Moc kňazstva v mladom mužovi
Starší Tad R. Callister
Predsedníctvo sedemdesiatnikov
Kňazstvo v mladom mužovi je rovnako mocné ako kňazstvo v staršom, keď je používané spravodlivo.
V roku 1878 mal môj prastarý otec George F. Richards 17 rokov. Ako sa to niekedy v tej dobe stávalo, bol už ustanovený za staršieho. V jednu nedeľu trpela jeho matka silnou bolesťou. Keďže jeho otec nebol dostupný, pozvali biskupa a niekoľkých ďalších, aby jej dali požehnanie, ale žiadna úľava neprichádzala. Preto sa otočila ku svojmu synovi Georgeovi a požiadala ho, aby položil ruky na jej hlavu. Do svojho denníka si napísal: „Uprostred sĺz vyronených kvôli utrpeniu mojej matky a úlohy vykonať vec, ktorú som predtým ešte nikdy neurobil, odobral som sa do inej izby, kde som plakal a modlil sa.“
Keď sa upokojil, položil na ňu svoje ruky a dal jej veľmi jednoduché požehnanie. Neskôr poznamenal: „Moja matka sa prestala trápiť a obdržala úľavu od bolesti ešte keď som mal svoje ruky na jej hlave.“ Potom zaznamenal do svojho denníku tento najprenikavejší postreh. Povedal, že vždy cítil, že tým dôvodom, pre ktorý jeho matka nedostala úľavu po požehnaní od biskupa nebolo Pánove zlyhanie v uctení si biskupovho požehnania, ale Pán zachoval toto požehnanie pre mladého muža, aby ho naučil, že kňazstvo v mladom mužovi je rovnako mocné ako kňazstvo v staršom, keď je používané spravodlivo.
Dnes večer by som rád hovoril o tejto moci. Hoci sa budem zmieňovať o prezidentoch kvóra diakonov, zásady, o ktorých budem hovoriť, platia pre všetku mládež v Áronovom kňazstve a ich vedúcich, vrátane našich prezidentov kvóra učiteľov a radcov prezidenta kňazského kvóra.
Keď som slúžil ako misijný prezident, spozoroval som, že počas misijných rokov mladých mužov prudko stúpla ich duchovnosť a vodcovské schopnosti. Keby sme mohli nejako vyčísliť tieto vlastnosti počas rokov, kedy slúžili v Áronovom kňazstve a na misii, zrejme by vyzerali podobne ako tá modrá priamka, ktorú vidíte na tomto grafe. Mám na mysli aspoň tri kľúčové faktory, ktoré prispievajú k takému prudkému rastu počas misijných rokov: 1. veríme týmto mladým mužom ako nikdy predtým, 2. máme ohľadom nich vysoké, ale milujúce očakávania a 3. školíme ich a preškoľujeme, aby mohli tieto očakávania znamenito naplniť.
Niekto by sa mohol náležite spýtať: „Prečo by rovnaké zásady nemohli byť uplatnené aj na prezidentov kvóra diakonov?“ Ak by to tak bolo, zrejme by ten rast začal oveľa skôr a vyzeral by asi ako tá zelená priamka na grafe. Smiem na chvíľu určiť ako by sa mohli tieto zásady použiť na prezidenta kvóra diakonov.
Po prvé – dôvera. Môžeme zveriť našim prezidentom kvóra diakonov veľkú zodpovednosť. Pán to určite robí, čoho znázornením je Jeho ochota dať im kľúče znamenajúce právo predsedať a riadiť prácu v ich kvóre. Ako dôkaz tejto dôvery povolávame prezidentov kvóra diakonov zjavením, nie výhradne hodnostným zaradením alebo iným podobným faktorom. Každý vedúci v tejto Cirkvi, vrátane prezidenta kvóra diakonov, má právo vedieť, a mal by vedieť, že bol povolaný zjavením. Toto uistenie mu pomôže vedieť, že Boh mu dôveruje a podporuje ho.
Druhá a tretia vlastnosť sú prepojené – vysoké očakávania a s tým spojené školenie, aby ich mohli naplniť. Na misionárskom poli som sa naučil skvelú lekciu: misionári všeobecne rastú alebo upadajú podľa stupňa očakávania misijného prezidenta, a tak je to aj s prezidentmi kvóra diakonov. Ak sa od nich očakáva len to, aby viedli stretnutia kvóra a zúčastňovali sa stretnutí biskupského výboru pre mládež, potom je to všetko, čo budú robiť. Ale vy, vedúci, im môžete dať lepšiu víziu – Pánovu víziu. A prečo je vízia taká rozhodujúca? Pretože so zlepšenou víziou prichádza lepšia motivácia.
Základom v každom povolaní v tejto Cirkvi je právo obdržať zjavenie. A preto potrebujú prezidenti kvóra diakonov vedieť, že majú právo obdržať zjavenie, aby poskytli radu svojim radcom, právo obdržať zjavenie obsahujúce záchranu stratených a právo obdržať zjavenie, aby mohli školiť členov kvóra vo svojich povinnostiach.
Múdry vedúci naučí prezidenta kvóra diakonov tieto zásady, ktoré pomôžu obdržať zjavenia. Môže ich naučiť jednoznačný sľub Pána: Ak budeš prosiť, obdržíš zjavenie za zjavením (pozri NaZ 42:61). Pán je najštedrejší v dávaní zjavenia. Nepripomenul snáď Josephovi Smithovi a Oliverovi Cowderymu, že tak často, ako sa pýtali, obdržali poučenie od Jeho Ducha (pozri NaZ 6:14)? A tak to môže byť aj u vás, prezidenti kvóra diakonov. Pán vás miluje a chce vám zjaviť Svoje myšlienky a vôľu. Dokázali by ste si vôbec predstaviť, že by mal Pán problém, ktorý by nedokázal vyriešiť? Ja nie. Pretože máte právo na zjavenie, On vám môže pomôcť vyriešiť každú starosť, ktorú máte ako prezident svojho kvóra, ak teda budete hľadať Jeho pomoc.
Vy, úžasní vedúci, môžete naučiť tohto prezidenta kvóra diakonov, že zjavenie nie je náhrada za ťažkú prácu a domácu prácu. Prezident Henry B. Eyring sa raz spýtal prezidenta Henryho B. Leeho: „Ako získam zjavenie?“ Prezident Lee odpovedal: „Ak chceš dostať zjavenie, urob svoju domácu prácu.“1 Múdry vedúci by mohol prediskutovať so svojím prezidentom kvóra diakonov niektorú z práce na doma, ktorú by mohol urobiť, keď sa pripravuje na poskytnutie rady svojim radcom. Mohol by sa spýtať a odpovedať na otázky ako: Kto by bol dobrým príkladom, ktorý by mohol pozdvihnúť ostatných mladých mužov? Alebo kto by mohol byť citlivý k potrebám tých, ktorí čelia osobitým výzvam?
A nakoniec by ho mohol tento múdry vedúci naučiť, ako rozpoznať zjavenie a konať podľa neho, keď príde. Žijeme vo svete plnom rýchlych, vzrušujúcich činov, kde sú jasné svetlá a veľký hluk normálne. Ale tento mladý muž musí vedieť, že toto je spôsob sveta, nie Pánov spôsob. Spasiteľ sa narodil v relatívnej anonymite jaslí; vykonal ten najveľkolepejší a najjedinečnejší čin všetkých čias v tichosti záhrady; a Joseph obdržal svoje Prvé videnie v ústraní lesíka. Odpovede od Boha prichádzajú tichým, jemným hlasom – pocity pokoja alebo útechy, túžba robiť dobré veci, osvietenie – niekedy v podobe semienok myšlienok, ktoré, ak si ich ctíme a vyživujeme, môžu vyrásť až do duchovného sekvojového lesa. Niekedy, prezidenti kvóra diakonov, vás dokonca môžu tieto dojmy alebo myšlienky inšpirovať k odporučeniu koho si vybrať ako radcu alebo k tomu, že poveríte úlohou mladého muža, ktorý je práve menej aktívny.
Pred rokmi sme ako predsedníctvo kolu cítili, že máme povolať jedného dobrého muža ako tajomníka kolu. V tom čase mal ťažkosti s pravidelným navštevovaním zhromaždenia. Avšak, my sme vedeli, že ak prijme to povolanie, vykoná úžasnú prácu.
Ponúkli sme mu to povolanie, ale on odpovedal: „Nie, nemyslím si, že to môžem robiť.“
Potom mi napadla jedna myšlienka. Povedal som: „Nuž, zrejme teda kôl Glendale nebude mať tajomníka kolu.“
Šokovaný odpovedal: „O čom to hovoríte? Musíte mať tajomníka kolu.“
Odpovedal som: „Chcete, aby sme teraz povolali niekoho iného, aby slúžil ako tajomník kolu, keď nás Pán inšpiroval, aby sme povolali vás?“
„DOBRE,“ povedal, „urobím to.“
A aj urobil. Nie je len veľa mužov, ale aj veľa mladých mužov, ktorí prijmú povolanie, keď vedia, že Pán ich povoláva a že ich Pán potrebuje.
Ďalej môžete dať tomuto prezidentovi kvóra diakonov vedieť, že jedným z Pánových očakávaní od neho je zachrániť stratených, menej aktívnych členov aj nečlenov. Pán popísal Svoje hlavné poslanie týmito slovami: „Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo zahynulo“ (Matúš 18:11). Ak je Spasiteľovou prioritou zachrániť stratených, ak je to prioritou prezidenta Thomasa S. Monsona, čo dokazuje celý jeho život, nemalo by byť prioritou každého vedúceho, každého prezidenta kvóra diakonov v tejto Cirkvi robiť to isté? V podstate nášho vedenia, ako hlavná časť našej služby, by malo byť vášnivé, energické, neústupčivé rozhodnutie ísť za stratenými a priviesť ich späť.
Jeden mladý muž, ktorého boli navštíviť členovia jeho kvóra povedal: „Dnes bolo prekvapujúce, keď ... prišlo k môjmu domu 30 ľudí. ... Teraz chcem kvôli tomu chodiť na zhromaždenia.“ Ako by mohla mládež odporovať láske a pozornosti, akou je táto?
Som nadšený, keď počúvam mnoho príbehov o prezidentoch kvóra diakonov, ktorí sa zhostili tej vízie a príležitostne učia všetky alebo časť lekcie na svojich stretnutiach kvóra. Pred niekoľkými týždňami som navštívil triedu kvóra diakonov. 12-ročný chlapec mal 25-minútovú lekciu o uzmierení. Začal tým, že sa spýtal svojich priateľov diakonov, čo si myslia, že je uzmierenie. Potom sa podelil o pár užitočných veršov a položil premyslené otázky, na ktoré ostatní odpovedali. Avšak, uvedomujúc si, že má viac času ako materiálu na lekciu, bol dosť múdry a zrejme vopred varovaný od svojho otca, aby sa spýtal vedúcich, ktorí boli prítomní, aké otázky im boli položené o uzmierení na ich misiách a aké boli ich odpovede. Potom to ukončil svojím svedectvom. Počúval som v úžase. Pomyslel som si: „Vôbec si nespomínam na nejakú významnú časť lekcie, ktorú som mal, keď som bol mladým v Áronovom kňazstve.“ Môžeme zdvihnúť latku a víziu pre týchto mladých mužov a oni na to zareagujú.
Vy, vedúci, pozdvihnete prezidentov kvóra diakonov najlepšie, keď ich necháte viesť a ostanete v pozadí. Nezvelebili ste svoje povolanie najviac vtedy, keď ste mali úžasnú lekciu, ale keď im pomáhate, aby oni mali skvelú lekciu, nie keď vy zachránite toho jedného, ale keď im v tom pomôžete.
Jedno staré príslovie hovorí: neumierajte, keď je hudba ešte vo vašom vnútri. Podobne by som povedal vám, dospelí vedúci, nenechajte sa uvoľniť, keď máte svoje vodcovské schopnosti ešte stále v sebe. Učte našu mládež pri každej príležitosti; naučte ich, ako si pripraviť program, ako viesť stretnutia dôstojne a láskavo, ako niekoho zachrániť, ako sa pripraviť a mať inšpirujúcu lekciu a ako obdržať zjavenie. Toto bude merítkom vášho úspechu – odkaz vedenia a duchovnosti, ktorí zanecháte hlboko zakorenené v srdciach a mysliach týchto mladých mužov.
Ak vy, prezidenti kvóra diakonov, zvelebíte svoje povolanie, budete nástrojom v Božích rukách dokonca aj teraz, lebo kňazstvo v tých mladých mužoch je len také mocné ako kňazstvo v staršom mužovi, keď sa používa spravodlivo. A potom, keď uzatvoríte chrámové zmluvy a stanete sa misionármi a budúcimi vedúcimi tejto Cirkvi, budete vedieť, ako obdržať zjavenie, ako niekoho zachrániť a ako učiť náuku kráľovstva s mocou a právomocou. Potom sa stanete mládežou vznešeného práva prvorodeného. O tomto svedčím v mene Ježiša Krista, ktorý je Spasiteľom a Vykupiteľom sveta, amen.