Následné kroky
Starší M. Russell Ballard
Kvórum dvanástich apoštolov
Všetci sa môžeme dôslednejšie zapájať do misionárskej práce tým, že nahradíme obavy skutočnou vierou.
Tento rok v septembri tomu bude 64 rokov, čo som sa vrátil domov z misie v Anglicku. Tri dni po svojom návrate som sa so svojím priateľom zúčastnil uvítacieho tanečného večierku na Utažskej univerzite. Rozprával mi o jednej krásnej študentke 2. ročníka, Barbare Bowenovej, s ktorou som sa podľa neho mal zoznámiť. Priviedol ju k nám, predstavil nás a my sme spolu začali tancovať.
Nanešťastie sa ale jednalo o tanec, ktorému sme hovorili „preberací“, čo znamenalo, že ste s dievčaťom mohli tancovať len dovtedy, kým vám ju niekto neprebral. Barbara bola temperamentná a obľúbená, takže som s ňou tancoval iba minútu, kým mi ju neprebral iný mladý muž.
Nehodlal som sa s tým ale zmieriť. Na misii som na naučil, aké je dôležité učiniť následné kroky, a tak som získal jej telefónne číslo a hneď na druhý deň som jej zavolal a pozval som ju von, ale mala veľa práce so školou a spoločenskými aktivitami. Našťastie som sa na misii naučil byť vytrvalý, dokonca aj tvárou v tvár neúspechu, a tak sa mi nakoniec podarilo ísť s ňou na rande. A jedno rande viedlo k ďalším. Počas týchto schôdzok som ju dokázal presvedčiť, že ja som ten jediný pravý a živý navrátený misionár – prinajmenšom pre ňu. Teraz, po 64 rokoch, je sedem detí a veľa vnúčat a pravnúčat dôkazom tejto dôležitej pravdy, že bez ohľadu na to, aké dobré je vaše posolstvo, bez dôsledných a vytrvalých následných krokov nemusíte dostať príležitosť ho odovzdať ďalej.
A to je možno dôvodom toho, prečo som mal jasný pocit, že mám dnes nadviazať na témy zo svojich predchádzajúcich dvoch posolstiev z generálnych konferencií.
Na konferencii v októbri 2011 som vyzýval, aby sme pamätali na tieto dôležité Pánove slová: Lebo tak bude cirkev moja nazývaná v týchto posledných dňoch, dokonca Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.1
Týmito slovami dáva Pán jasne najavo, že toto nie je len oficiálne označenie, ale tiež meno, ktorým sa má Jeho Cirkev nazývať. Vzhľadom na toto Jeho jasné prehlásenie nemáme Cirkev nazývať žiadnym iným menom, ako „Mormonská Cirkev“ alebo „Cirkev SND“.
Pojmy mormon (alebo mormonský) sú vhodné v určitom kontexte, kedy sa hovorí o členoch, napríklad o mormonských pionieroch, alebo o inštitúciách, ako sú spevácky zbor Mormon Tabernacle Choir. Členovia Cirkvi sú všeobecne známi ako mormoni a v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí nie sú členmi našej Cirkvi, o sebe môžeme bez obáv hovoriť ako o mormonoch, pokiaľ pritom zmienime celé meno Cirkvi.
Pokiaľ sa členovia naučia v spojení so slovom mormon používať správne meno Cirkvi, podčiarkne to skutočnosť, že sme kresťania, členovia Spasiteľovej Cirkvi.
Bratia a sestry, urobme následný krok a osvojme si zvyk dávať jasne najavo, že patríme k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.
Druhé posolstvo, o ktorom cítim, že mám naň nadviazať, bolo prednesené na minulej generálnej konferencii, kde som povzbudil členov k modlitbe za to, aby boli privedení aspoň k jednému človeku, ktorého by mohli do Vianoc vyzvať, aby sa dozvedel niečo o znovuzriadenom evanjeliu. Mnohí členovia Cirkvi mi rozprávali o úžasných zážitkoch, ktoré mali vďaka tomu, že požiadali Pána o misionárske príležitosti.
Jeden vrátený misionár sa napríklad konkrétne modlil o to, aby bol privedený k tomu „jednému“ človeku, ktorého by mohol osloviť. Na myseľ mu prišlo meno jednej jeho bývalej spolužiačky z vysokej školy. Napísal jej na Facebook a zistil, že sa v tej dobe modlila o účele a zmysle života. Podnikol následné kroky práve v dobe, kedy hľadala pravdu, a v decembri sa dala pokrstiť.
Počul som veľa podobných príkladov výziev, ale len v niekoľkých z nich ľudia postupovali tak ako tento brat.
Som veľkým zástancom podnikania následných krokov. V misionárskej príručke Kážte Moje evanjelium sa píše: „Predkladanie výzvy bez následného dohliadania je ako vydať sa na cestu, ale nikdy ju neukončiť, alebo ako kúpiť si lístok na predstavenie, a potom ani neprísť do divadla. Bez dokončenia celej akcie je záväzok neúprimný.“2
Príručka Kážte Moje evanjelium učí každého nielen o tom, ako druhých vyzvať, ale tiež aké následné kroky po takejto výzve učiniť. Cieľ misionárskej práce je definovaný takto: „pozvať ostatných, aby prišli ku Kristovi tým, že im budete pomáhať získať znovuzriadené evanjelium prostredníctvom viery v Ježiša Krista a Jeho uzmierenia, pokánia, krstu a daru Ducha Svätého a vytrvania až do konca“.3
Pozvania sú celkom isto súčasťou tohto procesu. Všimnite si ale, že misionárska práca členov je o niečom viac ako len o tom, že niekoho vyzvú, aby si vypočul misionárov. Zahŕňa to aj to, že budete spoločne s misionármi podnikať následné kroky v snahe pestovať vieru, motivovať k pokániu a pripravovať ich na uzatváranie zmlúv a vytrvanie až do konca.
Táto zásada podnikania následných krokov je opísaná v Skutkoch:
„Peter a Ján [vystupovali] do chrámu. …
Práve priniesli muža, chromého od narodenia, ktorého každý deň kládli ku chrámovým dverám, takzvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu.
A ten, keď videl Petra a Jána vystupovať do chrámu, prosil si od nich almužnu.
Peter a Ján zahľadeli sa uprene na neho a povedali: Pozri na nás!
I podíval sa pozorne na nich, lebo dúfal, že dostane niečo od nich.
I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského [vstaň a] choď!“
To je ale mocná výzva od Pánovho služobníka, všakže? Ale Peter sa nezastavil len pri tejto výzve. V písmach sa ďalej píše, že „ho chytil za pravú rukua zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby,
takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha“4.
Inými slovami, Peter nepoužil iba svoju kňazskú právomoc a nevyzval oného muža iba k tomu, aby vstal a chodil. Po svojej výzve podnikol aj následné kroky tým, že sa k tomu mužovi naklonil, vzal ho za pravú ruku, pozdvihol ho, a potom s ním vstúpil do chrámu.
V duchu Petrovho príkladu si dovoľujem navrhnúť, aby sme sa dôslednejšie zapojili do misionárskej práce tým, že nahradíme obavy skutočnou vierou a aspoň raz za štvrť roka – štyrikrát do roka – vyzveme niekoho, aby ho učili misionári na plný úväzok. Misionári sú pripravení učiť skrze Ducha a s úprimnou a čistou inšpiráciou od Pána. Spoločne potom môžeme robiť následné kroky, brať druhých za ruku, pozdvihovať ich a kráčať s nimi na ich duchovnej ceste.
Aby som vám v tomto pomohol, vyzývam všetkých členov, bez ohľadu na vaše momentálne povolanie či mieru aktívnosti v Cirkvi, aby ste si zaobstarali príručku Kážte Moje evanjelium. Je dostupná cez naše distribučné strediská, a tiež na internete. Internetová verzia sa môže čítať online alebo si ju môžete zdarma stiahnuť. Príručka je sprievodcom misionárskou prácou – to znamená, že je to príručka pre každého z nás. Čítajte ju, študujte, a potom uplatňujte to, čo ste sa naučili, aby ste lepšie pochopili, ako privádzať duše ku Kristovi skrze výzvy a podnikanie následných krokov. Prezident Thomas S. Monson povedal: „Teraz je čas pre členov a misionárov, aby sa spojili a pracovali spoločne na Pánovej vinici v privádzaní duší k Nemu.“5
Ježiš Kristus učil Svojich učeníkov:
„Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo,
preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.“6
Pán na túto prosbu odpovedal v dnešnej dobe, kedy máme najväčší počet misionárov na plný úväzok v histórii. S touto novou vlnou verných pracovníkov nám Pán dáva ďalšiu príležitosť pomáhať Mu v onej veľkej žatve duší.
Existujú praktické spôsoby, ako môžu členovia pomáhať našim úžasným misionárom. Napríklad môžete misionárom povedať, že študujete príručku Kážte Moje evanjelium, a potom ich požiadať, aby vám v nej ukázali, čo práve študujú oni. Keď sa budete takto navzájom učiť, medzi členmi a misionármi na plný úväzok celkom určite vznikne vzťah väčšej dôvery, práve tak ako to prikázal Pán:
Ale aby každý [muž a žena mohli] hovoriť v mene Boha Pána, dokonca Spasiteľa sveta.7
A hľa, vyslal som vás, aby ste svedčili a aby ste varovali ľud, a patrí sa každému človeku, ktorý bol varovaný, aby varoval blížneho svojho.8
Bratia a sestry, viete si predstaviť ten dopad, keby členovia rodiny a priatelia zahŕňali to, čo sa učia vďaka osobnému štúdiu príručky Kážte Moje evanjelium, do svojich listov a emailov misionárom na plný úväzok? Dokážete si predstaviť tie požehnania, ktoré obdržia rodiny, pokaľ lepšie spoznajú a pochopia, čo ich synovia a dcéry študujú a čo učia na svojej misii? Dokážete dokonca vôbec pochopiť, aký mimoriadny vplyv zmiernej milosti by sme cítili, jednotlivo aj všetci spoločne, v súlade so Spasiteľovým zasľúbením daným všetkým tým, ktorí vydávajú svedectvo, keď vyzývajú druhých, aby prišli ku Nemu – a keď potom po tejto výzve činia následné kroky?
A predsa ste požehnaní, povedal Pán skrze proroka Josepha Smitha, lebo svedectvo, ktoré ste vydali, je zapísané v nebi pre anjelov, aby naň hľadeli; a oni sa nad vami radujú a hriechy vaše sú vám odpustené.9
Lebo ja vám odpustím hriechy vaše s týmto prikázaním – že zostanete stáli … vo vydávaní svedectva celému svetu o týchto veciach, ktoré sú vám oznamované.10
Ak budeme robiť následné kroky, Pán nás v tom nenechá. Často som svedkom nevýslovnej radosti, ktorá prichádza, keď členovia Cirkvi po celom svete vyzývajú so svedectvom, a potom verne činia následné kroky. Keď som bol nedávno v Argentíne, povzbudil som členov, aby pred touto generálnou konferenciou pozvali niekoho na zhromaždenie. Jeden osemročný chlapec, ktorý sa volal Joshua, poslúchol a pozval svojho najlepšieho kamaráta a jeho rodinu na deň otvorených dverí v ich zbore v Buenos Aires. Dovoľte mi prečítať vám z listu, ktorý som práve dostal a ktorý popisuje ako Joshua kamaráta pozval a ako verne učinil následné kroky:
„Každých pár minút [Joshua] vybehol k bráne, aby sa pozrel, či už idú. Hovoril, že vie, že určite [prídu].
Blížil sa večer, a Joshuov kamarát neprichádzal, ale Joshua sa nevzdával. Verne každých pár minút pozeral von k bráne. Nastal čas začať všetko upratovať, keď vtom Joshua začal poskakovať a kričať: ‚Už sú tu! Už sú tu!‘ Pozrel som sa a uvidel som, ako k budove prichádza celá rodina. Joshua ich bežal privítať a objal svojho kamaráta. Všetci išli dnu a zdalo sa, že sa im deň otvorených dverí veľmi páčil. Vzali si niekoľko brožúrok a strávili veľa času zoznamovaním sa s niekoľkými novými priateľmi. Bolo úžasné vidieť vieru tohto malého chlapca a uvedomiť si, že aj deti v Primárkach môžu byť misionármi.“11
Mám svedectvo o tom, že keď budeme pracovať spoločne, keď sa budeme snažiť vyhľadávať oného „jedného“, vyzvať ho a podnikať následné kroky s dôverou a vierou, Pán sa na nás usmeje a stovky tisíc Božích detí nájdu v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní účel a pokoj. Kiež nám všetkým Pán žehná v úsilí urýchliť dielo spásy, za to sa pokorne modlím v mene Ježiša Krista, amen.