Nádej svetla Božieho
Prezident Dieter F. Uchtdorf
Druhý radca v Prvom predsedníctve
Keď sa budeme snažiť prehlbovať lásku k Bohu a budeme sa snažiť milovať našich blížnych, svetlo evanjelia nás obklopí a pozdvihne nás.
Brána k osvieteniu
Vo svojej kancelárii mám obľúbený obraz, ktorý sa volá Brána k osvieteniu. Namaľoval ho jeden môj priateľ, dánsky maliar Johan Benthin, ktorý bol prvým prezidentom kolu v Kodani v Dánsku.
Na obraze je znázornená tmavá miestnosť s otvorenými dverami, z ktorých žiari svetlo. Zdá sa mi zaujímavé, že svetlo, ktoré prechádza dverami, neosvetľuje celú miestnosť – iba priestor priamo pred dverami.
Tma a svetlo na tejto maľbe sú podľa mňa metaforou života. Súčasťou nášho života v smrteľnosti je to, že občas máme pocit, ako keby sme boli obklopení temnotou. Možno sme stratili niekoho blízkeho; naše dieťa možno zblúdilo; možno nám doktori oznámili znepokojivú diagnózu; možno máme problémy so zamestnaním a ťažia nás dlhy či obavy; alebo sa možno cítime osamelí či nemilovaní.
Ale aj keď sa vo svojej súčasnej životnej situácii možno cítime stratení, Boh nám dáva nádej v podobe Svojho svetla – sľubuje nám, že ožiari cestu pred nami a ukáže nám, kadiaľ sa dostať von z temnoty.
Miestnosť naplnená temnotou
Rád by som vám povedal o jednej žene, ktorá vyrastala v zatemnenej miestnosti – budem jej hovoriť Jane.
Od svojich troch rokov bola Jane opakovane bitá, ponižovaná a týraná. Vyhrážali sa jej a vysmievali sa jej. Keď sa každé ráno prebudila, nevedela, či prežije do druhého dňa. Tí, ktorí ju mali chrániť, ju trýznili alebo dovolili, aby bola ďalej týraná.
Jane sa bránila tým, že sa naučila prestať čokoľvek cítiť. Nemala nádej na záchranu, a tak sa pred tou strašnou realitou uzavrela. V jej svete nebolo žiadne svetlo, a tak sa poddala temnote. Následkom otupenosti, ktorá vznikla iba z neustáleho a neúprosného kontaktu so zlom, sa zmierila so skutočnosťou, že akýkoľvek okamih môže byť jej posledný.
Potom, keď mala 18 rokov, Jane spoznala Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Radosť a nádej plynúca zo znovuzriadeného evanjelia jej prenikli hlboko do srdca a ona prijala výzvu dať sa pokrstiť. Po prvýkrát jej do života vstúpilo svetlo a ona pred sebou uvidela ožiarenú cestu. Opustila temnotu svojho sveta a rozhodla sa chodiť do školy ďaleko od toho, kto ju týral. Konečne mala pocit, že sa vymanila z temného a zlého prostredia – a mohla sa slobodne tešiť zo Spasiteľovho nádherného pokoja a zázračného uzdravenia.
Avšak o mnoho rokov neskôr, po tom čo jej trýzniteľ zomrel, začali Jane znova znepokojovať strašné udalosti z jej mladosti. Hrozilo, že nesmierny smútok a hnev zničí oné podivuhodné svetlo, ktoré v evanjeliu našla. Uvedomila si, že keby dovolila, aby ju pohltila temnota, jej mučiteľ by dosiahol víťazstvo.
Vyhľadala poradenstvo a lekársku pomoc a začala si uvedomovať, že pre ňu osobne je najlepšou cestou k uzdraveniu vedieť a prijať to, že temnota síce existuje – ale že v nej nebude zotrvávať. Pretože teraz už vedela, že existuje aj svetlo – a práve v ňom sa rozhodla zotrvať.
Jane sa mohlo veľmi ľahko stať, vzhľadom k jej minulosti, že by bola pomstychtivá, zlomyseľná či násilnícka. Ale to sa nestalo. Odolala pokušeniu šíriť temnotu a nechcela rozosievať hnev, bolesť či cynizmus. Namiesto toho sa pevne držala nádeje, že s Božou pomocou môže byť uzdravená. Rozhodla sa, že bude vyžarovať svetlo a že zasvätí život pomoci druhým. Toto rozhodnutie jej umožnilo zabudnúť na minulosť a vkročiť do nádhernej jasnej budúcnosti.
Stala sa učiteľkou a dnes, o niekoľko desaťročí neskôr, svojou láskou ovplyvňuje život stoviek detí a pomáha im poznať, že majú svoju hodnotu a že sú dôležité. Stala sa neúnavným obhajcom slabých, diskriminovaných a skľúčených. Pozdvihuje, posilňuje a inšpiruje každého, s kým sa stretáva.
Jane sa naučila, že uzdravenie sa dostaví vtedy, keď sa vzdialime od temnoty a kráčame smerom k nádeji jasnejšieho svetla. A práve vďaka praktickému uplatneniu viery, nádeje a pravej lásky nielenže premenila svoj život, ale tiež navždy požehnala život mnohých ďalších.
Svetlo sa primkýna k svetlu
Možnože niektorí z vás máte pocit, že na vás dopadá temnota. Možno cítite ťažobu starostí, obáv či pochybností. Vám aj nám všetkým opakujem túto úžasnú a zaručenú pravdu: Božie svetlo je skutočné. Je dostupné všetkým! Dáva všetkým veciam život.1 Má moc zmierniť bolesť aj tých najhlbších rán. Môže sa stať hojivým balzamom na opustenosť a bolesť v našej duši. Do brázd zúfalstva môže zasadiť semienka jasnejšej nádeje. Môže osvietiť tie najhlbšie údolia zármutku. Môže ožiariť cestu ležiacu pred nami a viesť nás tou najtemnejšou mocou k prísľubu nového svitania.
Toto je Duch Ježiša Krista, ktorý dáva svetlo každému človeku, ktorý prichádza na svet.2
Avšak duchovné svetlo prichádza len zriedka k tým, ktorí len sedia v temnote a čakajú na to, kým niekto stlačí vypínač. Na to aby sa nám otvorili oči a my sme uvideli Svetlo Kristovo je potrebný skutok viery. Duchovné svetlo sa nedá rozpoznať fyzickými očami. Sám Ježiš Kristus učil: Ja som to svetlo, ktoré svieti v temnote a temnota ho nechápe.3 Lebo „prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“4
Ako teda môžeme otvoriť oči a vidieť nádej Božieho svetla?
Po prvé, začnite tam, kde ste.
Nie je snáď úžasné vedieť, že na to, aby sme získali požehnania a dary od Nebeského Otca, nemusíme byť dokonalí? Aby sme obdržali Božie požehnania, nemusíme čakať na to, kým prejdeme cieľovou páskou. Práve naopak, nebesia sa začínajú otvárať a požehnania nebies na nás začínajú zostupovať hneď pri prvých krokoch, ktoré podnikneme smerom k svetlu.
Najlepšie miesto, kde začať, je presne tam, kde ste práve teraz. Nezáleží na tom, ako nespôsobilí podľa svojho názoru ste alebo ako ďaleko za ostatnými sa cítite byť. Presne v ten moment, kedy začnete vyhľadávať Nebeského Otca, práve v tú chvíľu začne nádej Jeho svetla prebúdzať, oživovať a zušľachťovať vašu dušu.5 Temnota sa možno nerozptýli hneď naraz, ale tak isto, ako noc vždy ustúpi svitaniu, príde svetlo.
Po druhé, obráťte svoje srdcia k Pánovi.
Pozdvihnite svoju dušu v modlitbe a vysvetlite Nebeskému Otcovi ako sa cítite. Uznajte svoje slabosti. Vylejte pred Ním svoje srdce a vyjadrite vďačnosť. Povedzte Mu o skúškach, ktorým čelíte. Proste Ho, v Kristovom mene, o silu a pomoc. Proste Ho, aby vám boli otvorené uši, aby ste mohli počuť Jeho hlas. Proste Ho, aby vám boli otvorené oči, aby ste mohli vidieť Jeho svetlo.
Po tretie, kráčajte vo svetle.
Váš Nebeský Otec vie, že budete robiť chyby. Vie, že zakopnete – možno aj veľakrát. To Ho rmúti, ale napriek tomu vás miluje. Neželá si zlomiť vášho ducha. Práve naopak, želá si, aby ste povstali a stali sa tým, kým sa máte stať.
Preto poslal na zem Svojho Syna, aby nám ožiaril cestu a ukázal, ako sa bezpečne dostať cez kamene úrazu, ktoré sú nám vložené do cesty. Dal nám evanjelium, ktoré nás učí, ako sa stať učeníkom. Učí nás to, čo musíme poznať a robiť a kým musíme byť, aby sme chodili v Jeho svetle a kráčali v stopách Jeho Milovaného Syna, nášho Spasiteľa.
Svetlo prekonáva temnotu
Áno, budeme robiť chyby.
Áno, budeme zakopávať.
Keď sa budeme snažiť prehlbovať lásku k Bohu a budeme sa snažiť milovať našich blížnych, svetlo evanjelia nás obklopí a pozdvihne nás. Temnota sa celkom isto stratí, pretože nemôže existovať v prítomnosti svetla. Ak sa budeme približovať k Bohu, On sa priblíži k nám.6 A deň za dňom v nás bude silnieť nádej Božieho svetla a bude jasnejšie a jasnejšie, až príde dokonalý deň.7
Vás všetkých, ktorí máte pocit, že kráčate v temnote, vyzývam, aby ste sa spoliehali na zaručené zasľúbenie, ktoré predniesol Spasiteľ ľudstva: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“8
Svetlo v Afrike
Pred niekoľkými rokmi sme s manželkou Harriet mali nezabudnuteľný zážitok, keď sme boli svedkami tohto zasľúbenia. Boli sme v Západnej Afrike, prekrásnej časti sveta, kde Cirkev rastie a Svätí neskorších dní sú tam úžasní. Ale Západná Afrika sa tiež borí s mnohými ťažkosťami. Rmútila ma hlavne chudoba, ktorú som tam videl. V mestách je vysoká nezamestnanosť a rodiny majú často problém zaopatriť si každodenné potreby a zaistiť si bezpečie. Bolelo ma pri srdci, keď som zistil, že v takom nedostatku žije aj mnoho našich drahých členov Cirkvi. Ale tiež som sa dozvedel, že títo ušľachtilí členovia si navzájom pomáhajú, takže ich bremená sú ľahšie.
Nakoniec sme prišli k jednému nášmu zborovému domu neďaleko veľkého mesta. Namiesto toho, aby sme tam našli ľudí, ktorí sú obťažkaní a pohltení temnotou, našli sme radostných ľudí, z ktorých žiarilo svetlo! Radosť, ktorú im prinášalo evanjelium, bola nákazlivá a pozdvihovala naše duše. Láska, ktorú nám prejavovali, nás naplnila pokorou. Ich úsmevy boli úprimné a nákazlivé.
Spomínam si, že som v tú chvíľu premýšľal, či na tejto planéte vôbec môžu existovať šťastnejší ľudia. Dokonca aj keď boli títo drahí Svätí obklopení ťažkosťami a skúškami, boli naplnení svetlom!
Zhromaždenie bolo zahájené a ja som začal hovoriť. Zakrátko ale v budove prestala fungovať elektrina a my sme sa ocitli v úplnej tme.
Na chvíľu som pred sebou nedokázal skoro nikoho rozpoznať, ale videl som a cítili som žiarivé a nádherné úsmevy našich Svätých. Bolo to také nádherné byť v prítomnosti týchto úžasných členov!
V kaplnke bola stále tma, a tak som si sadol vedľa svojej manželky a čakali sme, kým obnovia dodávku elektriny. A zatiaľ čo sme čakali, stalo sa niečo pozoruhodné.
Ozvalo sa niekoľko hlasov, ktoré začali spievať jednu z náboženských piesní znovuzriadenia. A potom sa pridali ďalšie. A potom ďalšie. Za malú chvíľu kaplnku naplnil nádherný a mohutný zbor hlasov.
Títo členovia Cirkvi nepotrebovali spevníky; poznali každé slovo každej piesne, ktorú spievali. A spievali jednu pieseň za druhou s entuziazmom a s duchom, ktorý dojímal moju dušu.
Nakoniec sa svetlá znova rozsvietili a miestnosť zaplavilo svetlo. S Harriet sme sa na seba pozreli a tváre sme mali mokré od sĺz.
Uprostred úplnej tmy títo krásni a úžasní Svätí naplnili cirkevnú budovu aj naše duše svetlom.
Bola to pre nás nesmierne dojemná chvíľa, jedna z tých, na ktoré s Harriet nikdy nezabudneme.
Príďte k svetlu
Áno, z času na čas sa nám môže zdať, že sa nášho života dotýka temnota, či ho dokonca pohlcuje. Niekedy sa noc, ktorá nás obklopuje, zdá byť ťaživá, skľučujúca a desivá.
Srdce sa mi rmúti nad mnohými trápeniami, ktorým niektorí z vás čelíte a nad bolestivou samotou a vyčerpávajúcimi obavami, ktoré prežívate.
Napriek tomu však vydávam svedectvo, že naša žijúca nádej spočíva v Kristovi Ježišovi! On je tou pravou, čistou a mocnou bránou k božskému osvieteniu.
Svedčím o tom, že s Kristom temnota nemôže uspieť. Temnota nikdy nezvíťazí nad svetlom Kristovým.
Vydávam svedectvo, že temnota nemôže obstáť pred žiarivým svetlom Syna žijúceho Boha!
Vyzývam každého z vás, aby ste Mu otvorili svoje srdce. Hľadajte Ho štúdiom a modlitbou. Príďte do Jeho Cirkvi, dokonca Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Učte sa o Ňom a o Jeho evanjeliu, aktívne sa zapájajte, pomáhajte druhým a radostne slúžte Bohu.
Bratia a sestry, dokonca aj po tej najtemnejšej noci vás Spasiteľ sveta dovedie k postupnému krásnemu a jasnému svitaniu, ktoré sa celkom isto rozžiari vo vašom vnútri.
Keď budete kráčať k nádeji Božieho svetla, objavíte súcit a dobrotivosť milujúceho Nebeského Otca, lebo „nieto v Ňom nijakej tmy“9. O tomto svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.