Vyberte si múdro

Starší Quentin L. Cook

Kvórum dvanástich apoštolov

„Zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré“ (Izaiáš 7:15, Roháček).

Moji milovaní bratia, dnes večer je mojou túžbou podeliť sa o niektoré rady ohľadom rozhodnutí a voľby.

Keď som bol mladým právnikom v oblasti Sanfranciského zálivu, naša firma zabezpečovala nejaké právnické záležitosti pre spoločnosť, ktorá produkovala detské televízne programy Charlie Brown holiday TV.¹ Stal som sa fanúšikom Charlesa Shulza a jeho postavičiek – Peanuts (Arašidy), s Charliem Brownom, Lucy, Snoopym a ostatnými úžasnými postavami.

V jednej z mojich obľúbených epizód vystupovala Lucy. Pamätám si, že bejzbalový tím Charlieho Browna hral dôležitý zápas – Lucy hrala v pravom poli a dostala vysokú loptičku. Všetky méty boli obsadené a bol koniec deviatej zmeny. Ak by Lucy chytila loptičku, jej tím by vyhral. Ak by ju nechytila, vyhrali by ich súperi.

Ako sa to môže stať len v kreslenom seriáli, keď loptička letela, celý tím sa zhrčil okolo Lucy. Lucy premýšľala: „Ak tú loptičku chytím, budem hrdinka; ak nie, budem koza.“

Loptička letela a zatiaľ čo na ňu jej spoluhráči nedočkavo hľadeli, Lucy ju minula. Charlie Brown znechutene zahodil svoju rukavicu na zem. Lucy sa potom pozrela na svojich spoluhráčov, založila si ruky vbok a povedala: „Ako môžete očakávať, že chytím loptičku, keď mám starosti ohľadom zahraničnej politiky našej krajiny?“

Bola to len jedna z mnohých loptičiek, ktorú počas tých rokov Lucy nechytila, a vždy si našla novú výhovorku.² Hoci boli Lucyine výhovorky vždy zábavné, bolo to vždy odôvodňovanie; boli to nepravdivé dôvody jej neschopnosti chytiť loptičku.

Prezident Thomas S. Monson počas svojej služby často učí, že rozhodnutia určujú osud.³ Moja rada dnes večer sa bude niesť v tomto duchu, aby sme sa povzniesli nad akékoľvek odôvodňovania, ktoré nám bránia činiť správne rozhodnutia, najmä s rešpektom k službe Ježišovi Kristovi. Izaiáš nás učí, že musíme „zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré“⁴.

Verím, že je to obzvlášť dôležité v našej dobe, keď Satan zúri v srdciach ľudí tak mnohými novými a prefíkanými spôsobmi, aby sme si pozornejšie volili a rozhodovali sa, v súlade s cieľmi a úlohami, ktoré v živote vyznávame. Potrebujeme jednoznačný záväzok k prikázaniam a striktné dodržiavanie posvätných zmlúv. Keď dovolíme odôvodňovaniam, aby nás odvádzali od chrámového obdarovania, hodnej služby na misii a chrámového manželstva, potom sú obzvlášť škodlivé. Láme to srdce, keď vyznávame vieru v tieto ciele, a napriek tomu zanedbávame každodenné správanie, ktoré si dosiahnutie týchto cieľov vyžaduje.⁵

Niektorí mladí ľudia tvrdia, že ich cieľom je sobáš v chráme, ale nechodia s osobami, ktoré sú hodné vstupu do chrámu. Aby sme boli úprimní, niektorí vôbec s nikým nechodia, a bodka! Vy, mladí muži, čím dlhšie zostanete slobodní, potom, čo ste dosiahli vhodný vek a zrelosť, tým budete spokojnejší. Ale v skutočnosti by ste mali byť nespokojnejší. Prosím, buďte dychtivo zapojení⁶ do duchovných a spoločenských aktivít, ktoré sú zlučiteľné s vaším cieľom chrámového manželstva.

Niektorí odkladajú manželstvo dovtedy, kým nedokončia školu a nezískajú prácu. Hoci je tento dôvod vo svete všeobecne akceptovaný, neukazuje vašu vieru, nie je v súlade s radami súčasných prorokov a je nezlučiteľný s povahou náuky.

Nedávno som sa stretol so skvelým mladým mužom. Jeho cieľom bolo ísť na misiu, získať vzdelanie, zosobášiť sa v chráme a mať vernú, šťastnú rodinu. Bol som veľmi potešený jeho cieľmi. Ale počas pokračujúceho rozhovoru začalo byť zrejmé, že jeho správanie a rozhodnutia, ktoré učinil, neboli v súlade s jeho cieľmi. Cítil som, že skutočne chcel ísť na misiu a vyhýbal sa vážnym priestupkom, ktoré by mu zabránili slúžiť na misii, ale jeho každodenné správanie ho nepripravovalo na fyzické, emocionálne, sociálne, intelektuálne a duchovné výzvy, ktorým bude čeliť.⁷ Nenaučil sa tvrdo pracovať. Nebral vážne školu ani seminár. Chodil na zhromaždenia, ale nečítal Knihu Mormonovu. Trávil veľa času hraním videohier a na sociálnych sieťach. Zdalo sa, že si myslí, že ísť jednoducho na misiu by bolo dostačujúce. Mladí muži, prosím, opätovne sa zaviažte k slušnému správaniu a vážnej príprave, aby ste sa stali vyslancami nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista.

Moja obava sa netýka len zásadných životných rozhodnutí, ale tiež strednej cesty – bežného sveta a zdanlivo obyčajných rozhodnutí, kde trávime väčšinu nášho času. V týchto oblastiach musíme dať dôraz na zdržanlivosť, rovnováhu a najmä múdrosť. Je dôležité povzniesť sa nad odôvodňovania a činiť tie najlepšie rozhodnutia.

Krásny príklad potreby zdržanlivosti, rovnováhy a múdrosti je používanie internetu. Môže byť použitý na vykonávanie misionárskej práce, pomáhať s kňazskými zodpovednosťami, nájsť vzácnych predkov pre vykonanie posvätných chrámových obradov a omnoho viac. Potenciál pre konanie dobra je enormný. Ale tiež vieme, že môže prenášať aj zlo, vrátane pornografie, digitálnej krutosti⁸ a anonymného tárania. Tiež môže viesť k nepretržitej hlúposti. Ako na minulej generálnej konferencii výstižne učil brat Randall L. Ridd, keď hovoril o internete: „Môžete byť chytení do nekonečnej slučky bezvýznamnosti, ktorá mrhá vaším časom a znehodnocuje váš potenciál.“⁹

Rozptýlenia a opozícia k spravodlivosti nie sú len na internete; sú všade. Majú dopad nielen na mládež, ale na nás všetkých. Žijeme vo svete, ktorý je doslovne v zmätku.¹⁰ Sme obklopení vtieravým stvárnením „zábavy a hier“ a nemorálnymi a nefunkčnými životmi. Vo väčšine médií sú prezentované ako normálne správanie.

Starší David A. Bednar nedávno varoval členov, aby boli pri používaní sociálnych sietí pravdiví.¹¹ Prominentný mysliteľ, Arthur C. Brooks, zdôraznil tento bod. Všimol si, že keď používame sociálne siete, máme tendenciu šíriť úsmevné detaily z nášho života, ale nie ťažké chvíle v škole alebo v práci. Zobrazujeme nekompletný život – niekedy prizdobujúcim alebo falošným spôsobom. Zdieľame tento život, a potom sa zožierame „takmer výlučne … falošnými životmi [našich] priateľov na sociálnej sieti“. Brook prehlasuje: „Ako by ste sa nemohli cítiť horšie, keď trávite jednu časť vášho času predstieraním, že ste šťastnejší než v skutočnosti ste, a druhú tým, že sa pozeráte na to, o koľko šťastnejší než vy vyzerajú ostatní.“¹²

Niekedy sa zdá, akoby sme sa topili vo frivolnej pochabosti, nezmyselnej zábave a nepretržitom sváre. Keď zmenšíme objem a preskúmame podstatu, zostane len veľmi málo toho, čo nám pomôže v našej večnej výprave k spravodlivým cieľom. Jeden otec múdro odpovedal svojim deťom na ich početné žiadosti zúčastniť sa týchto rozptýlení. Jednoducho sa ich spýtal: „Urobí to z vás lepšieho človeka?“

Keď si odôvodňujeme nesprávne rozhodnutia, malé či veľké, ktoré nie sú v súlade so znovuzriadeným evanjeliom, strácame požehnania a ochranu, ktoré potrebujeme a často sme lapení do osídiel hriechu alebo jednoducho stratíme cestu.

Najmä ma znepokojuje pochabosť¹³ a posadnutosť „každou novou vecou“. V Cirkvi podporujeme a oslavujeme pravdu a poznanie každého druhu. Ale ak sú kultúra a spoločenské zvyky odlišné od Božieho plánu šťastia a neodmysliteľnej úlohy Ježiša Krista, nastáva neodvratný rozklad spoločnosti.¹⁴ V našej dobe, napriek nebývalému pokroku v mnohých oblastiach, najmä v oblasti vedy a komunikácie, sa neodmysliteľné základné hodnoty oslabili a celkové šťastie a blaho sa znížilo.

Keď bol apoštol Pavol pozvaný, aby hovoril na Aeropágu v Aténach, našiel tam rovnakú intelektuálnu samoľúbosť a nedostatok skutočnej múdrosti, ktoré sa vyskytujú aj v dnešnej dobe.¹⁵ V Skutkoch čítame: „Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.“¹⁶ Pavol zdôrazňoval vzkriesenie Ježiša Krista. Keď zástup zistil, že jeho posolstvo má náboženskú povahu, niektorí sa mu vysmievali; iní ho v podstate odmietli, hovoriac: „Budeme ťa o tomto aj inokedy počúvať.“¹⁷ Pavol odišiel od Aténčanov bez akéhokoľvek úspechu. Dekan Frederic Farrar o tejto návšteve napísal: „V Aténach nezaložil žiadny zbor, Aténčanom nenapísal žiadny list a nikdy už do Atén nevkročil, hoci často chodil okolo.“¹⁸

Verím, že inšpirované posolstvo Staršieho Dallina H. Oaksa o rozoznávaní medzi „dobrým, lepším a najlepším“¹⁹ poskytuje účinný spôsob, ako zhodnotiť voľby a priority. Mnohé voľby nie sú vo svojej podstate zlé, ale ak zaberajú všetok náš čas a zadržiavajú nás od lepšej voľby, potom sa stanú zákernými.

I úctyhodná snaha potrebuje zhodnotenie, aby sme určili, či sa z nej nestane rozptýlenie od najlepších cieľov. Keď som bol tínedžer, mal som nezabudnuteľný rozhovor so svojím otcom. Neveril tomu, že je dosť mladých ľudí, ktorí sa sústreďujú alebo pripravujú na dlhodobé dôležité ciele – ako zamestnanie a zabezpečenie rodiny.

Zmysluplné štúdium a skúsenosti s prípravou na zamestnanie boli vždy na vrchole odporúčaných priorít môjho otca. Chápal, že mimoškolské aktivity, ako napríklad debatný krúžok a študentský parlament mohli mať priamu spojitosť s niektorými z mojich dôležitých cieľov. Bol si už menej istý tým, koľko času som strávil hraním amerického futbalu, basketbalu, bejzbalu a atletikou. Pripúšťal, že šport by mohol budovať silu, vytrvalosť a tímovú prácu, ale tvrdil, že možno by bolo lepšie zamerať sa na jeden šport a stráviť pri tom menej času. Z jeho pohľadu boli športy pre mňa dobré, ale nie najlepšie. Obával sa, že niektoré športy len produkovali miestne celebrity alebo slávu za cenu omnoho dôležitejších dlhodobých cieľov.

Aj preto, vďaka týmto svojim skúsenostiam, jedným z dôvodov, prečo mám rád epizódu, v ktorej Lucy hrá bejzbal je to, že z pohľadu môjho otca by som mal študovať zahraničné vzťahy, a nie sa strachovať o to, či chytím loptičku. Mal by som spomenúť, že moja mama milovala športy. Zmeškala by nejaký môj zápas len vtedy, keby ležala v nemocnici.

Rozhodol som sa, že sa budem riadiť radou svojho otca a na univerzite nebudem aktívne športovať. Potom mi tréner nášho stredoškolského futbalového tímu povedal, že tréner Stanfordu by sa rád stretol na obede so mnou a s Merlinom Olsenom. Tí z vás, ktorí ste mladší, možno neviete, kto bol Merlin. Bol jedným z najlepších defenzívnych hráčov v stredoškolskom futbalovom tíme Logan High School, kde som ja hral quarterbacka, safety a spracovával vrátené kickoffy a punty. Keď bol Merlin na strednej škole, väčšina univerzitných futbalových tímov v krajine sa ho snažila presvedčiť, aby hral za nich. Na univerzite vyhral cenu Outland Trophy ako najlepší interior lineman v krajine. Koniec koncov, Merlin bol iba tretím hráčom draftovaným v Národnej futbalovej lige a hral v 14 po sebe idúcich „Pro Bowl“ zápasoch. V roku 1982 bol uvedený do Siene slávy amerického futbalu.²⁰

Obed s trénerom Stanfordu sa odohrával v reštaurácii Bluebird v Logane v Utahu. Keď sme si podali ruky, už sa mi viac nepozrel do očí. Hovoril priamo s Merlinom, ale mňa ignoroval. Na konci obeda sa ku mne po prvýkrát otočil, ale nevedel si spomenúť na moje meno. Potom povedal Merlinovi: „Ak sa rozhodneš pre Stanford a chceš si so sebou vziať svojho priateľa, má celkom dobrý prospech a možno by sme ho mohli angažovať.“ Táto skúsenosť mi potvrdila, že by som sa mal riadiť múdrou radou môjho otca.

Mojím zámerom nie je odradiť vás, aby ste nešportovali alebo nepoužívali internet, alebo nerobili iné hodnotné aktivity, z ktorých majú mladí ľudia radosť. Je to taký druh aktivít, ktorý si vyžaduje zdržanlivosť, rovnováhu a múdrosť. Ak ich využívame múdro, môžu obohatiť náš život.

Avšak, povzbudzujem každého, mladého či starého, aby preskúmal svoje ciele a úlohy a usiloval sa uplatňovať väčšiu disciplínu. Naše každodenné správanie a rozhodnutia by mali byť v súlade s našimi cieľmi. Musíme sa povzniesť nad odôvodnenia a rozptýlenia. Najmä je dôležité činiť rozhodnutia, ktoré sú v súlade s našimi zmluvami, že budeme slúžiť Ježišovi Kristovi v spravodlivosti.²¹ Nikdy, z nijakého dôvodu, nemôžeme spustiť oči z loptičky alebo ju nechytiť.

Tento život je prípravou na to, aby sme sa stretli s Bohom.²² Sme šťastní, veselí ľudia. Oceňujeme dobrý zmysel pre humor a vážime si neorganizovaný čas strávený s rodinou a priateľmi. Ale musíme si uvedomiť, že je to závažnosť účelu, ktorá musí byť základom toho, ako žijeme a všetkých našich rozhodnutí. Rozptýlenia a odôvodňovania sú dosť zhubné na to, aby obmedzovali pokrok, ale keď znižujú vieru v Ježiša Krista a v Jeho Cirkev, tak sú tragické.

Mojou modlitbou je, aby sme sa ako tí, ktorí držia kňazstvo správali tak, aby to bolo v súlade so vznešenými cieľmi, ktoré sú vyžadované od tých, ktorí sú v službe Majstra. Vo všetkých veciach by sme mali pamätať na to, že byť udatní vo svedectve o Ježišovi je veľkou skúškou, ktorá rozdelí ľudí do celestiálneho a terestriálneho kráľovstva.²³ My chceme byť na celestiálnej strane tohto zlomu. Ako jeden z Jeho apoštolov vydávam vrúcne svedectvo o skutočnosti uzmierenia a o božskosti Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. V mene Ježiša Krista, amen.