Tieto veci viem
Prezident Boyd K. Packer
Prezident Kvóra dvanástich apoštolov
Zo všetkého, čo som čítal, učil a naučil sa, jedna z tých najvzácnejších a posvätných právd, ktorú vám môžem ponúknuť je moje zvláštne svedectvo o Ježišovi Kristovi.
V roku 1992, potom čo som slúžil deväť rokov ako asistent Dvanástich a dvadsaťdva rokov ako člen Dvanástich, som sa dožil šesťdesiatich ôsmich rokov. Mal som pocit, že mám začať s niečím čo som nazval „Nedokončená skladba“. Prvá časť tohto diela začína takto:
Premýšľal som v onú noc,
myšlienky významné a hlboké.
Prišli v čase, kedy veľmi ustatý bol som,
vyčerpaný príliš, aby spať šiel som.
Veľmi ťažký deň som mal
a o osude som premýšľal.
Vtom myšlienka táto:
Keď bol som mladý, nie šesťdesiatosem liet!
Bez krívania kráčať mohol som;
v ramene bolesť nemal som.
Vetu dvakrát prečítať mohol som
a naspäť ju spamäti citovať.
Pracovať hodín bez počtu mohol som
bez dychu straty.
A veci, ktoré dnes už robiť nemôžem
vtedy majstrovsky jednoducho robil som.
Keby vrátiť späť roky dnes mohol som,
ak vybrať čas by na mne bolo,
nevymenil by som mladosť za vek,
príliš veľa stratil by som.
Celkom rád by dopredu pohol som sa,
mladosť stratil, nech akokoľvek úžasná bola.
Veci, ktoré stratil som, by šiel som späť
sú to čo už pochopil som.
O desať rokov neskôr som sa rozhodol pridať k básni zopár riadkov:
Desať rokov ubehlo, ktovie kam
a s nimi bolestí zopár tiež.
Kĺb kovový napravil môj krok;
znova kráčať rovno môžem.
Ďalší kúsok kovu moje krčné kosti drží –
Aký úžasný to vynález!
Ja detskú obrnu prekonal som;
ja tvrdošijné pokolenie stretol som.
Vidieť je, že starší znova som.
Veci tie už lepšie nebudú.
Jediné čo na sile rastie spolu so mnou
je schopnosť moja zabúdať.
Pýtate sa „Pamätáš si ma?“
Samozrejme, to ako predtým si vyzeral.
Dnes ale nenahnevajte sa všetci
ak meno vaše už nepamätám si.
Súhlasiť budem, ja naučil som sa veci mnohé
ktoré nechcel vedieť som,
ale vek, oné vzácne pravdy priniesol,
ktoré činia Ducha rásť.
Z požehnaní všetkých, ktoré prišli,
v živote mojom, najlepším
spoločenstvo a útecha je
čo od mojej drahej ženy dostal som.
Deti naše všetky v manželstvách dobrých skončili,
s rodinami svojimi vlastnými,
s deťmi a vnúčatami,
Ach, ako len skoro vyrástli.
Myseľ svoju ani o piaď nezmenil som
v tom čo mladých sa týka.
Starnúť bolo dané nám, bo tak
pravdy poznanie prichádza.
Pýtate sa: „Čo budúcnosť prinesie?
Osud aký budem mať?“
Tak pokračovať budem a nereptať.
Pýtajte sa keď liet osemdesiatosem budem mať!
A minulý rok som pridal tieto riadky:
Osemdesiatosem vidíte už mám.
Roky ubehli rýchlo mi.
Kráčal som, kríval som, paličku držal som,
a dnes, dokonca sa vozím!
Zdriemnem tu a tam si znova,
moc kňazstva ale zotrváva.
A pre všetky schopnosti fyzické, ktoré chýbajú mi,
tu nárast veľký duchovný.
Svet dva miliónmi míľ prešiel som
a ďalší milión tiež.
A za satelitov pomoci,
hlas môj šíri sa zas.
Istotou celou dnes môžem povedať
že Pána poznám a milujem.
S tými za stara svedčiť môžem,
keď Jeho sväté slovo kážem.
Čo v Getsemanoch cítil, ja viem,
a predsa tak veľa pochopiť.
Pre nás všetkých činil to;
Priateľa lepšieho nenájdeme.
A On znova príde, viem
s mocou, v sláve.
Viem, že uzriem Ho, znova zas,
keď život svoj uzriem posledný raz.
Pri zranených nohách Jeho, ja pokľaknem;
žiar Ducha Jeho pocítim.
Rozochvený hlas môj šepne,
„Pane môj, Bože môj, ja viem.“1
A ja viem!
Zadné okno nášho domu smeruje k malej kvetinovej záhradke a stromom, ktoré sú ohraničené potôčikom. Jedna stena domu hraničí so záhradou a je nahusto obrastená popínavým brečtanom. Po mnoho rokov bol tento brečtan miestom hniezdenia malých piniek. Hniezda vo viniči sú ochránené pred líškami, medvedíkmi čistotnými a mačkami.
Jedného dňa nastal na brečtane veľký rozruch. Zúfalý nárek ohrozenia, ktoré priviedlo osem až desať piniek z okolitých porastov, aby sa pridali k poplašnému pípaniu. Zakrátko som zbadal zdroj rozruchu. Had kĺžuci sa dole brečtanom a napoly visiaci pred oknom práve tak, aby som sa mohol načiahnuť a stiahnuť ho dole. V strednej časti hadieho tela boli dve vydutiny – jednoznačne ho usvedčujúce z toho, že vzal dve vtáčatá z hniezda. Za tých päťdesiat rokov, počas ktorých sme žili v našom dome, sme nikdy nevideli niečo také. Bola to skúsenosť, ktorú máte raz za život – alebo sme si to mysleli.
O pár dní neskôr nastal ďalší rozruch, tento krát v brečtane, ktorý bol nad výbehom nášho psa. Počuli sme rovnaký nárek a videli sme rovnaké zhromaždenie susedných piniek. Vedeli sme, aký predátor to bol. Vnuk sa vyškriabal na strechu výbehu a vytiahol von ďalšieho hada, ktorý stále pevne držal mamu vtáčikov, ktorú chytil v hniezde a zabil.
Povedal som si: „Čo sa deje? Je to ďalšie prepadnutie v záhrade Éden?“
Potom mi prišlo na myseľ varovanie vyslovené prorokmi. Nie vždy budeme v bezpečí pred vplyvom protivníka, dokonca ani v našich vlastných domovoch. Svoje hniezdo potrebujeme chrániť.
Žijeme vo veľmi nebezpečnom svete, ktorý zastrašuje tie veci, ktoré sú duchovné. Rodina, základná organizácia v čase a na večnosti, je pod paľbou síl, ktoré sú viditeľné aj neviditeľné. Protivník je aktívny. Jeho cieľom je spôsobiť zranenie. Ak môže oslabiť a zničiť rodinu, bude úspešný.
Svätí neskorších dní si uvedomujú transcendentnú dôležitosť rodiny a snažia sa žiť takým spôsobom, aby oný protivník nemohol preniknúť do ich domovov. Bezpečnosť a istotu pre seba a naše deti nachádzame tým, že si ctíme zmluvy, ktoré sme učinili a že podľa nich žijeme v jednoduchých činoch poslušnosti vyžadovanej od nasledovníkov Krista.
Izaiáš povedal: „Pokoj bude dielom spravodlivosti a výsledkom spravodlivosti bude pokoj a bezpečnosť naveky.“2
Oný pokoj je tiež prisľúbený v zjaveniach, v ktorých Pán prehlásil, že ak sme pripravení nemusíme sa báť.3
Absolútna moc kňazstva bola daná, aby ochraňovala domov a jeho obyvateľov. Otec má právomoc a zodpovednosť učiť svoje deti a požehnávať a zabezpečovať pre ne obrady evanjelia a každú ďalšiu nevyhnutnú kňazskú ochranu. Je tam, aby preukazoval lásku, vernosť a úctu matke tak, aby jeho deti mohli tú lásku vidieť.
Prišiel som k poznaniu, že viera je skutočná moc, nie iba vyjadrenie presvedčenia. Existuje iba málo mocnejších vecí ako sú verné modlitby spravodlivej matky.
Učte sa a učte svoje rodiny o dare Ducha Svätého a uzmierení Ježiša Krista. Nebudete konať väčšie večné dielo než to, ktoré je medzi stenami vášho vlastného domova.
Vieme, že sme duchovnými deťmi nebeských rodičov a sme tu na zemi, aby sme obdržali smrteľné telá a boli skúšaní. My, ktorí máme smrteľné telá máme moc nad bytosťami, ktoré ich nemajú.4My máme slobodu si vybrať čo si želáme a vybrať si a zvoliť naše činy, ale nemáme slobodu vybrať si dôsledky. Tie prídu také aké prídu.
Sloboda jednania je definovaná v písmach ako „mravná sloboda jednania“, čo znamená že si môžeme vybrať medzi dobrom a zlom. Protivník sa snaží pokúšať nás, aby sme svoju mravnú slobodu jednania zneužili.
Písma nás učia, že každý človek mohol jednať ohľadom náuky a zásady týkajúcej sa budúcnosti, podľa mravnej slobody jednania, ktorú som mu dal, aby každý človek mohol byť v deň súdu zodpovedný za svoje vlastné hriechy.5
Alma učil, že „Pán sa nemôže pozerať na hriech ani s najmenšou mierou zhovievavosti.“6 Aby sme tomu porozumeli, musíme oddeliť hriech od hriešnika.
Napríklad, keď priviedli pred Spasiteľa ženu cudzoložnicu, očividne vinnú, On zavrhol prípad týmito piatimi slovami: „Choď a odteraz viac nehreš.“7 Takýto bol duch Jeho služby.
Tolerancia je cnosť, ale, ako všetky cnosti, keď sa preženie, pretvára sa do neresti. Musíme si dávať pozor na „pascu tolerancie“, aby sme ňou neboli pohltení. Zhovievavosť vytvorená oslabovaním zákonov krajiny, aby tolerovala legalizáciu činov nemorálnosti, nezmenšuje závažnosť duchovných dôsledkov prameniacich z ohrozovania Božieho zákona cudnosti.
Všetci sa rodíme so Svetlom Kristovým, vodiacim vplyvom, ktorý dovoľuje každému človeku rozoznať dobro od zla. Čo robíme s oným svetlom a ako reagujeme na oné nabádania žiť spravodlivo je súčasťou testu smrteľnosti.
„Lebo hľa, Duch Kristov je daný každému človeku, aby mohol rozoznávať dobro od zla, a preto ukazujem vám spôsob, ako súdiť; lebo každá vec, ktorá vyzýva činiť dobro a presvedčuje veriť v Krista, je vyslaná mocou a darom Krista; a preto môžete vedieť s dokonalým poznaním, že je od Boha.“8
Každý z nás musí zostať v stave, aby sme reagovali na inšpiráciu a nabádania Ducha Svätého. Pán má spôsob ako vlievať čistú inteligenciu do našich myslí a nabádať nás, viesť nás, vyučovať nás, varovať nás. Každý syn či dcéra Božia vie veci, ktoré potrebuje bezprostredne vedieť. Naučte sa obdržať a konať na základe inšpirácie a zjavenia.
Zo všetkého, čo som čítal, učil a naučil sa, jedna z tých najvzácnejších a posvätných právd, ktorú vám môžem ponúknuť je moje zvláštne svedectvo o Ježišovi Kristovi. On žije. Viem, že On žije. Som Jeho svedkom. A o Ňom môžem svedčiť. On je náš Spasiteľ, náš Vykupiteľ. Som si tým úplne istý. O tom vydávam svedectvo v mene Ježiša Krista, amen.