Spasiteľ chce odpúšťať
Starší Craig A. Cardon
Sedemdesiatnik
Pán nás miluje a chce, aby sme rozumeli Jeho ochote odpúšťať.
Počas obdobia smrteľnej služby nášho Spasiteľa Ho mnohí nasledovali, vrátane zákoníkov a farizejov, „zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema“1. Chromý muž pripútaný na posteľ, ktorý túžil byť uzdravený, bol prinesený k veľkému zhromaždeniu, ale keďže nebol schopný dostať sa bližšie ku Spasiteľovi, jeho priatelia ho vzali na strechu domu, kde bol Spasiteľ a spustili ho dolu. Vidiac tento prejav viery, s významným zámerom ešte neznámym Jeho poslucháčom, Spasiteľ vyhlásil: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“2
Muselo to tohto muža prekvapiť, a hoci písma nehovoria nič o jeho reakcii, možno premýšľal, či Spasiteľ naozaj pochopil, prečo prišiel.
Spasiteľ vedel, že mnohí ľudia Ho nasledovali kvôli Jeho mocným zázrakom. Premenil už vodu na víno,3 vyhnal nečistých duchov,4 uzdravil syna kráľovského úradníka,5 malomocného,6 Petrovu testinú7 a mnohých ďalších.8
No pomocou tohto chromého muža sa Pán rozhodol dať dôkaz nasledovníkom aj ohováračom o Svojej jedinečnej úlohe Spasiteľa sveta. Počujúc Spasiteľove slová, začali zákoníci a farizeji uvažovať medzi sebou, neznalo hovoriac o rúhaní, keď nakoniec usúdili, že len Boh môže odpustiť hriech. Spasiteľ, vnímajúc ich myšlienky, ich oslovil, hovoriac:
„O čom premýšľate v srdciach?
Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! – a či povedať: Vstaň a choď?“9
Nečakajúc na ich odpoveď Spasiteľ pokračoval: „Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, [potom sa otočil ku chromému mužovi] hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov!“10 A on išiel!
Týmto zázračným fyzickým vyliečením Spasiteľ potvrdil všetkým z nás túto nekonečne mocnejšiu duchovnú pravdu: Syn človeka odpúšťa hriechy!
Zatiaľ čo je táto pravda ochotne prijímaná všetkými veriacimi, nevyhnutná pripojená pravda už nie je tak jednoducho uznávaná: Spasiteľ odpúšťa hriechy „na zemi“, a nie len pri poslednom súde. Neospravedlňuje nás v našich hriechoch.11 Nedovoľuje nám vrátiť sa k našim minulým hriechom.12 Ale keď činíme pokánie a poslúchame Jeho evanjelium, odpúšťa nám.13
V tomto odpustení vidíme v harmónii a s láskou použitú uschopňujúcu a vykupujúcu moc uzmierenia. Ak používame vieru v Pána Ježiša Krista, uschopňujúca moc Jeho uzmierenia nás posilňuje v okamihu núdze14 a Jeho vykupujúca moc nás posväcuje, keď „odkladáme prirodzeného človeka“.15 Prináša to nádej všetkým, obzvlášť tým, ktorí cítia, že navracajúca sa ľudská slabosť je už za ochotou Spasiteľa pomôcť a zachrániť.
Poskytnúc príležitosť pre Spasiteľa, aby osvietil naše porozumenie,16 Peter sa raz pýtal, koľko krát má odpustiť bratovi svojmu, a potom sa spýtal: „Až do sedem razy?“ Určite by to bolo viac ako dosť. Ale Spasiteľova odpoveď doširoka otvorila dvere k Jeho milosrdnému srdcu: „Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy!“17
Pán nás miluje a chce, aby sme rozumeli Jeho ochote odpúšťať. Pri viac ako 20 príležitostiach v Náuke a zmluvách Pán povedal tým, ku ktorým hovoril, že ich hriechy sú im odpustené, alebo podobné slová.18 Asi pri polovici týchto príležitostí boli Pánove slová adresované špeciálne prorokovi Josephovi Smithovi, niekedy jemu samému, inokedy spoločne s ďalšími.19 Prvýkrát to bolo zaznamenané v roku 1830, poslednýkrát v roku 1843. Takto v rozsahu mnohých rokov povedal Pán Josephovi opakovane, že sú mu jeho hriechy odpustené.
Zatiaľ čo Joseph nebol vinný akýmikoľvek veľkými alebo zhubnými hriechmi,20 bolo by pre nás dobré, aby sme si pamätali, že, až na pár výnimiek, Pánove „sedemdesiatkrát sedem razy“ neobmedzuje odpustenie podľa závažnosti hriechu.
Kým hovoril ku starším zhromaždeným v Kirtlande, Pán povedal, že chce, aby premohli svet, a preto s nimi bude mať súcit.21 Pán pozná našu slabosť a večné následky „sveta“ na nedokonalých mužov a ženy.22 Slovo a preto v tomto verši je Jeho utvrdením, že len vďaka Jeho vlastnosti súcitu snáď nakoniec „premôžeme svet“. Ako je tento súcit učinený zjavným? Tým istým starším v Kirtlande povedal, že im odpustil ich hriechy.23Spasiteľ chce odpúšťať.
Nikto nesmie predpokladať, že toto odpustenie prichádza bez pokánia. Samozrejme, Pán vyhlásil, že odpúšťa hriechy tým, ktorí svoje hriechy vyznávajú pred Ním a prosia o odpustenie, a potom pridáva dodatočnú požiadavku -- ktorí nezhrešili k smrti.24 Zatiaľ čo Pán nemôže pozerať na hriech so sebemenšou mierou zhovievavosti,25 aj tak rozlišuje relatívnu závažnosť niektorých hriechov. Stanovuje, že pre rúhanie proti Duchu Svätému26 nebude žiadne odpustenie. Vyhlasuje závažnosť vraždy27 a zdôrazňuje vážnosť sexuálneho hriechu, ako je cudzoložstvo.28 Dáva nám vedieť, že pri opakovanom vážnom sexuálnom hriechu je ťažšie obdržať Jeho odpustenie.29 A povedal, že ten, kto hreší proti väčšiemu svetlu, obdrží väčšie odsúdenie.30 A predsa, vo Svojej milosti, umožňuje postupné zlepšenie, skôr ako by požadoval okamžitú dokonalosť. Dokonca aj s veľkým množstvom hriechov spôsobených slabosťou smrteľnosti, tak často ako činíme pokánie a hľadáme Jeho odpustenie, On nám odpúšťa znova a znova.31
Vďaka tomuto všetci z nás, vrátane tých, ktorí bojujú s prekonaním návykového správania ako je zneužívanie látok alebo pornografia a tých im podobných, môžeme vedieť, že Pán oceňuje našu spravodlivú snahu a s láskou odpúšťa, keď je pokánie úplné, „až do sedemdesiatkrát sedem razy“. Ale to neznamená, že sa ochotne vrátime k hriechu beztrestne.32
Pán sa vždy zaujíma o naše srdce33 a odôvodnená nesprávna viera neospravedlňuje hriech34. V tejto dispenzácii Pán varoval jedného zo Svojich služobníkov pred takýmto odôvodňovaním si tým, že vyhlásil, aby sa hanbil za skupinu mikulášencov a za všetky ich tajné ohavnosti.35 Mikulášenci, bola to dávna náboženská sekta, ktorá vyhlásila povolenie spáchať sexuálny hriech mocou Pánovej milosti.36 Toto Pána neteší.37 Jeho súcit a milosť nás neospravedlňujú, keď naše srdcia nie sú uspokojené. A my neposlúchame pravdu, ale radujeme sa v neprávosti.38Skôr potom, čo urobíme všetko, čo môžeme,39 Jeho súcit a milosť sú prostriedkom, ktorým v priebehu času40 prekonáme svet skrze uschopňujúcu moc uzmierenia. Keď pokorne hľadáme tento vzácny dar, „slabé veci sa pre [nás] stanú silnými“41 a pomocou Jeho sily sme uschopnení robiť to, čo by sme nikdy nemohli robiť samotní.
Pán hľadí na svetlo, ktoré sme obdržali,42 túžby nášho srdca43 a na naše činy,44 a keď činíme pokánie a hľadáme Jeho odpustenie, On odpúšťa. Keď máme na mysli naše vlastné životy a životy našich milovaných a známych, mali by sme byť rovnako ochotní odpúšťať sami sebe a iným.45
Kážte Moje evanjelium hovorí o ťažkostiach pri prekonávaní návykového správania a povzbudzuje kňazských vedúcich a členov, aby „neboli šokovaní alebo odradení“, ak záujemci alebo noví členovia ďalej zápasia s takýmito problémami. Skôr je nám radené, aby „sme dôverovali danému človeku a neodsudzovali ho ... mali by sme sa na to pozerať ako na dočasný a pochopiteľný nezdar“.46 Mohli by sme robiť menej s našimi vlastnými deťmi alebo členmi rodiny, ktorí zápasia s podobnými problémami, ktorí sa dočasne zatúlali z cesty spravodlivosti? Určite si zaslúžia našu stálosť, trpezlivosť a lásku, a áno, naše odpustenie.
Na generálnej konferencii v októbri minulého roku prezident Monson radil:
„Musíme mať na pamäti, že ľudia sa môžu zmeniť. Môžu zanechať svoje nesprávne návyky. Môžu činiť pokánie z priestupkov.…
... Môžeme im pomôcť prekonať ich nedokonalosti. Musíme rozvíjať schopnosť vidieť mužov takých, akými sa môžu stať, nie takých, akými sú teraz.“47
Na jednej z prvých konferencií Cirkvi, podobnej tejto konferencii, povedal Pán členom:
Veru hovorím vám, vy ste čistí, ale nie úplne;…
Pretože každé telo je predo mnou skazené.…
Pretože veru, niektorí z vás sú vinní predo mnou, ale budem milosrdný k slabosti vašej.48
Jeho posolstvo je rovnaké aj dnes.
Náš Nebeský Otec vie, čomu čelíme, že my všetci hrešíme a „nemáme slávy Božej“49, zas a zas. On poslal Svojho Syna, ktorý pozná slabosť človeka a ako pomôcť tým, ktorí sú pokúšaní.50 Jeho Syn nás učí modliť sa vždy, aby sme nevošli do pokušenia.51 Je nám povedané, aby sme „volali k [Bohu] pre milosrdenstvo; lebo on je mocný, aby spasil“.52 Spasiteľ nám prikazuje, aby sme činili pokánie53 a odpúšťali54. A hoci nie je pokánie jednoduché, keď sa snažíme z celého nášho srdca poslúchať Jeho evanjelium, dáva nám tento sľub: Veru hovorím vám, aj napriek vašim hriechom je vnútro moje naplnené súcitom voči vám. Ja vás úplne nezavrhnem a v deň hnevu budem pamätať na milosrdenstvo.55 Spasiteľ chce odpúšťať.
Každý týždeň začína Mormon Tabernacle Choir svoje inšpirujúce vysielanie povznášajúcimi slovami známej cirkevnej piesne od Williama W. Phelpsa „Gently Raise the Sacred Strain“. Upokojujúce slová štvrtej slohy nie sú až také známe:
Svätý, svätý je Pán.
Vzácne, vzácne je jeho slovo: …
Čiň pokánie a ži;
Ak sú tvoje hriechy červené ako šarlát,
och, čiň pokánie, a on ti odpustí.56
Vyzývam vás, aby ste si pamätali a verili slovám Pána a používali vieru v Neho ku pokániu.57 On vás miluje. On chce odpúšťať. O tom svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.