Svedectvo

Prezident Boyd K. Packer

Prezident Kvóra dvanástich apoštolov

Chcel by som sa s vami podeliť o pravdy, ktoré najviac stoja za to, aby sme ich poznali.

Obdobia vojen a neistôt svojím spôsobom viac zameriavajú našu pozornosť na to, čo je skutočne dôležité.

Druhá svetová vojna bola dobou veľkého duchovného nepokoja. Svoj dom v Brigham City v Utahu som opúšťal so zárodkami svedectva a mal som pocit, že potrebujem niečo viac. Prakticky celý náš ročník bol v priebehu niekoľkých týždňov na ceste do vojnovej oblasti. Keď som slúžil na japonskom ostrove Ie Shima, severne od Okinawy, zápasil som s pochybnosťami a s neistotou. Túžil som po osobnom svedectve o evanjeliu. Túžil som vedieť!

Počas jednej bezsennej noci som vyšiel zo stanu a vstúpil do bunkra, ktorého steny tvorili rady 190-litrových barelov od paliva naplnených pieskom a naskladaných jeden na druhom. Bunker nemal strechu, a tak som vliezol dovnútra, pozrel sa na oblohu plnú hviezd a pokľakol v modlitbe.

Skoro uprostred vety sa to stalo. Nedokázal by som vám opísať, čo sa prihodilo, aj keby som akokoľvek chcel. Nie je v mojej moci vám to opísať, ale dnes je to rovnako jasné, ako to bolo onej noci pred viac než 65 rokmi. Vedel som, že je to veľmi dôverné a veľmi osobné prejavenie. Konečne som to vedel sám pre seba. Vedel som to s istotou, pretože mi to bolo dané. Po nejakej chvíli som z bunkra vyliezol a kráčal som, respektíve sa vznášal, späť do postele. Zvyšok noci som strávil v pocitoch radosti a úžasu.

Namiesto toho, aby som si myslel, že som výnimočný, hovoril som si, že keď som toto svedectvo obdržal ja, môže ho obrdžať každý. Stále tomu verím. V nasledovných rokoch som porozumel tomu, že taká skúsenosť je svetlom hodným nasledovania, ale aj bremenom, ktoré nesieme.

Chcel by som sa s vami podeliť o pravdy, ktoré najviac stojí za to ich poznať, o to, čo som sa naučil a zažil za takmer 90 rokov svojho života a viac ako 50 rokov služby ako generálna autorita. Mnohé z toho, čo som sa naučil, spadá do kategórie toho, čo sa nedá učiť druhých, ale čo sa dá naučiť.

Poznanie, ktoré má večnú hodnotu získavame podobne ako väčšinu toho, čo má veľkú hodnotu, iba skrze osobnú modlitbu a premýšľanie. Toto, spoločne s pôstom a štúdiom písiem, pozve vnuknutia, zjavenia a našepkávanie Ducha Svätého. Takto získavame ponaučenie z výsosti, zatiaľ čo sa učíme predpis za predpisom.

Zjavenia sľubujú, že akýkoľvek základ inteligencie dosiahneme v tomto živote, ten povstane s nami pri vzkriesení, a že poznanie a inteligencia v tomto živote [sa získavajú] skrze … usilovnosť a poslušnosť (pozri NaZ 130:18 – 19).

Jednou z večných právd, ktoré som spoznal je, že Boh žije. On je náš Otec. My sme Jeho deti. „Veríme v Boha, Večného Otca, Jeho Syna, Ježiša Krista, a v Ducha Svätého“ (Články viery 1:1).

Zo všetkých ostatných titulov, ktoré Boh mohol použiť, sa rozhodol, že bude nazývaný „Otec“. Spasiteľ prikázal: „Týmto spôsobom sa modlite: Otče nás, ktorý si v nebi“ (3. Nefi 13:9; pozri tiež Matúš 6:9). To, že použil meno „Otec“ je pre všetkých ponaučením, pretože lepšie rozumieme tomu, čo je v tomto živote najdôležitejšie.

Rodičovstvo je posvätnou výsadou a v závislosti na vernosti môže byť aj večným požehnaním. Hlavným cieľom všetkej aktivity v Cirkvi je to, aby muž a jeho manželka, a ich deti mohli byť šťastní vo svojom domove.

Tí, ktorí zostanú slobodní alebo tí, ktorí nemôžu mať deti, nie sú vylúčení z večných požehnaní, o ktoré sa snažia, ale ktoré sú momentálne mimo ich dosah. Nie vždy vieme ako alebo kedy k nám požehnania prídu, ale zasľúbenie večného napredovania nebude odoprené žiadnemu vernému jednotlivcovi, ktorý uzatvára a dodržiava posvätné zmluvy.

Vaše tajné túžby a prosby sprevádzané slzami sa dotknú sŕdc Otca aj Syna. Bude vám od nich dané osobné uistenie, že váš život bude naplnený a že neprídete o žiadne požehnanie, ktoré je nevyhnutné.

Ako služobník Pána, zastávajúci úrad, do ktorého som bol vysvätený, dávam tým, ktorí sa nachádzajú v tejto situácii, sľub, že neexistuje nič, čo je dôležité pre vašu spásu a povýšenie, čo by v príhodnom čase na vás nespočinulo. Náruč, ktorá je teraz prázdna, bude naplnená a srdce, ktoré bolo poranené zmarenými snami, bude uzdravené.

Ďalšia pravda, ktorú som poznal je to, že Duch Svätý je skutočný. Je tretím členom Božstva. Jeho poslaním je svedčiť o pravde a spravodlivosti. Prejavuje sa mnohými spôsobmi, vrátane pocitov pokoja a uistenia. Pokiaľ je to potrebné, môže tiež prinášať útechu, vedenie a nápravu. Spoločenstvo Ducha Svätého si vo svojom živote udržujeme tým, že žijeme spravodlivo.

Dar Ducha Svätého je udeľovaný skrze určitý obrad evanjelia. Ten, kto má právomoc, položí ruky na hlavu novému členovi Cirkvi a prednesie tieto slová: „Prijmi Ducha Svätého.“

Tento obrad ako taký nás nijako očividne nezmení, ale pokiaľ počúvame nabádania a riadime sa nimi, získame požehnania Ducha Svätého. Každý syn a každá dcéra nášho Nebeského Otca môže poznať, že nasledujúci sľub Moroniho je skutočný: „A mocou Ducha Svätého môžete poznať pravdu ohľadom všetkých vecí“ (Moroni 10:5; zvýraznenie pridané).

Jednou z nadpozemských právd, ktoré som v živote získal, je svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi.

Meno Pána je prvoradé a všetko podopierajúce, je zakotvené skrze zjavenia a je právomocou, skrze ktorú v Cirkvi konáme. Každá modlitba, ktorá je prednesená dokonca aj malým dieťaťom, končí v mene Ježiša Krista. Každé požehnanie, každý obrad, každé vysvätenie a každý oficiálny úkon je vykonávaný v mene Ježiša Krista. Je to Jeho Cirkev a nazýva sa Jeho menom – Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (pozri NaZ 115:4).

V Knihe Mormonovej je jedna dôležitá udalosť, kedy sa Nefiti „modlili k Otcovi v mene [Pána]“. Pán sa im zjavil a spýtal sa:

„Čo si prajete, aby som vám dal?

A oni mu povedali: Pane, prajeme si, aby si nám povedal meno, ktorým máme nazývať cirkev túto; lebo medzi ľudom sú ohľadom záležitosti tejto spory.

A Pán im povedal: Veru, veru hovorím vám, prečo by mali ľudia reptať a hádať sa o vec túto?

Nečítali písma, ktoré hovoria, že musíte na seba vziať meno Kristovo, ktoré je mojím menom? Lebo týmto menom budete nazvaní posledného dňa;

A každý, kto na seba berie meno moje a vytrvá do konca, ten bude spasený. …

Takže, čokoľvek budete činiť, máte to činiť v mene mojom; takže máte cirkev nazývať menom mojím; a máte vzývať Otca v mene mojom, aby kvôli mne cirkvi žehnal“ (3. Nefi 27:2 – 7).

Je to Jeho meno, Ježiš Kristus, „lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia“ (Skutky 4:12).

V Cirkvi vieme, kým On je: je to Ježiš Kristus, Syn Boží. Je Jednorodený Otcov. Je tým, kto bol zabitý a kto znova žije. On je naším Obhajcom u Otca. „Pamätajte, pamätajte, že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, [musíme] postaviť základ svoj“ (Helaman 5:12). On je tou kotvou, ktorá nás a naše rodiny pridržiava a ochraňuje počas životných búrok.

Po celom svete, kde sa zhromažďujú kongregácie akejkoľvek národnosti alebo jazyka, je každú nedeľu požehnávaná sviatosť tými istými slovami. Berieme na seba meno Kristovo a vždy na Neho pamätáme. Toto je do nás vštepované.

Prorok Nefi prehlásil: „A my hovoríme o Kristovi, radujeme sa v Kristovi, kážeme o Kristovi, prorokujeme o Kristovi a píšeme podľa proroctiev svojich, aby deti naše mohli vedieť, k akému prameňu majú hľadieť pre odpustenie hriechov svojich“ (2. Nefi 25:26).

Každý z nás musí získať svoje osobné svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi. A potom sa o toto svedectvo delíme s rodinou a s druhými.

Pamätajte však pri tom na to, že existuje protivník, ktorý sa osobne snaží o rozvracanie Pánovho diela. Musíme sa rozhodnúť, koho nasledovať. Pre našu ochranu jednoducho bude stačiť, keď sa osobne rozhodneme nasledovať Spasiteľa a budeme dbať na to, aby sme stáli verne po Jeho boku.

Ján v Novom zákone zaznamenáva, že boli takí, ktorí nedokázali byť oddaní Spasiteľovi a Jeho učeniam a od tej doby „mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním.

Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť?

Odpovedal mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš,

a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží“ (Ján 6:66 – 69).

Peter obdržal to, čo môže poznať každý nasledovník Spasiteľa. Aby sme boli verne oddaní Ježišovi Kristovi, prijímame Ho ako svojho Vykupiteľa a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme žili podľa Jeho učení.

Po všetkých tých rokoch, kedy som žil, učil a slúžil, po všetkých tých miliónoch kilometrov, ktoré som precestoval po celom svete, a po všetkom, čo som zažil, by som sa rád podelil o jednu veľkú pravdu. Tou je moje svedectvo o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi.

Joseph Smith a Sidney Rigdon po jednom posvätnom zážitku zaznamenali:

A teraz, po mnohých svedectvách, ktoré o ňom boli vydané, toto je svedectvo posledné zo všetkých, ktoré o ňom vydávame: Že on žije!

Lebo sme ho videli (pozri NaZ 76:22 – 23).

Ich slová sú aj mojimi slovami.

Ja verím a ja viem, že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, a že žije. Je Jednorodeným Otca a ním a skrze neho, a od neho svety sú a boli stvorené a ich obyvatelia sú synmi a dcérami Bohu splodenými (pozri NaZ 76:24).

Vydávam svoje svedectvo o tom, že Spasiteľ žije. Poznám Pána. Som Jeho svedkom. Viem o Jeho veľkej obeti a večnej láske, ktorú má ku všetkým deťom Nebeského Otca. Svoje zvláštne svedectvo vydávam vo všetkej pokore, ale s úplnou istotou, v mene Ježiša Krista, amen.