„Pane, verím!“

Starší Jeffrey R. Holland

Kvórum dvanástich apoštolov

Čestne si priznajte svoje pochybnosti a obavy, ale najskôr a navždy rozdúchajte plamene svojej viery, pretože všetko je možné pre tých, ktorí veria.

Ježiš sa raz stretol so skupinou ľudí, ktorí sa o niečom horlivo dohadovali s Jeho učeníkmi. Keď sa Spasiteľ zaujímal o príčinu sporu, vystúpil otec postihnutého dieťaťa a povedal, že sa obrátil na Ježišových učeníkov, aby požehnali jeho synovi, ale tí to neboli schopní vykonať. Chlapec ďalej škrípal zubami, z úst mu vychádzala pena a zvíjal sa pred nimi na zemi, a tak sa otec obrátil na Ježiša a jeho hlas bol celkom určite naplnený zúfalstvom z tejto poslednej možnosti:

Povedal: „Ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!

Povedal mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!

Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej [neviere]!“¹

Počiatočné presvedčenie tohto muža je podľa jeho vlastného priznania obmedzené. Ale má však naliehavé a hlboké želanie, ktoré sa týka jeho jediného dieťaťa. Je nám povedané, že na začiatok to stačí. „Dokonca ak nemôžete činiť nič viac, iba si priať, aby ste uverili,“ hovorí Alma, „nechajte toto prianie v sebe pôsobiť, až kým neuveríte.“² Tomuto otcovi už neostáva žiadna iná nádej, a tak sa drží viery, ktorú má a naliehavo prosí Spasiteľa sveta: „Ak môžeš, pomôžnám, zľutuj sa nad nami!“³ Len ťažko dokážem prečítať tieto slová bez toho, že by ma nedojali k slzám. Množné číslo vyjadrené zámenom nám je očividne použité zámerne. Tento muž v podstate hovorí: „Celá naša rodina ťa prosí. Naše strastiplné úsilie nikdy nekončí. Všetci sme vyčerpaní. Náš syn padá do vody. Padá do ohňa. Neustále mu hrozí nebezpečenstvo a my sa o neho neustále bojíme. Nevieme, kam inam sa obrátiť. Môžeš nám pomôcť ty? Budeme vďační za čokoľvek – za čiastočné požehnanie, len za štipku nádeje, za malé nadľahčenie bremena, ktoré matka tohto chlapca nesie každý deň svojho života.“

Slová „aleak môžeš“ vyslovené týmto otcom, sa mu vracajú späť v podobe slov: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné“, ktoré vyslovil Majster.⁴

„Hneď“, píše sa v písmach – teda nie pomaly, nie skepticky, nie cynicky, ale „hneď“ – otec vo svojej nepredstieranej rodičovskej bolesti zvolá: „Verím! Pomôž mojej [neviere]!“ V reakcii na túto novo nadobudnutú, aj keď stále neúplnú vieru, Ježiš chlapca uzdravuje – v podstate ho skoro kriesi z mŕtvych, ako túto príhodu opisuje Marek.⁵

Na pozadí tohto dojímavého príbehu z písiem by som rád hovoril priamo k mladým členom Cirkvi – mladým vekom, mladým podľa počtu rokov členstva v Cirkvi či mladým podľa počtu rokov života s vierou. Tak alebo onak, malo by to zahŕňať v podstate každého z nás.

Prvý poznatok z tohto príbehu sa týka toho, že keď tento otec čelí skúške viery, najskôr trvá na svojej sile a až potom uznáva svoje obmedzenia. Jeho prvé slová sú vyrieknuté kladným spôsobom a bez zaváhania: „Verím!“ Rád by som povedal všetkým tým, ktorí si želajú mať viac viery, spomeňte si na tohto muža! Vo chvíľach obáv, pochybností či ťažkostí sa držte pozície, ktorú ste už dobili, aj vtedy, keď je táto pozícia obmedzená. Počas rastu, ktorým musíme v smrteľnosti všetci prejsť, sa každý z nás stretne s duchovnou obdobou postihnutia tohto chlapca alebo zúfalstva tohto rodiča. Keď sa dostavia tieto chvíle a prídu tieto situácie, ktorých riešenie nie je okamžite zrejmé, držte sa pevne toho, čo už viete, a zostaňte silní, dokiaľ nepríde dodatočné poznanie. Práve o tejto príhode, o tomto konkrétnom zázraku Ježiš povedal: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta, -- prejde! Nič vám nebude nemožné.“⁶ Nejde o veľkosť vašej viery, ani o stupeň vášho poznania – ide o bezúhonnosť, s ktorou pristupujete k viere, ktorú máte a k pravde, ktorú už poznáte.

Druhý poznatok je obmenou toho prvého. Keď prichádzajú problémy a vyvstávajú otázky, nezačnite sa snažiť o vieru tým, že budete hovoriť o tom, koľko viery nemáte, nezačínajte takpovediac „nevierou“. To je ako keby ste chceli napchať plnku do morky cez zobák! Dovoľte mi vyjadriť sa jasne: Nežiadam vás, aby ste predstierali, že máte vieru, ktorú nemáte. Ja vás žiadam o to, aby ste boli verní vo viere, ktorú už máte. Niekedy konáme tak, ako keby úprimné priznanie chýb bolo vyšším prejavom morálnej odvahy než úprimné prehlásenie viery. Tak to nie je! Všetci preto pamätajme na jasné posolstvo tohto príbehu z písiem: Buďte ohľadom svojich pochybností takí úprimní, ako len môžete; život je plný pochybností ohľadom tej či onej záležitosti. Ale pokiaľ chcete byť vy a vaša rodina uzdravení, nedopustite, aby tieto pochybnosti bránili viere konať zázraky.

Okrem toho máte viac viery než si myslíte, vďaka tomu, čo Kniha Mormonova nazýva „veľkosťou dôkazov“⁷.„Po ovocí poznáte ich,“ povedal Ježiš⁸, a ovocie získané životom podľa evanjelia je očividné v živote Svätých neskorších dní po celom svete. Podobne ako kedysi Peter a Ján povedali svojim dávnym poslucháčom, hovorím aj ja dnes vám, že „nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ a to, čo sme videli a počuli je, že v živote miliónov členov tejto Cirkvi sa „stalo zjavné znamenie“. To nemožno poprieť.⁹

Bratia a sestry, toto je božské dielo, ktoré je v pohybe a ktoré sa všade prejavuje hojnosťou požehnaní, a tak, prosím, nebuďte príliš znepokojení, keď sa z času na čas objavia veci, ktoré je potrebné preskúmať, pochopiť a vyriešiť. A oni sa budú objavovať a vyriešia sa. V tejto Cirkvi je to, čo vieme, vždy dôležitejšie než to, čo nevieme.A pamätajte na to, že na tomto svete máme kráčať s vierou.

A tak buďte zhovievaví voči ľudským slabostiam – k tým svojim aj k slabostiam tých, ktorí s vami slúžia v tejto Cirkvi vedenej smrteľnými dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami. Boh musí, okrem Svojho dokonalého Jednorodeného Syna, vždy pracovať iba s nedokonalými ľuďmi. To pre Neho musí byť nesmierne frustrujúce, ale On to znáša. Mali by sme teda aj my. A tak, keď uvidíte nejakú nedokonalosť, pamätajte na to, že nejde o nedostatok božskosti tohto diela. Ako podotkol jeden nadaný spisovateľ, keď sa do niečoho naleje neobmedzená plnosť, nie je chybou oleja, ak dôjde k určitým stratám kvôli tomu, že obmedzené nádoby ho nedokážu všetok prijať.¹⁰ Medzi tieto obmedzené nádoby patríme aj vy a aj ja, a preto buďte trpezliví a láskaví, a odpúšťajúci.

Posledný poznatok: keď príde nejaká pochybnosť alebo ťažkosť, nebojte sa požiadať o pomoc. Ak si ju budeme priať pokorne a úprimne ako tento otec, môžeme ju získať. V písmach sa táto úprimná túžba popisuje ako túžba „s naozajstným zámerom“, o ktorú sa človek snaží „s celým úmyslom srdca, jednajúc pred Bohom bez pokrytectva a bez podvodu“ ¹¹. Svedčím o tom, že ako odpoveď na takto naliehavú prosbu Boh vždy zošle pomoc z oboch strán závoja, aby posilnil našu vieru.

Povedal som, že budem hovoriť k mladým. A stále hovorím. Nedávno mi jeden 14-ročný chlapec trochu váhavo povedal: „Brat Holland, nemôžem ešte povedať, že viem, že Cirkev je pravdivá, ale verím, že je.“ Objal som ho tak silno, až mu skoro oči vyleteli z jamôk. Povedal som mu celou silou svojej duše, že viera je vzácne slovo, a dokonca ešte vzácnejší je skutok, a že sa nikdy nemusí ospravedlňovať za to, že „len verí“. Povedal som mu, že sám Kristus povedal: „Neboj sa, len ver,“¹² a tieto slová dokonca pomáhali aj mladému Gordonovi B. Hinckleymu v misijnom poli.¹³ Povedal som tomuto chlapcovi, že viera je vždy prvý krok k presvedčeniu a že články, ktoré definujú našu spoločnú vieru, všetky dôsledne začínajú slovami „Veríme“¹⁴. A povedal som mu, ako veľmi som na neho hrdý za jeho úprimné úsilie.

Teraz, vďaka výhode skoro 60 rokov od doby, kedy som bol veriacim 14-ročným chlapcom, chcem povedať, čo dnes viem. Viem, že Boh je vždy, v každom ohľade, v každej situácii náš milujúci a odpúšťajúci Otec v Nebi. Viem, že Ježiš bol Jeho jediným dokonalým dieťaťom a že Jeho život bol daný z lásky, podľa vôle Otca a Syna, ako vykúpenie nás všetkých ostatných, ktorí dokonalí nie sme. Viem, že bol z tejto smrti vzkriesený, aby znova žil, a pretože On vstal, vstaneme aj my. Viem, že Joseph Smith, ktorý si uvedomoval, že nie je dokonalý¹⁵, bol napriek tomu vyvoleným nástrojom v Božích rukách, aby na zemi znovuzriadil večné evanjelium. Tiež viem, že tým, že toto vykonal -- a najmä tým, že preložil Knihu Mormonovu – ma učí o láske Božej, o Kristovej božskosti a o kňazskej moci viac než ktorýkoľvek iný prorok, o ktorom som kedy v priebehu života čítal, ktorého som kedy poznal alebo o ktorom som kedy počul. Viem, že prezident Thomas S. Monson, ktorý sa oddane a optimisticky blíži k 50. výročiu svojho vysvätenia za apoštola, je v dnešnej dobe právoplatným nástupcom oného prorockého povolania. Tento prorocký plášť sme na ňom znova videli počas tejto konferencie. Viem, že ďalších 14 mužov, ktorým vyjadrujeme podporu ako prorokom, vidcom a zjavovateľom, ho podporuje svojimi rukami, srdcom aj vlastnými apoštolskými kľúčmi.

Toto vám prehlasujem s presvedčením, ktoré Peter nazýval „pevnejšie … prorocké slovo“ ¹⁶. To, čo pre mňa bolo kedysi malým semienkom viery, vyrástlo v strom života, takže pokiaľ je vaša viera v tejto či akejkoľvek inej chvíli trochu skúšaná, vyzývam vás, aby ste sa opreli o tú moju. Viem, že toto dielo je skutočne Božia pravda, a viem tiež, že iba na vlastné nebezpečenstvo by sme mohli dovoliť pochybnostiam či diablom, aby nás zmietli z cesty. Uchovávajte si nádej. Choďte ďalej. Čestne si priznajte svoje pochybnosti a obavy, ale najskôr a navždy rozdúchajte plamene svojej viery, pretože všetko je možné pre tých, ktorí veria. V mene Ježiša Krista, amen.