Poznám veci tieto sám za seba

Starší Craig C. Christensen

Predsedníctvo sedemdesiatnikov

To, že zistíme sami pre seba, že znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista je pravdivé, môže byť jedna z najväčších a najradostnejších skúseností v živote.

Moji drahí bratia, neprestajne sme inšpirovaní osobným príkladom a kňazskou službou prezidenta Thomasa S. Monsona. Nedávno bola niekoľkým diakonom položená otázka: „Čo najviac obdivujete na prezidentovi Monsonovi?“ Jeden diakon si spomenul, ako prezident Monson, ako dieťa, dával svoje hračky priateľom v núdzi. Ďalší spomenul, ako sa prezident Monson staral o mnoho vdov vo svojom zbore. Tretí poznamenal, že bol povolaný za apoštola vo veľmi mladom veku a požehnal ľudí na celom svete. Potom jeden mladý muž povedal: „To, čo najviac obdivujem na prezidentovi Monsonovi je jeho silné svedectvo.“

Vskutku sme všetci cítili jedinečné svedectvo nášho proroka o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi a jeho záväzok vždy nasledovať nabádania Ducha. S každou skúsenosťou, o ktorú sa podelí, nás prezident Monson vyzýva, aby sme žili viac podľa evanjelia a hľadali svoje vlastné osobné svedectvo a posilňovali ho. Spomeňte si na to, čo povedal spoza tohto pultu na minulých konferenciách: „Aby sme boli silní a odolali všetkým silám, ktoré nás ťahajú zlým smerom … musíme mať svoje vlastné svedectvo. Či už máte 12 alebo 112 – alebo niekde medzi tým – môžete vedieť sami pre seba, že evanjelium Ježiša Krista je pravdivé.“¹

Hoci je moje posolstvo dnes večer venované skôr tým, ktorí sú bližšie k 12 ako k 112, zásady, o ktoré sa podelím, platia pre každého. Ako odpoveď na vyhlásenie prezidenta Monsona by som sa spýtal: Vie každý jeden z nás sám pre seba, že evanjelium je pravdivé? Môžeme s istotou povedať, že naše svedectvo je skutočne naše vlastné? Znova budem citovať prezidenta Monsona: „Trvám na tom, že silné svedectvo o našom Spasiteľovi a Jeho evanjeliu … vás ochráni pred hriechom a zlom okolo vás.… Ak ešte nemáte svedectvo o týchto veciach, učiňte to, čo je potrebné, aby ste ho získali. Je pre vás životne dôležité mať svoje vlastné svedectvo, lebo svedectvá iných vás privedú len po určitú hranicu.“²

Poznám veci tieto sám za seba

To, že zistíme sami pre seba, že znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista je pravdivé, môže byť jedna z najväčších a najradostnejších skúseností v živote. Možno musíme začať tým, že sa spoliehame na svedectvá druhých – hovoriac, tak ako mladí bojovníci: „Nepochybujeme o tom, že naše matky to vedeli.“³ Toto je dobrý začiatok, ale musíme na tom stavať. Aby sme boli silní v živote podľa evanjelia, nie je nič dôležitejšie ako obdržať a posilňovať naše vlastné svedectvo. Musíme byť schopní vyhlásiť, ako to urobil Alma: „Poznám veci tieto sám za seba.⁴

A ako myslíte, že viem o ich istote?“ Alma pokračuje. „Hľa, hovorím vám, že mi boli oznámené Svätým Duchom Božím. Hľa, po mnoho dní som sa postil a modlil, aby som mohol poznať veci tieto sám za seba. A teraz viem sám za seba, že sú pravdivé.“⁵

Prajem si uzrieť tie veci, ktoré videl otec môj

Ako Alma, tak aj Nefi zistil pravdu sám pre seba. Potom ako počúval svojho otca rozprávať o jeho mnohých duchovných skúsenostiach, Nefi chcel vedieť to, čo vedel jeho otec. Bolo to viac ako jednoduchá zvedavosť – bolo to niečo, po čom prahol a žíznil. Aj keď bol „veľmi mladý“, mal „veľkú túžbu poznať tajomstvá Božie“⁶. Túžil „vidieť a počuť, a poznať veci tieto, mocou Ducha Svätého“⁷.

Keď Nefi „sedel, premýšľajúc v srdci svojom“, bol „odnesený Duchom … na nesmierne vysokú horu“, kde mu bola položená otázka: „Čo si praješ?“ Jeho odpoveď bola jednoduchá: „Prajem si uzrieť tie veci, ktoré videl otec môj.“⁸ Vďaka svojmu veriacemu srdcu a svojej usilovnej snahe bol Nefi požehnaný úžasnou skúsenosťou. Obdržal svedectvo o nadchádzajúcom narodení, živote a ukrižovaní Spasiteľa Ježiša Krista; videl príchod Knihy Mormonovej a znovuzriadenie evanjelia v posledných dňoch – všetko ako výsledok jeho úprimnej túžby vedieť sám pre seba.⁹

Tieto osobné skúsenosti s Pánom pripravili Nefiho na nepriazeň a výzvy, ktorým mal čoskoro čeliť. Umožnili, aby stál pevne, dokonca aj keď sa ostatní z jeho rodiny vzpierali. Mohol to urobiť, pretože zistil sám pre seba a vedel sám pre seba. Bol požehnaný svojím vlastným svedectvom.

Nech prosí od Boha

Podobne ako Nefi bol aj prorok Joseph Smith „veľmi mladý“, keď bola jeho myseľ nabádaná k vážnemu uvažovaniu o duchovných pravdách. Pre Josepha to bol čas veľkého rozruchu, keď bol obklopený rozporuplnými a mätúcimi posolstvami ohľadom náboženstva. Chcel vedieť, ktorá cirkev je správna.¹⁰ Inšpirovaný týmito slovami z Biblie: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha,“¹¹ sám konal, aby našiel odpoveď. V jedno nádherné ráno na jar v roku 1820 vstúpil do lesíka a pokľakol v modlitbe. Vďaka svojej viere, a pretože mal Boh pre neho špeciálnu prácu, ktorú mal vykonať, Joseph obdržal veľkolepé videnie Boha Otca a Jeho Syna, Ježiša Krista, a zistil sám pre seba, čo má robiť.

Vidíte v Josephovej skúsenosti vzor, ktorý by ste mohli aplikovať v tom, aby ste získali alebo posilnili svoje vlastné svedectvo? Joseph umožnil písmam, aby prenikli do jeho srdca. Uprene nad nimi premýšľal a aplikoval ich na svoju vlastnú situáciu. Potom konal podľa toho, čo sa naučil. Výsledkom bolo veľkolepé Prvé videnie – a všetko, čo prišlo potom. Cirkev bola celkom doslova založená na zásade, že ktokoľvek – vrátane 14-ročného farmárskeho chlapca – môže „prosiť od Boha“ a obdržať odpoveď na svoje modlitby.

Takže čo je svedectvo?

Často počujeme členov Cirkvi hovoriť, že ich svedectvo o evanjeliu je ich najviac ceneným majetkom. Je to posvätný dar od Boha, ktorý k nám prichádza mocou Ducha Svätého. Je to tá pokojná, neochvejná istota, ktorú získavame, keď študujeme, modlíme sa a žijeme podľa evanjelia. Je to vtedy, keď cítime Ducha Svätého, ktorý prináša svedectvo do našej duše, že to čo sa učíme a robíme je správne.

Niektorí ľudia hovoria o svedectve ako keby to bol vypínač svetla – je buď zapnutý, alebo vypnutý; buď máte svedectvo, ale nemáte. V skutočnosti je svedectvo skôr ako strom, ktorý prechádza rôznymi štádiami rastu a vývoja. Niektoré z najvyšších stromov na zemi sú v národnom parku Redwood National Park na západe Spojených štátov. Keď stojíte pri kmeni týchto masívnych stromov, je úžasné predstaviť si, že každý jeden vyrástol z malého semienka. Tak je to aj s našimi svedectvami. Hoci môžu začať jedinou duchovnou skúsenosťou, rastú a časom sa rozvíjajú skrze neustálu výživu a časté duchovné skúsenosti.

Potom nie je prekvapujúce, že keď prorok Alma vysvetľoval, ako rozvinieme svedectvo, hovoril o semienku vyrastajúcom v strom. „Ak poskytnete miesto,“ povedal, „aby v srdci vašom mohlo byť zasadené semienko, hľa, ak je to pravé semienko čiže dobré semienko, ak ho nevypudíte nevierou svojou … začne v hrudi vašej bobtnať; a keď ucítite tieto pohyby, ako bobtná, začnete si hovoriť – Musí to nevyhnutne byť, že to je dobré semienko, čiže oné slovo je dobré, lebo začína rozširovať dušu moju; áno, začína osvecovať porozumenie moje, áno, začína mi byť lahodným.“¹²

Svedectvo takto začína často: s posvätnými, poučnými, uisťujúcimi pocitmi, ktoré nám dávajú najavo, že slovo Božie je pravdivé. Avšak, nech sú tieto pocity akokoľvek úžasné, sú len začiatkom. Vaša práca vypestovať si svoje svedectvo nie je hotová – tak ako nie je hotová práca vypestovania sekvoje, keď zo zeme vykukne prvý malý výhonok. Ak ignorujeme alebo zanedbávame tieto prvotné duchovné nabádania, ak ich nevyživujeme tým, že pokračujeme v štúdiu písiem a modlíme sa, a vyhľadávame viac skúseností s Duchom, naše pocity vyblednú a naše svedectvo zoslabne.

Ako to vyjadril Alma: „Ale ak strom zanedbáte a nebudete myslieť na výživu jeho, hľa, žiadne korene nezapustí; a keď príde slnečný žiar a spáli ho, keďže nemá žiadne korene, uschne a vy ho vytrhnete, a vyvrhnete.“¹³

Vo väčšine prípadov naše svedectvo porastie rovnakým spôsobom ako rastie strom: postupne, takmer nebadane, ako výsledok našej neustálej starostlivosti a usilovnej snahy. „Ale ak budete slovo vyživovať,“ sľúbil Alma, „áno, vyživovať strom, keď začína rásť, vierou svojou s veľkou usilovnosťou a trpezlivosťou, a ak budete očakávať ovocie jeho, zapustí korene; a hľa, bude to strom vyrastajúci k životu večnému“.¹⁴

Teraz je ten čas; dnes je ten deň

Moje vlastné svedectvo začalo, keď som študoval učenia, ktoré sa nachádzajú v Knihe Mormonovej a premýšľal nad nimi. Keď som pokľakol, aby som sa spýtal Boha v pokornej modlitbe, Duch Svätý svedčil mojej duši, že to čo som čítal bolo pravdivé. Toto prvotné svedectvo sa stalo katalyzátorom pre moje svedectvo o mnohých ďalších pravdách evanjelia, lebo ako učil prezident Monson: „Keď vieme, že Kniha Mormonova je pravdivá, potom tiež vieme, že Joseph Smith bol skutočne prorok a že videl Boha, Večného Otca, a Jeho Syna, Ježiša Krista. Potom tiež vieme, že evanjelium bolo znovuzriadené v týchto neskorších dňoch skrze Josepha Smitha – vrátane znovuzriadenia Áronovho i Melchisedekovho kňazstva.“¹⁵ Od toho dňa som mal mnoho posvätných skúseností s Duchom Svätým, ktoré ma znovu utvrdili v tom, že Ježiš Kristus je Spasiteľ sveta a že Jeho znovuzriadené evanjelium je pravdivé. Spolu s Almom môžem povedať s istotou, že viem tieto veci sám za seba.

Moji mladí priatelia, teraz je ten čas a dnes je ten deň, aby sme zistili alebo znovu potvrdili sami pre seba, že evanjelium je pravdivé. Každý z nás má vykonať dôležitú prácu. Aby sme tú prácu uskutočnili, a aby sme boli chránení pred svetskými vplyvmi, ktoré sú, zdá sa, neustále na obzore, musíme mať vieru ako Alma, Nefi a mladý Joseph Smith, aby sme získali a rozvinuli svoje vlastné svedectvo.

Ako ten mladý diakon, o ktorom som predtým rozprával, obdivujem prezidenta Monsona kvôli jeho svedectvu. Je ako vysoká sekvoja, no aj svedectvo prezidenta Monsona muselo časom rásť a vyvíjať sa. Môžeme zistiť sami pre seba, tak ako prezident Monson, že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ a Vykupiteľ sveta, že Joseph Smith je prorok znovuzriadenia, vrátane znovuzriadenia kňazstva Božieho. My sme nositeľmi toho svätého kňazstva. Kiež spoznáme tieto veci a vieme ich sami pre seba, to je mojou pokornou modlitbou v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.