Byť prijatý Pánom

Starší Erich W. Kopischke

Sedemdesiatnik

Ak sa budeme snažiť o Pánovo prijatie a ak ho dostaneme, poznáme, že si nás vyvolil a že nám žehná.

Keď som bol malý, otec ma občas brával so sebou, aby som mu pomáhal pri práci. Niekoľko kilometrov od nášho bydliska sme mali záhradku, na ktorej bolo s príchodom každého ročného obdobia veľa práce. Pracovali sme na altánku alebo sme stavali a opravovali ploty. Ak si dobre pamätám, skoro vždy sme pracovali počas veľkých mrazov alebo v hustom snežení, alebo lejaku. Ale páčilo sa mi to. Môj otec ma učil postupovať pri práci trpezlivo a odovzdane.

Jedného dňa mi povedal, aby som utiahol skrutku, a pritom ma upozorňoval: „Pamätaj si, pokiaľ to utiahneš prisilno, skrutka sa zlomí.“ Hrdo som mu chcel predviesť, čo dokážem. Skrutkoval som so všetkou silou a skrutka sa samozrejme zlomila. Otec povedal niečo smiešne a začali sme znova. Dokonca i keď som niečo pokazil, vždy som vedel, že ma má rád a verí mi. Napriek tomu, že zomrel pred viac ako 10 rokmi, stále môžem počuť jeho hlas, cítiť jeho lásku, povzbudenie a to, že ma prijíma.

Pocit, že nás tí, ktorých máme radi, prijímajú, je základnou ľudskou potrebou. Ak nás prijímajú dobrí ľudia, motivuje nás to. Zvyšuje to našu sebaúctu a sebavedomie. Tí, ktorí nenachádzajú prijatie zo žiaducich zdrojov, ho často hľadajú inde. Môžu vzhliadať k ľuďom, ktorým nezáleží na ich blahu. Môžu sa pripojiť k falošným priateľom a robiť pochybné veci v snahe získať uznanie, po ktorom túžia. Môžu sa snažiť o prijatie nosením určitej značky oblečenia, aby tak mali pocit, že niekam patria alebo že majú určité postavenie. Pre niektorých ľudí je výrazom túžby po prijatí to, že sa snažia o významnú pozíciu alebo funkciu. Svoju hodnotu môžu vymedzovať funkciou, ktorú zastávajú alebo postavením, ktoré dosiahli.

Ani v Cirkvi sa nie vždy ubránime takémuto zmýšľaniu. Pokiaľ sa usilujeme o prijatie od zlých zdrojov alebo z nesprávnych dôvodov, ocitáme sa na nebezpečnej ceste – tá nás pravdepodobne zvedie z cesty a privedie dokonca až k záhube. Namiesto uznania a sebavedomia sa nakoniec budeme cítiť opustení a menejcenní.

Alma radil svojmu synovi Helamanovi: „Hľaď, aby si vzhliadal k Bohu a žil.“¹ Najvyšším zdrojom vnútornej sily a trvalého prijatia sú náš Nebeský Otec a Jeho Syn, Ježiš Kristus. Poznajú nás. Milujú nás. Neprijímajú nás kvôli nášmu titulu či pozícii. Nehľadia na naše postavenie. Hľadia do našich sŕdc. Prijímajú nás pre to, kto sme a čím sa snažíme stať. Ak budeme vyhľadávať prijatie u Nich a ak ho obdržíme, vždy nás to pozdvihne a povzbudí.

Podelím sa s vami o jednoduchý návod, ktorý, ak budeme podľa neho postupovať, nám pomôže dosiahnuť najvyššie prijatie. Tento vzor nám dal Pán skrze proroka Josepha Smitha: Veru hovorím vám, všetci tí, ktorí vedia, že ich srdce je úprimné a zlomené a ich duch skrúšený, a sú ochotní dodržiavať zmluvy svoje skrze obetovanie – áno, každú obeť, ktorú ja, Pán, prikážem – sú mnou prijatí.²

Tento vzor tvoria tri jednoduché kroky:

Vedieť, že naše srdcia sú úprimné a zlomené,
Vedieť, že náš duch je skrúšený a
Byť ochotní dodržiavať svoje zmluvy skrze obetovanie ako Pán prikáže.

Po prvé, musíme vedieť, že naše srdcia sú úprimné a zlomené. Ako to spoznáme? Začneme úprimným spytovaním svedomia. Srdce je stredobodom našich pocitov. Keď nahliadneme do svojich sŕdc, preveríme samých seba. S istotou poznáme aj to, čo nikto okolo nás nevie. Poznáme svoje motívy a túžby. Pokiaľ budeme úprimne spytovať sami seba, nebudeme si nič rozumovo odôvodňovať, ani si nebudeme klamať.

Je tu tiež spôsob ako posúdiť, či sú naše srdcia zlomené. Srdcia zlomené sú jemné, otvorené a vnímavé. Keď počujem Spasiteľa hovoriť: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem,“³ počujem Ho klopať na dvere svojho srdca. Pokiaľ Mu tieto dvere otvorím, som citlivejší k nabádaniu Ducha a vo väčšej miere prijímam Božiu vôľu.

Ak budeme úprimne a s modlitbou skúmať, do akej miery sú naše srdcia úprimné a zlomené, Duch Svätý nás bude učiť. Obdržíme láskyplné uistenie alebo jemné napomenutie nabádajúce nás k činom.

Po druhé, musíme zistiť, či máme skrúšeného ducha. Slovo skrúšený je v Oxfordskom slovníku definované ako „pocit alebo vyjadrenie výčitiek svedomia kvôli zlému konaniu“⁴. Ak máme skrúšeného ducha, vyznávame svoje hriechy a slabosti. Sme ochotní učiť sa „všetko o veciach týkajúcich sa spravodlivosti“⁵. Cítime zbožný zármutok a sme ochotní činiť pokánie. Skrúšený duch je ochotný počúvať „[nabádanie] Ducha Svätého“⁶.

Skrúšený duch sa prejavuje našou ochotou a odhodlaním konať. Sme ochotní pokoriť sa pred Bohom, ochotní činiť pokánie, ochotní učiť sa a ochotní zmeniť sa. Sme ochotní modliť sa: „Nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja.“⁷.

Tretím krokom k tomu, aby sme boli prijatí Pánom, je naše vedomé rozhodnutie dodržiavať zmluvy, ktoré sme uzatvorili skrze obetovanie „[každej obeti], ktorú ja, Pán, prikážem“⁸. Až príliš často si myslíme, že slovo obeť označuje niečo veľké alebo ťažké. V určitých situáciách to môže byť pravda, ale väčšinou je tým myslené to, aby sme každý deň žili ako praví učeníci Kristovi.

Jedným zo spôsobov, ako dodržiavame zmluvy skrze obetovanie je to, že každý týždeň hodne prijímame sviatosť. Vedome sa na tento posvätný obrad pripravujeme. Obnovujeme a potrvdzujeme svoje posvätné sľuby dané Pánovi. Týmto spôsobom cítime Jeho prijatie a dostaneme od Neho uistenie, že naše úsilie uznáva a že sú nám odpustené hriechy skrze uzmierenie Ježiša Krista. Počas tohto obradu nám Pán sľubuje, že ak budeme ochotní vziať na seba meno Jeho Syna a vždy na Neho pamätať, a zachovávať Jeho prikázania, budeme môcť a vždy mať Jeho Ducha, aby bol s nami. Schopnosť mať Ducha Svätého ako stáleho spoločníka je tým najlepším ukazovateľom toho, že nás Boh prijíma.

Ďalšie spôsoby, ako dodržiavať zmluvy skrze obetovanie, sú veľmi jednoduché, napríklad prijať povolanie v Cirkvi a verne v ňom slúžiť alebo nasledovať výzvu nášho proroka Thomasa S. Monsona, a podávať pomocnú ruku tým, ktorí stoja pozdĺž cesty a potrebujú duchovne zachrániť. Svoje zmluvy dodržiavame skrze obetovanie tým, že v tichosti slúžime vo svojom okolí alebo komunite, alebo tým, že vyhľadávame mená svojich predkov a vykonávame za nich chrámové obrady. Svoje zmluvy dodržiavame skrze obetovanie tým, že jednoducho usilujeme o spravodlivosť, sme otvorení a v každodennom živote počúvame nabádania Ducha. Dodržiavanie zmlúv niekedy neznamená nič viac, než že budeme pevne a verne stáť, zatiaľ čo okolo nás zúria búrky života.

Potom, čo Pán vysvetľuje, ako nás môže prijať, ukazuje nám pomocou názorného príkladu, aký úžitok máme my, ako jednotlivci aj ako rodiny, keď sa snažíme o Jeho prijatie. Povedal: Lebo ja, Pán, spôsobím, aby plodili ako veľmi plodný strom, ktorý je zasadený v dobrej zemi pri čistom potoku, ktorý to strom vydáva mnoho cenného ovocia.⁹

Ak sme v súlade s Duchom Pána a ak cítime, že nás Pán prijíma, budeme požehnaní nad naše chápanie a budeme môcť prinášať mnohé ovocie spravodlivosti. Budeme patriť k tým, ktorým povie: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho Pána!“¹⁰

Ak sa budeme snažiť o Pánovo prijatie a ak ho dostaneme, poznáme, že si nás vyvolil a že nám žehná. Získame tak väčšiu dôveru v to, že nás bude viesť a riadiť k dobrému. Jeho láskyplné milosrdenstvá sa budú prejavovať v našich srdciach, v našich životoch i v našich rodinách.

Z celého srdca vás vyzývam, aby ste sa snažili o Pánovo prijatie a aby ste sa tešili z Jeho sľúbených požehnaní. Ak sa budeme riadiť tým jednoduchým vzorom, ktorý nám Pán dal, poznáme, že nás prijíma bez ohľadu na našu pozíciu, postavenie alebo obmedzenie smrteľného života. Jeho milujúce prijatie nás bude motivovať, posilní našu vieru a pomôže nám vyrovnať sa so všetkým, čomu v živote čelíme. Napriek ťažkostiam budeme úspešní, bude sa nám dariť¹¹ a budeme šťastní¹². Budeme patriť k tým, ktorým Pán povedal:

Nebojte sa, malé deti, lebo ste moje a ja som premohol svet, a vy ste z tých, ktoré mi Otec môj dal;

A žiadny z tých, ktorých mi Otec môj dal, nebude stratený.¹³

V mene Ježiša Krista, amen.