Neoceniteľné dedičstvo nádeje
Prezident Henry B. Eyring
Prvý radca v Prvom predsedníctve
Keď sa rozhodujete či uzatvoriť alebo dodržiavať zmluvu s Bohom, rozhodujete sa zároveň či sa v mene tých, ktorí by mohli nasledovať váš príklad, vzdáte dedičstva nádeje.
Drahí bratia a sestry, niektorých z vás na toto zhromaždenie pozvali misionári Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Títo misionári vás už možno vyzvali, aby ste sa rozhodli uzatvoriť zmluvu s Bohom tým, že sa dáte pokrstiť.
Ďalší z vás počúvate, pretože ste prijali pozvanie rodiča, manželky alebo možno dieťaťa, ktoré vám poslali v nádeji, že sa rozhodnete v živote znova sústrediť na zmluvy, ktoré ste už s Bohom uzavreli. Niektorí z vás, ktorí počúvate, ste sa už rozhodli vrátiť sa k nasledovaniu Spasiteľa a cítite dnes radosť z Jeho prijatia.
Nech už ste ktokoľvek a nech už ste kdekoľvek, máte v rukách šťastie viac ľudí než si dokážete predstaviť. Každý deň a každú hodinu sa môžete rozhodnúť uzatvoriť alebo dodržiavať zmluvu s Bohom.
Nech už sa na ceste k tomu, aby ste mohli zdediť dar večného života, nachádzate kdekoľvek, máte príležitosť ukázať mnohým ľuďom, ako dosiahnuť väčšie šťastie. Keď sa rozhodujete či uzatvoriť alebo dodržiavať zmluvu s Bohom, rozhodujete sa zároveň či sa v mene tých, ktorí by mohli nasledovať váš príklad, vzdáte dedičstva nádeje.
Vy a ja sme boli požehnaní prísľubom takého dedičstva. Za šťastie vo svojom živote veľmi vďačím mužovi, s ktorým som sa v smrteľnom živote nikdy nestretol. Bol sirota a neskôr sa stal jedným z mojich pradedov. Zanechal mi neoceniteľné dedičstvo nádeje. Chcel by som vám povedať niečo o úlohe, ktorú zohral pri vytváraní tohto môjho dedičstva.
Volal sa Heinrich Eyring. Narodil sa do veľmi bohatej rodiny. Jeho otec, Edward, mal veľké panstvo v Coburgu, ktorý leží na území dnešného Nemecka. Jeho matka bola baronesa Charlotte Von Blombergová. Jej otec bol správcom pozemkov pruského kráľa.
Heinrich bol prvým synom Charlotty a Edwarda. Charlotte zomrela vo veku tridsaťjeden rokov, po pôrode svojho tretieho dieťaťa. Edward zomrel zakrátko potom; ešte predtým prišiel v dôsledku zlej investície o všetok svoj majetok a bohatstvo. Mal iba 40 rokov. Zanechal po sebe tri osirelé deti.
Heinrich, môj pradedo, prišiel o oboch rodičov a veľké svetské dedičstvo. Ostal bez koruny. Vo svojom životopise napísal, že mal pocit, že jeho najväčšia nádej spočívala v odjazde do Ameriky. Napriek tomu, že nemal v Amerike ani rodinu, ani priateľov, predstavovala pre neho nádej. Najskôr odišiel do New Yorku. Neskôr sa presťahoval do St. Louis v Missouri.
Jeden z jeho spolupracovníkov v St. Louis bol Svätý neskorších dní. Od neho dostal kópiu brožúry, ktorú napísal Parley P. Pratt. Prečítal si ju, a potom si prečítal úplne všetko, čo sa mu podarilo o Svätých neskorších dní zohnať. Modlil sa, aby zistil, či skutočne existujú anjeli, ktorí sa zjavujú ľuďom, či existuje žijúci prorok a či našiel pravdivé a zjavené náboženstvo.
Po dvoch mesiacoch dôkladného štúdia a modlitieb sa Heinrichovi prisnil sen, v ktorom mu bolo povedané, aby sa dal pokrstiť. Obrad mal vykonať muž, na ktorého meno a kňazstvo si uchovávam posvätnú spomienku, starší William Brown. Heinrich bol pokrstený v jazierku s dažďovou vodou 11. marca 1855 o pol ôsmej ráno.
Som presvedčený o tom, že Heinrich Eyring vedel, že to, čo vás tu dnes učím je pravda. Vedel, že šťastie večného života prichádza skrze rodinné putá, ktoré pretrvávajú naveky. Aj keď našiel Pánov plán šťastia iba nedávno, vedel, že jeho nádej na večnú radosť závisí na tom, či sa druhí slobodne rozhodnú nasledovať jeho príklad. Jeho nádej na večné šťastie závisela na ľuďoch, ktorí sa ešte nenarodili.
Ako súčasť rodinného dedičstva nádeje zanechal svojim potomkom svoj životopis.
Z tohto životopisu cítim lásku, ktorú prechovával k tým, ktorí ho budú nasledovať. Z jeho slov cítim, že dúfal, že sa ho jeho potomkovia rozhodnú nasledovať na ceste späť do nášho nebeského domova. Vedel, že nepôjde len o jedno veľké rozhodnutie, ale o mnoho malých rozhodnutí. Citujem z jeho denníka:
„Od okamihu, kedy som po prvýkrát počul hovoriť staršieho Andrusa … vždy chodím na zhromaždenie Svätých neskorších dní; zmeškal som naozaj málokedy, pretože si myslím, že chodiť na zhromaždenia je zároveň moja povinnosť.
Uvádzam to vo svojich spomienkach, aby si mohli zo mňa deti vziať príklad a nikdy nezanedbávať túto dôležitú povinnosť zhromažďovať sa so Svätými.“1
Heinrich vedel, že na zhromaždení sviatosti môžeme obnovovať svoj sľub, že budeme vždy pamätať na Spasiteľa, aby sme mohli mať Jeho Ducha, aby bol s nami.
Bol to práve ten Duch, čo ho posilňoval počas misie, na ktorú bol povolaný len pár mesiacov potom, čo prijal zmluvu krstu. Zanechal nám ako dedičstvo svoj príklad, keď zostal verne šesť rokov na misii v oblasti, ktorej sa vtedy hovorilo Indiánske teritóriá. Aby sa mohol nechať z misie uvoľniť, išiel pešo z výpravou krytých vozov z Oklahomy do Salt Lake City, čo je približne vzdialenosť 1770 kilometrov.
Čoskoro potom bol povolaný prorokom Božím, aby sa presťahoval do južného Utahu. Odtiaľ bol povolaný, aby znova slúžil na misii vo svojom rodnom Nemecku. Potom prijal výzvu apoštola Pána Ježiša Krista, aby pomohol založiť osady Svätých neskorších dní v severnom Mexiku. Odtiaľ bol znova povolaný do Mexiko City ako misionár na plný úväzok. Tieto povolania naplnil. Je pochovaný na cintoríne v Colónii Juárez v mexickej provincii Chihuahua.
Tieto fakty neuvádzam preto, aby som vyzdvihoval dôležitosť jeho osoby alebo toho, čo urobil, alebo jeho potomkov. Uvádzam ich preto, aby som mu vzdal úctu ako príkladu viery a nádeje, ktorú počas svojej služby prechovával v srdci.
Prijímal tieto povolania, pretože veril tomu, že sa vzkriesený Kristus a náš Nebeský Otec zjavili Josephovi Smithovi v lesíku v štáte New York. Prijímal ich, pretože veril tomu, že v Pánovej Cirkvi boli znovuzriadené kľúče kňazstva, ktorých mocou sa môžu rodiny spečatiť na veky, pokiaľ majú dostatok viery k tomu, aby dodržiavali svoje zmluvy.
Tak ako Heinrich Eyring, môj predok, môžete i vy byť vo vašej rodine tými prvými, ktorí budú pred ostatnými kráčať po ceste posvätných zmlúv, uzavretých a dodržiavaných s usilovnosťou a vierou. Každá zmluva so sebou prináša povinnosti a zasľúbenia. Rovnako ako pre Heinricha, sú aj pre každého z nás oné povinnosti niekedy jednoduché, ale často aj zložité. Pamätajte však, že oné povinnosti musia byť niekedy ťažké, lebo ich účelom je primäť nás kráčať ďalej po ceste vedúcej k večnému životu s Nebeským Otcom a Jeho Milovaným Synom, Ježišom Kristom, v rodinách.
Poznáte slová z knihy Abrahámovej:
A stál medzi nimi jeden, ktorý bol ako Boh, a povedal tým, ktorí boli s ním: Pôjdeme dole, lebo je tam priestor, a vezmeme z týchto látok a učiníme zem, na ktorej budú títo môcť prebývať;
A budeme ich tým skúšať, aby sme videli, či budú činiť všetky veci, ktoré im Pán, ich Boh, prikáže;
A tým, ktorí zachovajú svoj prvý stav, bude pridané; a tí, ktorí svoj prvý stav nezachovajú, nebudú mať slávu v rovnakom kráľovstve s tými, ktorí svoj prvý stav zachovajú; a tí, ktorí zachovajú svoj druhý stav, budú mať slávu pridanú na hlavu svoju na veky vekov.2
To, či zachováme svoj druhý stav, záleží na tom, či uzatvárame zmluvy s Bohom a verne si plníme povinnosti, ktoré z nich vyplývajú. K dodržiavaniu posvätných zmlúv po celý život je potrebná viera v Ježiša Krista ako nášho Spasiteľa.
V dôsledku pádu Adama a Evy sú naším všeobecným dedičstvom pokušenia, skúšky a smrť. Náš milujúci Nebeský Otec nám však dal ako dar Svojho Milovaného Syna, Ježiša Krista, aby bol naším Spasiteľom. Oný veľký dar a požehnanie uzmierenia Ježiša Krista nám prinášajú univerzálne dedičstvo: zasľúbenie, že všetci, ktorí sa narodia na tento svet, budú vzkriesení a budú môcť žiť naveky.
To najväčšie zo všetkých požehnaní Božích, večný život, dosiahneme iba vtedy, keď uzatvoríme zmluvy, ktoré ponúka pravá Cirkev Ježiša Krista skrze Jeho oprávnených služobníkov. Kvôli pádu všetci potrebujeme očistné účinky krstu a kladenia rúk, aby sme obdržali dar Ducha Svätého. Tieto obrady musia byť vykonané tými, ktorí majú príslušnú kňazskú právomoc. Potom budeme s pomocou Svetla Kristovho a Ducha Svätého môcť dodržiavať všetky zmluvy s Bohom, obzvlášť tie, ktoré sa môžu uzatvárať v Jeho chrámoch. Len týmto spôsobom a s touto pomocou môže človek vzniesť nárok na svoje právoplatné dedičstvo dieťaťa Božieho, ktoré je súčasťou večnej rodiny.
Niektorí z tých, ktorí ma počúvajú, to môžu vnímať ako skoro nenaplniteľný sen.
Ste svedkami toho, ako sa verní rodičia rmútia nad deťmi, ktoré odmietli uzatvoriť zmluvy s Bohom alebo sa rozhodli ich porušiť. Ale títo rodičia môžu čerpať útechu a nádej zo skúseností druhých rodičov.
Almovi synovia a synovia kráľa Mosiáša našli cestu späť z obrovskej vzbury proti zmluvám a prikázaniam Božím. Alma mladší bol svedkom toho, ako sa jeho syn Korianton odvrátil od závažného hriechu k večnej službe. Kniha Mormonova rovnako zaznamenáva zázrak, kedy sa Lámániti vzdali tradičnej nenávisti voči spravodlivosti, a uzatvorili zmluvu, že za udržanie mieru položia život.
K mladému Almovi a synom Mosiášovým bol poslaný anjel. Stalo sa tak vďaka viere a modlitbám ich otcov a Božieho ľudu. Z týchto príkladov toho ako moc uzmierenia pôsobí v srdci ľudí, môžete čerpať odvahu a útechu.
Keď sa snažíme pomôcť tým, ktorých máme radi, aby prijali svoje večné dedičstvo, dáva nám Pán zdroj všetkej nádeje. Dáva nám zasľúbenie, zatiaľ čo sa snažíme k Nemu priviesť ľudí aj napriek tomu, že sa bránia poslúchnuť Jeho výzvu, aby k Nemu prišli. Ich vzdorovanie Ho zarmucuje, ale vo Svojom úsilí neprestáva, a my by sme tiež nemali. Dáva nám Svojou vytrvalou láskou dokonalý príklad: „A znova, ako často by som vás zhromažďoval, tak ako sliepka zhromažďuje kuriatka svoje pod krídla svoje, áno, ó vy ľudia z domu Izraela, vy, ktorí prebývate v Jeruzaleme, ako aj vy, ktorí ste padli; áno, ako často by som vás zhromažďoval, tak ako sliepka zhromažďuje kuriatka svoje, a vy ste nechceli.“3
Môžeme sa spoľahnúť na neutíchajúcu túžbu Spasiteľa priviesť všetky duchovné deti Nebeského Otca so Sebou späť domov. Každý verný rodič, starý rodič a prastarý rodič zdieľa túto túžbu. Nebeský Otec a Spasiteľ sú dokonalými príkladmi toho, čo môžeme a musíme robiť. Nikdy nikomu nevnucujú spravodlivosť, pretože pre spravodlivosť sa musíme rozhodnúť. Umožňujú nám rozoznávať spravodlivosť a dávajú nám poznať, že ovocie, ktoré prináša je sladké.
Každý človek narodený na tento svet obdrží svetlo Kristovo, ktoré nám pomáha vidieť a cítiť čo je správne a čo je zlé. Boh posiela smrteľných služobníkov, ktorí nám skrze Ducha Svätého môžu pomôcť rozoznávať čo by chcel, aby sme robili, a čo zakazuje. Boh spôsobí, že rozhodovať sa správne je dobré tak, že nás necháva pocítiť dôsledky našich rozhodnutí. Ak sa rozhodneme správne, nakoniec dosiahneme šťastie. Ak sa rozhodneme pre zlo, nakoniec pocítime zármutok a ľútosť. Tieto dôsledky sa celkom iste dostavia. Často však z nejakého dôvodu s oneskorením. Keby požehnania prichádzali okamžite, správne rozhodnutia by nebudovali vieru. A pretože aj zármutok niekedy prichádza s veľkým oneskorením, je potrebná viera, aby sme pocítili potrebu usilovať sa o odpustenie hriechu skôr než až vtedy, kedy pocítime jeho žalostné a bolestivé následky.
Otca Lechího rmútili rozhodnutia, ktoré učinili niektorí z jeho synov so svojimi rodinami. Bol to úžasný a dobrý muž – prorok Boží. Často im svedčil o našom Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi. Bol príkladom poslušnosti a služby, keď ho Pán povolal, aby opustil všetok svoj majetok a zachránil tak svoju rodinu pred zničením. Na samom konci svojho života stále vydával svedectvo svojim deťom. Ako Spasiteľ – napriek tomu, že mal moc rozpoznávať, čo mali v srdci, a vidieť ako chmúrnu, tak nádhernú budúcnosť – aj Lechí načahoval neustále ruky ku svojej rodine, aby ju viedol k spáse.
Dnes sa prostredníctvom miliónov potomkov Otca Lechího napĺňa nádej, ktorú do nich vkladal.
Čo môžeme vy a ja urobiť pre to, aby sme sa poučili z Lechího príkladu? Môžeme čerpať z jeho príkladu tým, že budeme s modlitbou študovať písma a budeme všímaví.
Navrhujem, aby ste pri snahe odovzdať svojej rodine dedičstvo nádeje premýšľali nad krátkodobými i dlhodobými hľadiskami. V krátkodobom horizonte nastanú problémy a Satan bude zúriť. A na niektoré veci treba trpezlivo čakať s vierou a s vedomím toho, že Pán koná vo Svojom vlastnom čase a Svojím vlastným spôsobom.
Sú veci, ktoré môžete urobiť skoro, pokiaľ sú tí, ktorých máte radi, mladí. Pamätajte na to, že každodenná rodinná modlitba, štúdium písiem a vydávanie svedectiev na zhromaždení sviatosti sú jednoduchšie a efektívnejšie, pokiaľ sú deti malé. Malé deti sú často vnímavejšie voči Duchu než si uvedomujeme.
Keď budú staršie, budú si pamätať náboženské piesne, ktoré s vami spievali. Ešte lepšie než hudbu si budú pamätať slová z písiem a svedectvá. Duch Svätý im pomôže spomenúť si na čokoľvek, ale slová z písiem a piesne zostanú v pamäti najdlhšie. Oné spomienky budú silou, ktorá ich možno v prípade, že na nejaký čas, možno aj na celé roky, zblúdia z onej cesty k večnému životu, na ňu vráti späť.
Dlhodobé hľadisko budeme potrebovať, keď tí, ktorých milujeme, pocítia, ako ich k sebe priťahuje svet a bude sa zdať, že mračná pochybností nahlodávajú ich vieru. Máme vieru, nádej a pravú lásku, aby nás viedli a aby ich posilňovali.
Som toho svedkom ako radca dvoch žijúcich prorokov. Sú to jednotlivci s jedinečnou osobnosťou. Napriek tomu sa zdá, že zdieľajú neustály optimizmus. Keď niekto rozprúdi okolo Cirkvi nejaký rozruch, ich najčastejšia odpoveď znie: „Ach, dopadne to dobre.“ Obvykle vedia o danom probléme viac než ľudia, ktorí z neho majú také obavy.
Takisto poznajú Pánove spôsoby, a tak sú vždy plní nádeje ohľadom Jeho kráľovstva. Vedia, že On je na jeho čele. Je všemocný a záleží Mu na nás. Pokiaľ Ho necháte, aby viedol vašu rodinu, všetko dopadne dobre.
Zdá sa, že niektorí z potomkov Heinricha Eyringa zablúdili. Ale mnohé z jeho pra pra pravnúčat chodia ráno o šiestej do chrámu Božieho, aby vykonávali obrady za svojich predkov, s ktorými sa nikdy nestretli. Chodia tam kvôli dedičstvu nádeje, ktoré im zanechal. Zanechal po sebe dedičstvo, na ktoré si činia nárok mnohí z jeho potomkov.
Po všetkom, čo môžeme vo viere urobiť, naplní Pán našu nádej na to, že naše rodiny budú požehnané v miere, ktorú si len ťažko dokážeme predstaviť. Chce pre nás aj pre nich, ako pre Svoje deti, to najlepšie.
Všetci sme deti žijúceho Boha. Ježiš Nazaretský je Jeho milovaný Syn a náš vzkriesený Spasiteľ. Toto je Jeho Cirkev. Sú v nej kľúče kňazstva, vďaka čomu môžu byť rodiny spolu naveky. Toto je neoceniteľné dedičstvo nádeje. Vydávam svedectvo o tom, že toto je pravda, v mene Pána Ježiša Krista, amen.