Vzkriesenie Ježiša Krista

Starší D. Todd Christofferson

Kvórum dvanástich apoštolov

Ježiš Nazaretský je vzkriesený Vykupiteľ a ja svedčím o všetkom, čo vyplýva z toho, že bol skutočne vzkriesený.

Potom čo Ježiš trpel na kríži a Jeho bezvládne telo bolo položené do hrobu, zasiahol Jeho učeníkov zdrvujúci pocit zmaru a zúfalstva. Aj keď im Spasiteľ opakovane hovoril o svojej smrti a následnom zmŕtvychvstaní, nerozumeli tomu. Po onom ponurom popoludní po Jeho ukrižovaní však čoskoro nasledovalo radostné ráno Jeho vzkriesenia. Táto radosť ale prišla až potom, čo sa učeníci stali očitými svedkami vzkriesenia, lebo aj slová anjelov o tom, že bol vzkriesený, boli spočiatku nepochopiteľné – bolo to niečo úplne nevídané.

Mária Magdaléna a niekoľko ďalších verných žien prišlo v nedeľu skoro ráno k Spasiteľovmu hrobu a priniesli bylinky a masti, aby dokončili pomazanie, ktoré začali vo chvíli, kedy bolo pred blížiacim sa sabatom Pánovo telo narýchlo uložené do hrobu. Toho výnimočného rána ich privítala prázdna hrobka, kameň, ktorý zakrýval vstup do hrobu bol odvalený a dvaja anjeli prehlásili:

„Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei,

že Syna človeka musia vydať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z mŕtvych.“¹

„Poďte, viďte miesto, kde ležal.

A choďte rýchlo; povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych.“²

Mária Magdaléna sa na pokyn anjelov pozrela do hrobu, ale zdá sa, že dokázala vnímať iba to, že Pánovo telo bolo preč. Utekala s touto správou za apoštolmi a keď našla Petra a Jána, povedala im: „Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam Ho položili.“³ Peter a Ján bežali na to miesto a zistili, že hrob je skutočne prázdny a uvideli „plachty ležať … ale šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave … [bola] osobitne zvinutá na inom mieste“⁴. Ján bol očividne prvý, kto pochopil veľkolepé posolstvo o vzkriesení. Píše, že „videl a uveril“, zatiaľ čo ostatní dovtedy „nepoznali Písmo, že [Ježiš] mal vstať z mŕtvych“⁵.

Peter a Ján odišli, ale Mária zostala a ďalej plakala. Medzitým sa vrátili anjeli a jemne sa jej opýtali: „Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili.“⁶ V tom okamihu prehovoril vzkriesený Spasiteľ, ktorý teraz stál za ňou: „Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala Mu: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho odnesiem.“⁷

Starší James E. Talmage napísal: „Ten, ku ktorému prehovorila, bol Ježiš, jej milovaný Pán, hoci to nevedela. Jedno slovo, ktoré vyšlo z Jeho živých úst, premenilo jej trýznivý zármutok v nesmiernu radosť. ‚Ježiš ju oslovil: Mária!‘ Ten hlas, jeho tón, jemný prízvuk, ktorý začula a ktorý mala predtým tak rada, ju vyniesol z hĺbok zúfalstva, v ktorých sa utápala. Otočila sa a uvidela Pána. V návale radosti natiahla ruky, aby Ho objala a vyriekla iba oné láskyplné a zbožňujúce slovo: ‚Rabbúni‘, čo znamená: Môj milovaný Majster.“⁸

A tak sa táto požehnaná žena stala prvým smrteľníkom, ktorý videl vzkrieseného Krista a hovoril s Ním. Neskôr toho istého dňa sa Kristus zjavil Petrovi v Jeruzaleme alebo blízko neho;⁹ dvom učeníkom na ceste do Emauz;¹⁰ a večer desiatim apoštolom a ostatným, keď sa náhle zjavil medzi nimi a povedal: „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám.“¹¹ Aby ich potom ďalej presvedčil, „keď od radosti ešte neverili a divili sa“¹², zjedol pred nimi rybu a plást medu¹³. Neskôr im nariadil: „Budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“¹⁴

Okrem týchto potvrdených svedkov v Jeruzaleme máme aj jedinečné pôsobenie vzkrieseného Pána medzi dávnymi obyvateľmi západnej pologule. V krajine Hojnosti zostúpil z neba a vyzval zhromaždený zástup, asi 2 500 ľudí, aby jeden po druhom všetci predstúpili a vložili ruky do Jeho boku a dotkli sa stôp po klincoch na Jeho rukách a nohách.¹⁵

„A keď všetci predstúpili a sami boli svedkami, zvolali jedným hlasom, hovoriac:

Hosana! Požehnané buď meno Boha Najvyššieho! A padli k nohám Ježišovým a uctievali ho.“¹⁶

Kristus Svojím vzkriesením dokazuje, že Jeho existencia je nezávislá a večná. „Lebo ako Otec má život v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe.“¹⁷ Ježiš povedal:

„Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal.

Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať.“¹⁸

Spasiteľ nie je životne závislý na potrave, vode, kyslíku ani na žiadnej inej látke, moci či osobe. Ako Jehova aj ako Mesiáš je veľký Ja som, Boh, ktorý existuje sám o sebe.¹⁹ Jednoducho je a vždy bude.

Ježiš Kristus skrze Svoje uzmierenie a vzkriesenie prekonal všetky aspekty pádu. Fyzická smrť bude dočasná a duchovná smrť má tiež svoj koniec v tom zmysle, že všetci, prinajmenšom dočasne, prichádzajú späť do prítomnosti Božej, aby boli súdení. Môžeme mať plnú dôveru v Jeho moc prekonať všetko ostatné a udeliť nám večný život a môžeme sa na ňu spoľahnúť.

„Lebo ako smrť skrze človeka, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie.

Ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi.“²⁰

Slovami Staršieho Neala A. Maxwella: „Kristovo víťazstvo nad smrťou ukončilo ľudskú dilemu. Teraz už ostávajú len osobné dilemy a z nich môžeme byť tiež vyslobodení, ak budeme nasledovať učenia toho, kto nás zachránil pred všeobecným vyhubením.“²¹

Kristus, potom čo uspokojil požiadavky spravodlivosti, vstúpil do sféry spravodlivosti; alebo môžeme povedať, že On je spravodlivosť, podobne ako je On láska.²² Okrem toho, že je „dokonalým, spravodlivým Bohom“. je tiež dokonalým, milosrdným Bohom.²³ Vďaka tomu Spasiteľ napraví všetky veci. Žiadna nespravodlivosť v smrteľnosti nie je trvalá, dokonca ani smrť, lebo On nám znova vracia život. Vďaka Jeho zvrchovanej spravodlivosti a milosrdenstvu nezostane nakoniec žiadne zranenie, postihnutie, zrada či týranie bez odškodnenia.

V tom istom zmysle sme Mu my všetci zodpovední za svoj život, svoje rozhodnutia, svoje činy a dokonca aj za svoje myšlienky. Pretože nás vykúpil z pádu, patrí náš život v skutočnosti Jemu. Vyhlásil:

„Hľa, dal som vám evanjelium svoje, a toto je evanjelium, ktoré som vám dal – že som prišiel na svet, aby som vykonal vôľu Otca svojho, pretože Otec môj ma poslal.

A Otec môj ma poslal, aby som mohol byť pozdvihnutý na kríž; a potom, čo som bol pozdvihnutý na kríž, aby som mohol pritiahnuť všetkých ľudí k sebe, aby ako ja som bol ľuďmi pozdvihnutý, práve tak boli ľudia pozdvihnutí Otcom, aby sa postavili predo mnou, boli súdení za skutky svoje.“²⁴

Zamyslite sa na chvíľu nad významom vzkriesenia, ktoré raz a navždy objasnilo pravú totožnosť Ježiša Nazaretského a veľkej filozofickej debaty a otázky života. Pokiaľ bol Ježiš skutočne doslovne vzkriesený, potom z toho nutne vyplýva, že je božskou bytosťou. Žiadny obyčajný smrteľník nemá v sebe moc po smrti obživnúť. Pretože bol Ježiš vzkriesený, nemôže byť iba obyčajným tesárom, učiteľom, rabínom či prorokom. Pretože bol Ježiš vzkriesený, musel to byť Boh, dokonca Jednorodený Syn Otca.

A preto je to, čo učil, pravda; Boh nemôže klamať.²⁵

A preto bol Stvoriteľom zeme, ako povedal.²⁶

A preto sú nebo aj peklo skutočné, ako učil.²⁷

A preto existuje svet duchov, ktorý navštívil po svojej smrti.²⁸

A preto znova príde, ako povedali anjeli²⁹ a bude „vládnuť osobne na zemi“³⁰.

A preto na každého čaká vzkriesenie a posledný súd.³¹

Pretože je Kristovo vzkriesenie skutočné, sú pochybnosti o všemohúcnosti, vševedúcnosti a zhovievavosti Boha Otca – ktorý dal Svojho Jednorodeného Syna za vykúpenie sveta – nepodložené. Pochybnosti o zmysle a účele života sú neopodstatnené. Ježiš Kristus je skutočne jediné meno alebo cesta, ktorou môže spása prísť k ľudstvu. Milosť Kristova je skutočná a poskytuje kajúcnemu hriešnikovi odpustenie a očistenie. Viera je skutočne niečo viac než len predstavivosť či psychologický výmysel. Existuje zvrchovaná a univerzálna pravda a existujú aj objektívne a nemenné mravné štandardy, ktoré On učil.

Pretože je Kristovo vzkriesenie skutočné, je pokánie z akéhokoľvek porušenia Jeho zákona a prikázaní možné a nutné. Spasiteľove zázraky boli skutočné, tak ako je skutočný Jeho sľub daný Jeho učeníkom, že môžu činiť tie isté skutky a dokonca aj väčšie.³² Jeho kňazstvo je nevyhnutne skutočnou mocou, ktorá spravuje evanjelium a drží kľúč tajomstiev kráľovstva, a to kľúč poznania Boha. A preto, v obradoch jeho sa prejavuje moc božskosti.³³ Pretože je Kristovo vzkriesenie skutočné, smrť nie je náš koniec a „aj keď [naša] koža bude rozrušená, zo svojho tela [uzrieme] Boha“³⁴.

Prezident Thomas S. Monson rozprával o Robertovi Blatchfordovi, ktorý pred 100 rokmi „vo svojej knihe Boh a môj blížny s veľkou vehementnosťou napáda uznávané kresťanské názory, ako je Boh, Kristus, modlitba a nesmrteľnosť. Odvážne vyhlasuje: ‚Vyhlasujem, že nepochybujem o tom, že žiaden kresťan nemôže zodpovedať či otriasť mojimi argumentmi, ktoré som tu dokázal a potvrdil, nech by bol akokoľvek významný alebo schopný.‘ Obklopil sa hradbou skepticizmu. A potom sa stala prekvapujúca vec. Táto jeho hradba sa náhle obrátila na prach. … Pomaly začal nachádzať svoju cestu späť k viere, ktorou tak pohŕdal a ktorej sa vysmieval. Čo spôsobilo takúto hlbokú zmenu jeho názoru? Zomrela mu manželka. So zlomeným srdcom vošiel do izby, kde ležalo to smrteľné z nej. Znovu pozrel na tvár, ktorú tak miloval. Vyšiel von a povedal svojmu priateľovi: ‚Je to ona, a napriek tomu to nie je ona. Všetko sa zmenilo. Niečo, čo tam bolo predtým je preč. Nie je taká aká bývala. Čo mohlo odísť, ak nie jej duša?‘“³⁵

Skutočne Pán zomrel a znova vstal? Áno. „Základnými zásadami nášho náboženstva sú svedectvá apoštolov a prorokov týkajúce sa Ježiša Krista, toho, že zomrel, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia; a všetky ostatné veci, ktoré prináležia k nášmu náboženstvu, sú toho iba príveskom.“³⁶

Keď sa priblížilo prorokované Ježišovo narodenie, boli síce medzi dávnymi Nefitmi a Lámánitmi tí, ktorí verili, ale väčšina pochybovala. V príslušnom čase sa objavilo znamenie Jeho narodenia – deň a noc a deň bez temnoty – a všetci vedeli.³⁷ A tak je to aj dnes – niektorí veria v doslovné Kristovo vzkriesenie a mnohí pochybujú či neveria. Niektorí ale vedia. V príhodnom čase všetci uvidia a všetci poznajú; a „každé koleno sa skloní a každý jazyk sa vyzná pred ním“³⁸.

Do tej doby verím mnohým svedkom Spasiteľovho vzkriesenia, ktorých zážitky a svedectvá sa nachádzajú v Novom zákone – medzi inými aj Petrovi a jeho spoločníkom medzi Dvanástimi a drahej, rýdzej Márii z Magdaly. Verím svedectvám, ktoré sa nachádzajú v Knihe Mormonovej – medzi inými aj apoštolovi Nefimu a bezmennému zástupu v krajine Hojnosti. A verím svedectvu Josepha Smitha a Sidneyho Rigdona, ktorí, po mnohých ďalších svedectvách, vydali oné veľké svedectvo tejto poslednej dispenzácie, že On žije! Lebo ho videli.³⁹ Pod pohľadom Jeho vševidiaceho oka aj ja sám stojím ako svedok toho, že Ježiš Nazaretský je vzkriesený Vykupiteľ a svedčím o všetkom, čo vyplýva z toho, že bol skutočne vzkriesený. Kiež vďaka tomu istému svedectvu nájdete presvedčenie a útechu, za to sa modlím v mene Ježiša Krista, amen.