo neskôr som mal ako kňaz príležitosť sprevádzať misionárov na lekciách. Byť misionárom v 16 rokoch bol nezabudnuteľný zážitok!
Keď som dovŕšil 18 rokov, niekoľko mladých ľudí z mojej pobočky sa vrátilo z misie, vrátane mojej sestry Any, ktorá sa vrátila z misie v Argentíne. Aj ich skúsenosti a svedectvá sa dotkli môjho srdca.
Keď sa priblížili moje 19. narodeniny, chcel som dať svoje meno, aby som vyšiel a hlásal Spasiteľovo evanjelium a slúžil v Jeho vinici (pozri Náuka a zmluvy 75:2). Pripravil som sa a odoslal svoje misijné papiere. Keď prišlo moje povolanie, otvoril som list podpísaný prezidentom Spencerom W. Kimballom a prečítal som si, že budem slúžiť v misii Uruguaj/Paraguaj. Mal som slúžiť vo svojej vlastnej krajine! Bol som šťastný, že budem mať možnosť hlásať „radostné zvesti veľkej radosti, dokonca večné evanjelium“ (Náuka a zmluvy 79:1).
Do misijnej kancelárie som prišiel po dvojhodinovej ceste autobusom do Montevidea v Uruguaji. Misijný prezident ma ustanovil za misionára Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a pridelil mi spoločníka. Kým nastalo popoludnie, začali sme klopať na dvere.
Na začiatku boli chvíle, kedy misia nebola taká vzrušujúca, ako som si predstavoval. Našťastie som mal poslušného a usilovného spoločníka, ktorý mi pomohol objaviť radosť z toho, keď sa človek stratí v službe Pánovi. Jeho príklad bol pre mňa požehnaním celú misiu.
Moja príprava byť predstaviteľom Spasiteľa Ježiša Krista sa však začala už dávno predtým.
Všetko sa to začalo sponou na kravatu
V januári 1962, keď som mal šesť rokov, prišli do klenotníctva môjho otca misionári, ktorí chceli nahradiť sponu na kravatu, ktorú jeden z nich stratil. Keď tam boli, počuli, ako niekto hrá na gitare. Keď sa na to spýtali, môj otec ich pozval dnu, aby spoznali jeho kamaráta.
Počas ich rozhovoru sa môj otec a jeho kamarát spýtali misionárov, či vedia hrať na gitare. Jeden starší povedal, že to trochu vie. Kamarát môjho otca mu podal gitaru a opýtal sa ho, či by niečo zahral. Začal hrať piesne a jeho spoločník spieval.
Jednoduché hľadanie spony na kravatu misionárov viedlo k tomu, že sa moja rodina oboznámila s evanjeliom Ježiša Krista. Títo misionári sa stali našimi dobrými priateľmi a začali sme počúvať ich lekcie. Semienko evanjelia bolo zasadené a začalo rásť, najskôr v mojej mame Else a v mojich sestrách Ane a Stelle, a potom aj vo mne.
Od toho dňa v mojej rodine rástla láska k misionárskej práci. Ja som slúžil na misii, moji synovia slúžili na misii a teraz sa aj naše vnúčatá začínajú pripravovať na službu na misii a začínajú slúžiť, čím tvoria tretiu generáciu misionárov.
Byť misionárom nie je vždy ľahké. Predtým, ako mladý muž alebo mladá žena príde do misijného poľa, je potrebné sa pripraviť. V tomto môžu byť dobrými príkladmi rodičia, rodina a cirkevní vedúci a môžu pracovať ako tím, aby pripravili mládež už v ranom veku.
Jeden spôsob, ako im môžu pomôcť pripraviť sa, je podeliť sa s nimi o praktické zručnosti. Zručnosti ako je šetrenie peňazí, pranie a žehlenie oblečenia, šitie, leštenie topánok, varenie, rozprávanie sa s druhými a slúženie druhým im na ich misii pomôžu. Účasť na seminári a inštitúte tiež v tejto príprave pomáha a dopĺňa to, čo sa učia doma a vo svojom kvóre a triede.
Naša podpora má pokračovať, aj keď sú na misii. Je nádherné počuť tie úžasné skúsenosti, ktoré naši misionári majú takmer každý deň. Aj my môžeme byť súčasťou týchto skúseností tým, že oslovíme ľudí, ktorých učia. Napríklad, mama jedného z misionárov, ktorí učili našu rodinu, kontaktovala moju mamu a veľa rokov si s ňou písala, čo mojej mame pomohlo zostať na ceste zmluvy.
Keď budeme budúcim misionárom pomáhať pripraviť sa, mali by sme si pamätať, že misionárska práca je oveľa viac ako len tradíciou v Cirkvi – je to pozvanie a prikázanie od Pána (pozri Matúš 28:19). Na počiatku sa Adam a Eva učili evanjelium. Potom učili evanjelium svoje deti (pozri Mojžiš 5:6 – 12). „A tak začalo byť evanjelium kázané od počiatku, súc oznamované svätými anjelmi vyslanými z prítomnosti Božej“ (Mojžiš 5:58).
Toto kázanie dnes pokračuje armádou viac ako 71 000 misionárov. V predných líniách však potrebujeme viac, oveľa viac – armádu misionárov a členov.
Čo sa môžeme naučiť na misii
Na misii som si zvykol na misionársku prácu a začal som o našom posolstve uvažovať v hlbších rozmeroch. Vždy som cítil, že evanjelium je pravdivé, ale mal som silnú túžbu vedieť, že je pravdivé. Modlil som sa, postil, študoval, pracoval a potom som čakal na odpoveď.
Jedného dňa som sa počas lekcie podelil o slová Josepha Smitha, ktorými opísal prvé videnie:
„[Uvidel som] stĺp svetla presne nad svojou hlavou, jasnejší ako slnko, ktorý postupne zostupoval, až kým nespočinul na mne. …
Keď svetlo spočívalo na mne, uvidel som dve postavy, ktorých žiara a nádhera sa vymykajú akémukoľvek popisu, stáť nado mnou vo vzduchu. Jedna z nich ku mne prehovorila, oslovujúc ma menom, a povedala, ukazujúc na druhú – Toto je Môj Milovaný Syn. Vypočuj Ho!“ (Joseph Smith – Životopis 1:16 – 17).
V tej chvíli som cítil, ako mi Duch Svätý potvrdil, že to, čo učím, je pravda. Prorok Joseph Smith naozaj videl Otca a Syna a Kniha Mormonova je slovo Božie, a spolu s Bibliou svedčí o našom Spasiteľovi. Prinieslo to mojej duši nesmierny pokoj. Dokonca aj o desaťročia neskôr ma to hreje pri srdci.
Moja misia bola akoby som získal duchovný magisterský titul. To, čo sa mladí muži a mladé ženy naučia na misii, navždy požehná ich život. Medzi mnohými vecami sa naučia aj nasledovné:
-
Ako študovať, modliť sa, učiť a denne uplatňovať zásady evanjelia.
-
Ako žiť so spoločníkom 24 hodín denne.
-
Ako sa starať o svoje zdravie.
-
Ako plánovať.
-
Ako sa zlepšiť v zručnosti viesť druhých.
-
Ako správne nadväzovať vzťahy s druhými ľuďmi.
-
Ako vyhľadávať a počúvať Ducha Svätého a ako sa Ním nechať viesť.
Mladí ľudia, ktorí slúžia na misii, budú posilnení a pripravení čeliť životným výzvam, keď budú ďalej uplatňovať to, čo sa na svojej misii naučili.
Dnes je ten deň
Náš milovaný prorok, prezident Russell M. Nelson, učil:
„Nikdy v histórii sveta nenastal čas, kedy by poznanie o našom Spasiteľovi nebolo také osobne dôležité a závažné pre každú ľudskú dušu. Predstavte si, ako rýchlo by sa zničujúce konflikty na celom svete – a aj tie v našich individuálnych životoch – vyriešili, keby sme sa všetci rozhodli nasledovať Ježiša Krista a riadiť sa Jeho učením.“
Dnešok je tým dňom, aby sme ukázali svoj charakter a odvahu a zdieľali evanjelium Ježiša Krista. Dnešok je tým dňom, aby sa naši mladí ľudia pripravili slúžiť v Pánovom batalióne na misii zameranej na výučbu alebo službu. Svet vás potrebuje! Sú v ňom kolená, ktoré treba posilniť, ruky, ktoré treba pozdvihnúť a pravda, ktorú treba hlásať (pozri Náuka a zmluvy 81:5).
Kiež nás nasledovné pozvanie od Pána pohne k činu a k tomu, aby sme s mocou pozdvihli zástavu pravdy:
„Hľa, hovorím vám, že je to moja vôľa, aby ste vyšli …
Pozdvihujúc hlas svoj akoby zvukom trúby, hlásajúc pravdu podľa zjavení a prikázaní, ktoré som vám dal.
A tak, ak budete verní, budete … korunovaní cťou a slávou, a nesmrteľnosťou, a večným životom“ (Náuka a zmluvy 75:3 – 5).