Korene a vetvy
Starší Quentin L. Cook
Kvórum dvanástich apoštolov
Urýchlenie práce na rodinnej histórii a chrámovej práce v našej dobe je nevyhnutné pre spásu a povýšenie rodín.
William Saroyan, kontroverzný spisovateľ, povedal v roku 1981, krátko pred svojou smrťou na rakovinu, novinárom: „Každý musí zomrieť, ale vždy som veril, že v mojom prípade bude udelená výnimka. A čo teraz?“1
Oné „a čo teraz“ tvárou v tvár smrti v tomto živote a oné „a čo teraz“ pri uvažovaní o živote po smrti sú jadrom otázok našej duše, na ktoré dáva úžasnú odpoveď znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista v Otcovom pláne šťastia.
V tomto živote sa smejeme, plačeme, pracujeme, hráme sa, žijeme, a potom zomrieme. Jób položil stručnú otázku: „Keď človek zomrie, bude žiť znova?“2 Vďaka zmiernej obeti Spasiteľa je odpoveďou jednoznačné áno. Niektoré časti Jóbovho rozmanitého úvodu k tejto otázke sú zaujímavé: „Človek narodený zo ženy žije krátko. … Vypučí ako kvet, a zvädne, … Lebo strom má nádej; ak ho vytnú, znova vyženie a jeho výhonok neprestane žiť … vyženie mládnik ako sadenec.“3
Plán nášho Otca sa týka rodín. Niekoľko z našich najdojemnejších veršov z písiem používa ako analógiu strom s koreňmi a vetvami.
V poslednej kapitole Starého zákona používa Malachiáš túto analógiu veľmi mocným spôsobom pri opise druhého príchodu. Keď hovorí o pyšných a zlovoľných, poznamenáva, že budú spálení ako strnisko a že „nezanecha[jú] koreňa ani vetvy“4. Malachiáš končí túto kapitolu Pánovým upokojujúcim prísľubom:
„Ajhľa, posielam vám proroka Eliáša, prv ako príde deň Hospodinov, veľký a hrozný.
On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som neprišiel a neuvalil na zem kliatbu.“5
Na úsvite znovuzriadenia v roku 1823 Moroni opätovne zdôraznil toto posolstvo vo svojich úvodných pokynoch mladému Josephovi Smithovi.6
Kresťania a Židia na celom svete uznávajú záznam v Starom zákone týkajúci sa Eliáša.7 Bol posledným prorokom, ktorý mal pečatiacu moc Melchisedekovho kňazstva pred príchodom Ježiša Krista.8
Eliáš znovuzriadi kľúče
Eliášov návrat sa odohral v chráme v Kirtlande 3. apríla 1836. Prehlásil, že napĺňa Malachiášov prísľub. Odovzdal kňazské kľúče na pečatenie rodín v tejto dispenzácii.9 Eliášovu úlohu uľahčuje to, čo sa niekedy volá duch Eliášov, ktorý, ako učil Starší Russell M. Nelson, je „prejavom Ducha Svätého, ktorý prináša svedectvo o božskej podstate rodiny“10.
Spasiteľ bol ohľadom potreby krstu neoblomný. Učil: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“11 Sám Spasiteľ bol pokrstený, aby dal príklad. A čo potom s tými, ktorí umreli, a neboli pokrstení?
Náuka o chrámovej práci a práci na rodinnej histórii
11. októbra 1840 v Nauvoo napísala Vilate Kimballová list svojmu manželovi Staršiemu Heberovi C. Kimballovi, ktorý spolu s ďalšími členmi Dvanástich slúžil na misii vo Veľkej Británii. Niekoľko dní predtým sa konala októbrová generálna konferencia.
Citujem z osobného listu Vilate: „Mali sme tú najväčšiu a najúžasnejšiu konferenciu, aká sa kedy konala od zorganizovania Cirkvi. … Prezident [Joseph] Smith hovoril o novej a úžasnej veci. … A tou bolo, dať sa pokrstiť za mŕtvych. Pavol o tom hovorí v 1. Korintským, v 15. kapitole, 29. verši. Joseph obdržal zjavením podrobnejšie vysvetlenie tejto náuky. Hovorí, že je to výsada [členov] tejto Cirkvi dať sa pokrstiť za všetkých svojich predkov, ktorí zomreli predtým, ako bolo zjavené toto evanjelium. … Keď tak činíme, konáme ako ich zástupcovia a poskytujeme im výsadu vyjsť v prvom vzkriesení. Hovorí, že im bude vo väzení kázané evanjelium.“
Vilate dodala: „Chcem byť pokrstená za svoju mamu. … Nie je táto náuka úžasná?“12
Základná náuka zjednotenia rodín bola zjavená riadok za riadkom, predpis za predpisom. Zástupné obrady sú ústrednou zásadou spájania rodín, spájajúc korene a vetvy.
Náuka o rodine vo vzťahu k rodinnej histórii a chrámovej práci je jasná. Pán vo Svojom pôvodnom zjavení hovoril o krste za našich mŕtvych13. Máme náukový záväzok k svojim vlastným predkom. A to preto, že celestiálna organizácia nebies je založená na rodinách.14 Prvé predsedníctvo povzbudzuje členov, najmä mládež a mladých slobodných dospelých, aby sa zamerali na prácu na rodinnej histórii a chrámové obrady za členov svojej rodiny alebo za predkov členov ich zboru alebo kolu.15 Musíme byť spojení s našimi koreňmi, i s našimi vetvami. Myšlienka spojenia s večnou sférou je skutočne úžasná.
Chrámy
Wilford Woodruff sa vyjadril, že prorok Joseph Smith žil dosť dlho na to, aby položil základy pre chrámovú prácu. „Na svojom poslednom stretnutí s Kvórom dvanástich im udelil ich vlastné obdarovania.“16
Po prorokovej mučeníckej smrti Svätí dokončili chrám v Nauvoo a pečatiaca moc bola použitá na to, aby požehnala tisícky verných členov pred ich exodom do Skalistých hôr. O tridsať rokov neskôr, pri dokončení chrámu v St. George, prezident Brigham Young poznamenal, že večný význam spásnych obradov bol konečne dostupný pre živých i pre mŕtvych.17
Takto jednoducho to prehlásil prezident Wilford Woodruff: „Sotva existuje nejaká zásada, ktorú Pán zjavil, z ktorej by som mal viac potešenia než z vykúpenia našich mŕtvych; že budeme mať našich otcov, naše matky, naše manželky a naše deti spolu s nami v rodine, na úsvite prvého vzkriesenia a v celestiálnom kráľovstve. Sú to veľkolepé zásady. Sú hodné každej obete.“18
Aká úžasná doba pre život. Toto je posledná dispenzácia a môžeme cítiť urýchlenie diela spásy v každej oblasti, kde je potrebný spásny obrad.19 Teraz máme chrámy takmer na celom svete, ktoré poskytujú tieto spásne obrady. Návšteva chrámu za účelom duchovného obnovenia, pokoja a vedenia v našich životoch je tiež veľkým požehnaním.20
Necelý rok potom ako bol prezident Thomas S. Monson povolaný za apoštola, zasvätil genealogickú knižnicu v chráme v Los Angeles. Hovoril o mŕtvych predkoch „očakávajúcich deň, kedy budeme vy i ja robiť výskum, ktorý je potrebný na to, aby bola pripravená cesta, … [a] tiež aby sme išli do domu Božieho a vykonali prácu … ktorú oni ... vykonať nemôžu“21.
Keď vtedy Starší Monson 20. júna 1964 predniesol tento svoj zasväcujúci príhovor, bolo v prevádzke iba 12 chrámov. Počas doby, kedy prezident Monson slúžil vo vedúcich radách Cirkvi, bolo zasvätených 130 z našich 142 chrámov, ktoré sú v prevádzke. Je to zázrak, keď vidíme v našej dobe urýchlenie diela spásy. Bolo ohlásených ďalších dvadsaťosem chrámov, ktoré sú v rôznych štádiách výstavby. Osemdesiatpäť percent členov Cirkvi žije momentálne vo vzdialenosti do 300 km od chrámu.
Technológia rodinnej histórie
Aj technológia rodinnej histórie zaznamenala dramatický pokrok. Prezident Howard W. Hunter v novembri 1994 prehlásil: „Začali sme používať informačnú technológiu, aby sme urýchlili posvätné dielo vykonávania obradov za mŕtvych. Úloha technológie je … urýchľovaná samotným Pánom. … Avšak stojíme len na prahu toho, čo môžeme vykonať s týmito nástrojmi.“22
Za 19 rokov od tohto prorockého prehlásenia zaznamenala technológia neuveriteľný pokrok. Tridsaťšesťročná matka malých detí mi nedávno nadšene povedala: „Len si to predstavte – prešli sme od čítačiek mikrofilmov v zasvätených centrách rodinnej histórie k tomu, že sedím v kuchyni za počítačom a pracujem na rodinnej histórii, zatiaľ čo moje deti konečne zaspali.“ Bratia a sestry, centrá rodinnej histórie sú teraz v našich domovoch.
Chrámová práca a práca na rodinnej histórii sa netýka len nás. Premýšľajte nad tými na druhej strane závoja, ktorí čakajú na spásne obrady, ktoré by ich oslobodili od pút duchovného väzenia. Väzenie je definované ako „stav odňatia slobody alebo zajatie“23. Ľudia v zajatí si možno kladú otázku Williama Saroyana: „A čo teraz?“
Jedna verná sestra sa podelila o zvláštny duchovný zážitok z chrámu v Salt Lake. Keď sedela v chráme a vykonávala obrad konfirmácie v zastúpení, po vyslovení oných slov počula: „A väzeň pôjde slobodný!“ Pocítila silný pocit naliehavosti pre tých, ktorí čakali na svoj krst a konfirmáciu. Keď sa vrátila domov, hľadala v písmach onú frázu, ktorú počula. V 128. oddiele Náuky a zmlúv našla prehlásenie Josepha Smitha: Nech sa srdcia vaše radujú a sú nesmierne radostné. Nech zem prepukne v spev. Nech mŕtvi prednášajú chorály večnej chvály Kráľovi Immanuelovi, ktorý ustanovil, skôr než bol svet, to, čo nám umožní vykúpiť ich z ich väzenia; lebo väzni pôjdu slobodní.24
Otázka znie, čo musíme urobiť? Prorok Joseph radil, aby sme priniesli do chrámu záznamy našich mŕtvych, ktoré budú hodné úplného prijatia.25
Vedenie Cirkvi jasne predložilo nastupujúcej generácii naliehavú výzvu, aby používali technológiu takým spôsobom, aby zakúsili ducha Eliášovho, aby vyhľadávali svojich predkov a aby za nich vykonávali chrámové obrady.26 Väčšinu zložitej práce v urýchľovaní diela spásy pre žijúcich i pre mŕtvych vykonáte vy, mladí ľudia.27
Ak mládež v každom zbore nielenže pôjde do chrámu a bude vykonávať krsty za svojich mŕtvych príbuzných, ale bude tiež pracovať so svojimi rodinami a ostatnými členmi v zbore na tom, aby predložili mená svojich príbuzných na obrady, ktoré vykonávajú, oni samotní i celá Cirkev budú veľmi požehnaní. Nepodceňujte pomoc ľudí, ktorí sú už mŕtvi, ktorú vám môžu poskytnúť pri vašom úsilí, a radosť, ktorú pocítite, keď im slúžite. Večný význam požehnania zo zjednotenia našich rodín presahuje akékoľvek chápanie.28
Päťdesiatjeden percent dospelých členov Cirkvi nemá v súčasnej dobe zaznamenaných oboch svojich rodičov v časti Family Tree na cirkevnej webovej stránke FamilySearch. Šesťdesiatpäť percent dospelých členov nemá zaznamenaných všetkých štyroch starých rodičov.29 Pamätajte, nemôžeme byť spasení bez koreňov a vetiev. Členovia Cirkvi musia získať a zaznamenať tieto životne dôležité informácie.
Konečne máme náuku, chrámy a technológiu pre rodiny, aby sme vykonali toto úžasné dielo spásy. Navrhujem jeden spôsob, ako by sa to mohlo uskutočniť. Rodiny by mohli mávať takzvané „Family Tree stretnutia“. Bola by to pravidelná aktivita. Každý by priniesol svoju rodinnú históriu, príbehy, fotografie, vrátane drahých maličkostí zdedených po prarodičoch a rodičoch. Naši mladí ľudia sú nadšení, keď sa môžu učiť o živote členov rodiny – odkiaľ prišli a ako žili. Mnohí z nich už majú svoje srdcia obrátené k otcom. Milujú príbehy a fotografie a sú technicky zdatní v tom, ako naskenovať a nahrať tieto príbehy a fotografie do programu Family Tree, spojiť tieto dokumenty so svojimi príbuznými a zachovať ich tak na večnosť. Samozrejme, že hlavným cieľom je určiť, aké obrady ešte majú byť vykonané a naplánovať si úlohy na vykonanie nevyhnutnej chrámovej práce. Môžete použiť brožúrku My Family (Moja rodina), ktorá vám pomôže zaznamenať informácie o rodine, príbehy a fotografie, ktoré môžu byť potom nahrané do Family Tree.
Záväzky k rodine a očakávania by mali byť našou najvyššou prioritou, aby sme ochránili naše božské určenie. Urýchlenie tohto diela je úrodnou pôdou pre tých, ktorí hľadajú užitočnejšie využitie dňa sabatu pre celú rodinu. Jedna matka s hrdosťou rozpráva o tom, ako si jej 17-ročný syn v nedeľu po zhromaždení sadne za počítač a pracuje na rodinnej histórii a jej 10-ročný syn rád počúva príbehy a prezerá si fotografie svojich predkov. Toto požehná celú ich rodinu, aby zakúsili ducha Eliášovho. Naše vzácne korene a vetvy musia byť vyživované.
Ježiš Kristus položil Svoj život ako zástupné uzmierenie. Zodpovedal rozhodujúcu otázku, ktorú položil Jób. Prekonal smrť za celé ľudstvo, čo by sme my nemohli učiniť. Avšak, môžeme vykonať zástupné obrady a skutočne sa tak stať záchrancami na vrchu Sion30 pre naše rodiny takým spôsobom, že budeme spolu s nimi povýšení i spasení.
Vydávam svedectvo o Spasiteľovej zmiernej obeti a o nevyhnutnosti Otcovho plánu pre nás a pre naše rodiny. V mene Ježiša Krista, amen.