Sme dcéry nášho Nebeského Otca
Ako dcéry Božie sme všetky jedinečné a rozlišujeme sa v okolnostiach a skúsenostiach.A ešte vždy na našej časti záleží, pretože záleží na nás.
Každý týždeň opakujú mladé ženy po celom svete tému Mladých žien. Nezáležiac na jazyku, zakaždým, keď počujem tieto slová: Sme dcéry nášho Nebeského Otca, ktorý nás miluje a my milujeme Jeho,1 Duch uisťuje moju dušu, že sú pravdivé. Nie je to len potvrdenie našej identity, toho, kým sme, ale aj uznanie toho, koho sme. Sme dcéry povýšenej bytosti!
V každej krajine a na každom kontinente stretávam sebavedomé, výrečné mladé ženy plné svetla, zušľachtené tvrdou prácou a skúškami, majúce čistú a jednoduchú vieru. Sú cnostné. Sú zachovávateľkami zmlúv, ktoré „stoja ako svedkovia Boží vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach“.2 Vedia, kto sú a že majú významnú úlohu pri budovaní kráľovstva Božieho.
Keď som chodila na vysokú školu, bola som členkou Medzinárodného súboru ľudových tancov z BYU. Počas jedného leta mala naša skupina mimoriadnu výsadu ísť na turné po európskych misiách. Bolo to pre mňa ťažké leto, pretože niekoľko mesiacov predtým môj otec nečakane zomrel. Keď sme boli v Škótsku, cítila som sa obzvlášť opustená a začala som byť znechutená. V ten večer sme tancovali v cirkevnej budove a po našom vystúpení sme išli do misijného domu. Ako som tak kráčala, zbadala som kameň umiestnený pri bránke v dobre udržiavanej záhrade. Na ňom som si prečítala: „Nech si ktokoľvek, zvládni svoju časť dobre.“ V tej chvíli prenikli tie slová hlboko do môjho srdca a cítila som, že sa moci nebies načiahli a odovzdali mi správu. Vedela som, že milujúci Nebeský Otec ma pozná. Cítila som, že nie som sama. Stála som v tej záhrade so slzami v očiach. „Nech si ktokoľvek, zvládni svoju časť dobre.“ Táto jednoduchá veta obnovila moju víziu, že Nebeský Otec ma pozná a má plán pre môj život, a Duch, ktorého som cítila, mi pomohol pochopiť, že na mne záleží.
Neskôr som sa dozvedela, že tento výrok raz motivoval proroka Davida O. McKaya, keď slúžil ako mladý misionár v Škótsku. Videl ho na kameni na budove v čase znechutenia v jeho živote a na jeho misii, a tie slová ho povzniesli. O pár rokov neskôr, keď bola tá budova zrútená, postaral sa, aby získal ten kameň a umiestnil ho do záhrady pri misijnom dome.3
Ako dcéry Božie sme všetky jedinečné a rozlišujeme sa v okolnostiach a skúsenostiach. A ešte vždy na našej časti záleží, pretože záleží na nás. Náš každodenný príspevok starostlivosti, učenia a opatrovania druhých sa môže zdať niekedy banálnym, malým a nedôstojným, ale ak si budeme pamätať na ten prvý riadok v téme Mladých žien -- Sme dcéry nášho Nebeského Otca, ktorý nás miluje -- bude to mať vplyv na naše vzťahy a naše odozvy.
Moja skvelá 92-ročná mama nedávno zomrela. Opustila túto smrteľnú existenciu tak ako žila – potichu. Jej život nebol taký, ako si ho plánovala. Jej manžel, môj otec, zomrel, keď mal 45 rokov a nechal ju tu s tromi deťmi – so mnou a mojimi dvoma bratmi. Žila 47 rokov ako vdova. Podporovala našu rodinu tým, že cez deň učila v škole a večer poskytovala hodiny klavíru. Starala sa o svojho starnúceho otca, môjho starého otca, ktorý žil vedľa nás. Uistila sa, aby každý z nás získal vysokoškolské vzdelanie. V skutošnosti na tom trvala, aby sme mohli niečím prispieť. A nikdy sa nesťažovala. Dodržiavala svoje zmluvy a vďaka tomu privolávala moci nebies, aby požehnali náš domov a posielali nám zázraky. Spoliehala sa na moc modlitby, kňazstva a na sľuby obsiahnuté v zmluvách. Bola verná vo svojej službe pre Pána. Jej neochvejná odovzdanosť upokojovala nás, jej deti. Často nám opakovala tento verš: Ja, Pán, som zaviazaný, keď činíte to, čo hovorím; ale keď nečiníte to, čo hovorím, nemáte žiadne zasľúbenie.4 Bolo to jej motto a vedela, že je to pravda. Rozumela tomu, čo to znamená byť zachovávateľkou zmluvy. Nikdy nebola známa svetu. Nechcela to. Chápala, kým je a koho je – dcérou Božou. Skutočne môžeme povedať o našej mame, že svoju časť zvládla dobre.
O ženách a matkách prezident Gordon B. Hinckley raz povedal:
„Nikdy nesmieme stratiť obraz sily žien. … Sú to matky, ktoré najpriamejšie ovplyvňujú životy svojich detí. ... Sú to matky, ktoré sa o ne starajú a vychovávajú ich Pánovým spôsobom. Ich vplyv je rozhodujúci. …
„... Sú stvoriteľkami života. Sú pestúnkami detí. Sú učiteľkami mladých žien. Sú našimi potrebnými spoločníčkami. Sú našimi spolupracovníčkami pri budovaní kráľovstva Božieho. Aká úžasná je ich úloha, aký zázračný ich prínos.“5
Takže ako vštepí matka a otec svojej dcére zušľachťujúcu a večnú pravdu, že je dcérou Božou? Ako jej pomáhame vystúpiť zo sveta a vstúpiť do kráľovstva Božieho?
V morálne znecitlivenom svete potrebujú mladé ženy a muži „stáť ako svedkovia Boží vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach“. Nikdy predtým to nebolo dôležitejšie ako teraz. Mladé ženy potrebujú matky a učiteľky, ktoré stvárňujú cnostné ženstvo. Matky, váš vzťah s vašou dcérou má rozhodujúcu dôležitosť a takisto aj váš príklad. To, ako milujete a ako si vážite jej otca, jeho kňazstvo a jeho božskú úlohu sa odrazí, a pravdepodobne znásobí, v postoji a správaní vašej dcéry.
Čo je tou časťou, ktorú musíme „dobre zvládnuť“? Prehlásenie svetu o rodine je jasné:
„Podľa božského vzoru, otcovia predsedajú svojim rodinám v láske a spravodlivosti a sú zodpovední za to, že sa postarajú o životné potreby a ochranu svojich rodín. Matky sú predovšetkým zodpovedné za výchovu svojich detí. V týchto posvätných zodpovednostiach sú otcovia a matky povinní pomáhať jeden druhému ako rovnocenní partneri.
... „Varujeme jednotlivcov, ktorí porušujú zákony morálnej čistoty, ktorí zneužívajú partnera alebo svojich potomkov, či tí, ktorí si neplnia rodinné povinnosti, že sa jedného dňa budú zodpovedať pred Bohom.“6
V dekadentnej spoločnosti za svojich čias Mormon nariekal, že boli ženy pripravené o to, čo je nadovšetko drahé a cenné – o svoju cudnosť a cnosť.7
Opäť opakujem svoju výzvu na návrat k cnosti. Cnosť je sila a moc dcér Božích. Aký by bol svet, keby cnosť – vzor myslenia a správania založený na vysokých morálnych zásadách, vrátane cudnosti8 – bol obnovený v našej spoločnosti ako najcennejšia hodnota? Keby nemorálnosť, pornografia a zneužívanie boli oslabené, bolo by menej zničených manželstiev, životov a zlomených sŕdc? Zušľachtili a splnomocnili by médiá vzácne Božie dcéry skôr ako ich objektivizovali a ponížili? Keby celé ľudstvo naozaj porozumelo dôležitosti výroku: Sme dcéry nášho Nebeského Otca, za čo by sa ženy pokladali a ako by sa s nimi jednalo?
Keď sa pred niekoľkými rokmi stavalo a dokončovalo toto Konferenčné centrum, vstúpila som do tejto posvätnej budovy na úroveň balkóna v ochrannej prilbe a s ochrannými okuliarmi, pripravená povysávať koberec, ktorý pomáhal môj manžel umiestniť. Tam, kde je teraz pódium, bolo malé nákladné auto, ktoré odvážalo špinu, a prach v tejto budove bol hustý. Keď sa usadil, skončil na novom koberci. A tak som vysávala a vysávala a vysávala. Po troch dňoch môj malý vysávač zhorel!
To poobedie pred prvou generálnou konferenciou v tejto nádhernej budove, mi zavolal môj manžel. Práve sa chystal umiestniť posledný kus koberca, priamo pod týmto historickým pultom.
Spýtal sa: „Aký verš mám napísať zospodu tohto koberca?”
A ja som povedala: „Mosiáš 18:9: ‚Stojte ako svedkovia Boží vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach.‘“
V tomto nesmierne náročnom svete to je to, čo vidím, že mladé ženy a všetky ženy tejto Cirkvi robia. Sú vplyvom dobra. Sú cnostné a príkladné, inteligentné a pracovité. Majú vplyv, pretože sú iné. Dobre zvládajú svoju časť.
Keď som pred rokmi vysávala tento koberec, snažiac sa dobre zvládnuť svoju časť, neuvedomila som si, že budem jedného dňa stáť na tomto koberci pod týmto pultom.
Dnes ako dcéra Božia stojím ako svedok, že On žije. Ježiš je Kristus. On je naším Vykupiteľom. Vďaka Jeho nekonečnej zmiernej obeti sa jedného dňa vrátim späť, aby som s Ním žila – osvedčená, čistá a spečatená vo večnej rodine. Vždy Ho budem chváliť za výsadu byť ženou, manželkou a matkou. Svedčím, že sme vedení Božím prorokom, prezidentom Thomasom S. Monsonom, a som vďačná za spravodlivých mužov, ktorých kňazská moc žehná môj život. A vždy budem vďačná za silu, ktorú získavam skrze uschopňujúcu moc Spasiteľovho nekonečného uzmierenia, keď sa usilujem „splniť [svoju] časť dobre“. V mene Ježiša Krista, amen.