Znášali svoje bremená s ľahkosťou

Starší David A. Bednar

Kvórum dvanástich apoštolov

Jedinečné bremená, ktoré každý z nás v živote nesie, nám pomáhajú spoliehať sa na zásluhy, milosrdenstvo a milosť Svätého Mesiáša.

Mám drahého priateľa, ktorý bol v prvých rokoch svojho manželstva presvedčený, že on a jeho rodina potrebujú pick-up s pohonom všetkých štyroch kolies. Jeho manželka si bola istá, že nové auto nepotrebuje, ale iba chce. Hravá konverzácia medzi manželmi začala diskusiu o výhodách a nevýhodách takejto investície.

„Miláčik, potrebujeme auto s pohonom všetkých štyroch kolies.“

Ona sa opýtala: „Prečo si myslíš, že potrebujeme nové auto?“

Na túto otázku jej podľa svojej mienky dal dokonalú odpoveď: „Čo keby bola strašná búrka a my by sme potrebovali mlieko pre deti a do obchodu by som sa dostal iba pick-upom?“

Jeho manželka s úsmevom odpovedala: „Keď si kúpime nový pick-up, nezostanú nám peniaze na mlieko – tak prečo riešiť, ako sa dostaneme v takej situácii do obchodu?“

Aj ďalej sa spolu radili, a nakoniec sa rozhodli pick-up kúpiť. Čoskoro potom, čo si nové auto kúpili, chcel môj priateľ názorne predviesť, aký je užitočný a dokázať, že mal dobré dôvody kúpiť ho. A tak sa rozhodol, že nareže a dovezie domov zásobu dreva na kúrenie. Bola už jeseň a v horách, kde chcel hľadať drevo, už ležal sneh. Keď išiel autom hore po svahu, sneh bol čím ďalej tým hlbší. Priateľ si uvedomoval, že klzká cesta by mohla byť nebezpečná, ale s veľkou dôverou v nové auto išiel stále ďalej.

Nanešťastie zašiel môj priateľ po zasneženej ceste až príliš ďaleko. Keď odbočil s autom z cesty na mieste, kde chcel narezať drevo, uviazol. Všetky štyri kolesá nového pick-upu sa pretáčali v snehu. Okamžite si uvedomil, že nevie čo má ďalej robiť, aby sa z tejto nebezpečnej situácie dostal. Hanbil sa a mal obavy.

Môj priateľ si povedal: „No, predsa tu nebudem len tak sedieť.“ Vyšiel von z auta a začal rezať drevo. Korbu pick-upu za chvíľu úplne zaplnil ťažkým nákladom. Potom sa rozhodol, že sa ešte raz pokúsi vyjsť zo snehu. Keď zaradil rýchlosť a šliapol na plyn, auto sa dalo do pohybu. Pick-up sa pomaly vyhrabal zo snehu a dostal sa späť na cestu. Konečne mohol odísť domov, naplnený pocitmi šťastia aj pokory.

Náš osobný náklad

Modlím sa za to, aby mi pomáhal Duch Svätý, keď budem hovoriť o životne dôležitých zásadách, ktoré si môžeme odniesť z tohto príbehu o mojom priateľovi, aute a dreve. Bolo to tým bremenom. Bol to práve oný náklad dreva, ktorý spôsobil, že auto získalo dostatočnú trakciu na to, aby sa dostalo zo snehu späť na cestu a mohlo odísť. Bol to oný náklad, ktorý priateľovi dovolil vrátiť sa domov k rodine.

Každý z nás tiež nesie určitý náklad. Naše osobné bremeno je tvorené požiadavkami a príležitosťami, povinnosťami a výsadami, súžením a požehnaniami, a možnosťami a obmedzeniami. Keď pravidelne a s modlitbou vážime svoje bremeno, môžu nám pomôcť dve otázky: „Vytvára bremeno, ktoré nesiem, duchovnú trakciu, ktorá mi umožní tlačiť sa vpred s vierou v Krista na onej tesnej a úzkej ceste, a nezapadnúť? Vytvára bremeno, ktoré nesiem, dostatočnú duchovnú trakciu, aby som sa nakoniec mohol vrátiť domov k Nebeskému Otcovi?“

Niekedy si omylom môžeme myslieť, že šťastie znamená neprítomnosť bremena. Ale niesť bremeno je nutnou a nevyhnutnou súčasťou plánu šťastia. Pretože je potrebné, aby naše osobné bremeno vytváralo duchovnú trakciu, máme dbať na to, aby sme si v živote nenakladali príliš veľa pekných, ale zbytočných vecí, ktoré by nás rozptyľovali a odvádzali od vecí, na ktorých záleží najviac.

Posilňujúca moc uzmierenia

Spasiteľ povedal:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše;

lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké“ (Matúš 11:28 – 30).

Jarmo je drevená konštrukcia, do ktorej sa bežne zapriaha pár volov alebo iných zvierat a ktorá týmto zvieratám umožňuje ťahať náklad spoločne. Jarmom zapriahnuté zvieratá stoja bok po boku, aby mohli spoločnými silami splniť určitú úlohu.

Zamyslite sa nad Pánovou jedinečnou osobnou výzvou, „vezmite na seba moje jarmo“. Keď uzatvárame a dodržiavame posvätné zmluvy, sme zapriahnutí spolu s Pánom Ježišom Kristom. Spasiteľ nás v podstate pozýva, aby sme sa na Neho spoľahli a ťahali zároveň s Ním, napriek tomu, že ani naše najlepšie úsilie sa Mu nevyrovná a nedá sa s tým Jeho porovnať. Pokiaľ Mu dôverujeme a na ceste smrteľnosťou ťaháme svoj náklad spolu s Ním, Jeho jarmo je skutočne lahodné a Jeho bremeno je ľahké.

Nie sme a nikdy nemusíme byť sami. Každý deň sa môžeme tlačiť vpred s nebeskou pomocou. Skrze Spasiteľovo uzmierenie môžeme získať schopnosti a silu, ktoré presahujú tie naše (pozri „Lord, I Would Follow Thee“, Hymns, č. 220). Pán prehlásil: Takže, pokračujte cestou svojou, a nech sa srdcia vaše radujú; pozrite a uzrite, ja som s vami až do konca (pozri NaZ 100:12).

Zamyslite sa nad príkladom v Knihe Mormonovej, keď Amulon prenasledoval Almu a jeho ľud. K týmto naslednovníkom prišiel Pánov hlas v ich strastiach: „Pozdvihnite hlavy svoje a buďte dobrej mysle, lebo ja viem o zmluve, ktorú ste so mnou učinili; a ja učiním zmluvu s ľudom svojím a vyslobodím ich z poroby“ (Mosiáš 24:13).

Všimnite si, že v tomto prísľube vyslobodenia je hlavný dôraz kladený na zmluvy. Uzatváranie a poctivé dodržiavanie zmlúv a obrady vykonávané skrze náležitú kňazskú právomoc sú nevyhnutné pre to, aby sme získali všetky požehnania, ktoré prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista môžeme dostať. Lebo práve skrze obrady kňazstva sa mužom a ženám v tele prejavuje moc božskosti, vrátane požehnaní vyplývajúcich z uzmierenia (pozri NaZ 84:20 – 21).

Myslite na Spasiteľove slová: „Lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké“ (Matúš 11:30), keď budeme hovoriť o ďalšom verši v správe o Almovi a jeho ľude.

„A tiež uľahčím bremená, ktoré sú vložené na ramená vaše, že ich dokonca nebudete cítiť na chrbtoch svojich“ (Mosiáš 24:14).

Mnohí z vás si možno myslia, že podľa tohto verša bude bremeno náhle a natrvalo odňaté. Ďalší verš ale opisuje, ako bolo bremeno uľahčené.

„A teraz, stalo sa, že bremená, ktoré boli vložené na Almu a bratov jeho, boli učinené ľahkými; áno, Pán ich posilnil, takže niesli bremená svoje s ľahkosťou a podrobovali sa radostne a s trpezlivosťou všetkej vôli Pánovej“ (Mosiáš 24:15; zvýraznenie pridané).

Skúšky a ťažkosti neboli z ľudu odňaté okamžite. Ale Alma a jeho nasledovníci boli posilnení a vďaka týmto väčším schopnostiam boli ich bremená ľahšie. Títo dobrí ľudia získali vďaka uzmiereniu moc pôsobiť ako tí, ktorí konajú (pozri NaZ 58:26 – 29) a zapôsobiť na okolnosti, v ktorých sa nachádzali. A „v sile Pánovej“ (Slová Mormonove 1:14; Mosiáš 9:17; 10:10; Alma 20:4) boli Alma a jeho ľud odvedení do bezpečia do krajiny Zarahemla.

Uzmierenie Ježiša Krista nielenže prekonáva následky Adamovho pádu a umožňuje, aby každému z nás boli odpustené hriechy a priestupky, ale Jeho uzmierenie nám tiež umožňuje činiť dobro a stať sa lepšími takými spôsobmi, ktoré ďaleko presahujú naše schopnosti v smrteľnosti. Väčšina z nás vie, že keď urobíme niečo zlé a potrebujeme pomoc, aby sme dokázali v živote prekonať následky hriechu, Spasiteľ nám umožňuje očistiť sa skrze Jeho vykupujúcu moc. Ale rozumieme tiež tomu, že uzmierenie je určené verným mužom a ženám, ktorí sú poslušní, spôsobilí a ktorí sa snažia stať lepšími a slúžiť vernejšie? Premýšľam, či v živote zlyhávame pri plnom uvedomovaní si tejto posilňujúcej stránky uzmierenia a či sa mylne nedomnievame, že svoje bremeno musíme niesť úplne sami – len vlastnou vytrvalosťou, vôľou a disciplínou a pomocou svojich očividne obmedzených schopností.

Jedna vec je vedieť, že Ježiš Kristus prišiel na zem, aby za nás zomrel. Ale musíme si tiež uvedomiť, že Pán si skrze Svoje uzmierenie a moc Ducha Svätého praje nás oživovať – aby nás nielen viedol, ale aby aj posilňoval a uzdravoval.

Spasiteľ Svojmu ľudu pomáha

Alma vysvetľuje, prečo a ako nás Spasiteľ môže uschopňovať:

„A on pôjde, trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; a to sa stane, aby sa naplnilo slovo, ktoré hovorí, že na seba vezme bolesti a choroby ľudu svojho.

A vezme na seba smrť, aby mohol uvoľniť putá smrti, ktoré spútavajú ľud jeho; a vezme na seba ich slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom podľa tela, aby poznal podľa tela, ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí“ (Alma 7:11 – 12).

Spasiteľ teda netrpel len za naše hriechy a neprávosti, ale tiež za naše fyzické bolesti a úzkosť, za naše slabosti a nedostatky, za naše obavy a pocity ničoty, za naše sklamania a skľúčenosť, za našu ľútosť a výčitky svedomia, za našu beznádej a zúfalstvo, za krivdy a nespravodlivosť, ktoré zažívame a za duševné utrpenie, ktoré nás trápi.

Neexistuje žiadna fyzická bolesť, žiadna duchovná rana, žiadne duševné utrpenie či zármutok, žiadny neduh či slabosť, ktorým kedy vy a ja budeme počas tohto života čeliť a ktoré by Spasiteľ neprežil. V slabej chvíľke môžeme zvolať: „Nikto nevie, aké to je! Nikto tomu nerozumie.“ Ale Syn Boží vie a dokonale rozumie, lebo On cítil a niesol bremená každého z nás. A vďaka svojej nekonečnej a večnej obeti (pozri Alma 34:14) má dokonalý súcit a môže k nám natiahnuť Svoje rameno milosrdenstva. Môže k nám natiahnuť pomocnú ruku, dotknúť sa nás, poskytnúť nám úľavu a uzdraviť a posilniť nás, aby sme sa stali niečím viac, než čím by sme sa kedy mohli stať a pomôcť nám vykonať to, čo by sme nikdy nedosiahli, keby sme sa spoliehali na svoje vlastné schopnosti. Skutočne, Jeho jarmo je lahodné a Jeho bremeno ľahké.

Výzva, sľub a svedectvo

Vyzývam vás, aby ste, keď budete vážiť svoje bremeno, študovali, modlili sa, premýšľali a snažili sa zistiť toho viac o Spasiteľovom uzmierení. Mnohým veciam ohľadom uzmierenia jednoducho nemôžeme svojou smrteľnou mysľou porozumieť. Ale mnohé stránky uzmierenia pochopiť môžeme a musíme.

Môjmu priateľovi poskytol náklad dreva trakciu, ktorá mu zachránila život. Prázdny pick-up sa v snehu ani nepohol, napriek tomu, že bol vybavený pohonom všetkých štyroch kolies. K vyvinutiu trakcie bol potrebný ťažký náklad.

Bolo to tým bremenom. Bolo to bremeno, ktoré vyvinulo trakciu, ktorá môjmu priateľovi umožnila vyjsť, dostať sa späť na cestu, pokračovať po nej a vrátiť sa k rodine.

Jedinečné bremená, ktoré každý z nás v živote nesie, nám pomáhajú spoliehať sa na zásluhy, milosrdenstvo a milosť Svätého Mesiáša (pozri 2. Nefi 2:8). Svedčím a sľubujem vám, že Spasiteľ nám bude pomáhať niesť naše bremená s ľahkosťou (pozri Mosiáš 24:15). Zatiaľ čo sme spolu s Ním zapriahnutí do jarma posvätných zmlúv a v živote obdržíme uschopňujúcu moc Jeho uzmierenia, budeme sa stále viac snažiť o to, aby sme rozumeli Jeho vôli a žili podľa nej. Budeme sa tiež modliť o silu poučiť sa zo svojej situácie, zmeniť ju alebo sa s ňou zmieriť, než aby sme sa neúnavne modlili k Bohu za to, aby našu situáciu zmenil podľa našej vôle. Staneme sa tými, ktorí pôsobia, a nie tými, na ktorých je pôsobené (pozri 2. Nefi 2:14). Budeme požehnaní duchovnou trakciou.

Kiež sa každému z nás darí stať sa prostredníctvom Spasiteľovho uzmierenia lepším. Dnes je 6. apríla. Skrze zjavenie vieme, že je to skutočný a presný dátum Spasiteľovho narodenia. 6. apríl je tiež dňom kedy bola zorganizovaná Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. (Pozri NaZ 20:1; Harold B. Lee, „Strengthen the Stakes of Zion“, Ensign, júl 1973, 2; Spencer W. Kimball, „ Why Call Me Lord, Lord, and Do Not the Things Which I Say?“ Ensign, máj 1975, 4; Spencer W. Kimball, „Remarks and Dedication of the Fayette, New York, Buildings“, Ensign, máj 1980, 54; Discourses of President Gordon B. Hinckley, zväzok 1: 1995 – 1999 [2005], 409.) V tento zvláštny a posvätný sabatný deň svedčím o tom, že Ježiš Kristus je náš Vykupiteľ. On žije a bude nás očisťovať, uzdravovať, viesť, chrániť a posilňovať. O týchto veciach radostne svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.