Zdieľanie vášho svetla
Neill F. Marriottová
Druhá radkyňa v generálnom predsedníctve Mladých žien
Musíme stáť pevne vo svojej viere a pozdvihnúť svoje hlasy, aby sme hlásali pravú náuku.
Dnes večer by som rada zvážila dve dôležité zodpovednosti, ktoré máme: po prvé, neustále pridávať svetlo evanjelia a pravdu do svojho života, a po druhé, zdieľať toto svetlo a pravdu s ostatnými.
Viete, aké ste dôležité? Každá z vás – práve teraz – je hodnotnou a nevyhnutnou v pláne spásy Nebeského Otca. Máme prácu, ktorú musíme vykonať. Poznáme pravdu znovuzriadeného evanjelia. Sme pripravené brániť túto pravdu? Musíme podľa nej žiť; musíme sa o ňu deliť. Musíme stáť pevne vo svojej viere a pozdvihnúť svoje hlasy, aby sme hlásali pravú náuku.
V septembrovom vydaní Ensignu a Liahony v roku 2014 napísal Starší M. Russell Ballard: „Potrebujeme viac príznačných, vplyvných hlasov a viery žien. Potrebujeme, aby sa naučili náuku a porozumeli tomu, v čo veríme, aby tak mohli zdieľať svoje svedectvá o pravde všetkých vecí.“1
Sestry, posilňujete moju vieru v Ježiša Krista. Pozorovala som váš príklad, počula vaše svedectvá a cítila vašu vieru od Brazílie až po Botswanu! Nesiete so sebou auru vplyvu všade tam, kam idete. Cítia to ľudia okolo vás – od vašej rodiny po kontakty vo vašom telefóne, a od vašich priateliek na sociálnych sieťach po tie, ktoré dnes večer sedia vedľa vás. Súhlasím so sestrou Harriet Uchtdorfovou, ktorá napísala: „Vy … ste jasné a oduševnené majáky v tmavnúcom svete, keď ukazujete, skrze spôsob, akým žijete svoj život, že evanjelium je radostným posolstvom.“2
Prezident Thomas S. Monson zdôraznil: „Ak chcete poskytnúť svetlo druhým, sami musíte žiariť.“3 Ako môžeme udržať svetlo pravdy, aby v nás žiarilo? Niekedy sa cítim ako stlmená žiarovka. Ako sa staneme svetlejšie?
Písma učia: To, čo je od Boha je svetlo; a ten, kto prijíma svetlo a zostáva v Bohu, prijíma viac svetla.4 Musíme zostávať v Bohu, tak ako to hovoria písma. Musíme ísť ku zdroju svetla – k Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi, a k písmam. Tiež môžeme ísť do chrámu, vediac, že všetky veci medzi jeho stenami ukazujú na Krista a Jeho veľkú zmiernu obeť.
Pomyslite na efekt, ktorý majú chrámy na svoje okolie. Skrášľujú vnútrajšok miest; žiaria z významných kopcov. Prečo skrášľujú a žiaria? Pretože, ako hovoria písma, pravda svieti5 a chrámy obsahujú pravdu a večné zámery; tak ako vy.
V roku 1877 prezident George Q. Cannon povedal: „Každý chrám … oslabuje moc Satana na zemi.“6 Verím, že kdekoľvek na zemi je postavený chrám, zaháňa temnotu. Účel chrámu je slúžiť ľudstvu a poskytnúť všetkým deťom Nebeského Otca schopnosť vrátiť sa a žiť s Ním. Nie je náš účel podobný týmto zasväteným budovám, týmto domom Pána? Slúžiť druhým a pomáhať im zahnať temnotu, a vrátiť sa k svetlu Nebeského Otca?
Posvätná chrámová práca zväčší našu vieru v Krista, a potom môžeme lepšie ovplyvniť vieru druhých. Pomocou výživného ducha chrámu môžeme vo svojom osobnom živote spoznať skutočnosť, moc a nádej Spasiteľovho uzmierenia.
Pred niekoľkými rokmi narazila naša rodina na veľkú výzvu. Išla som do chrámu, a tam som sa naliehavo modlila o pomoc. Bol mi daný okamih pravdy. Obdržala som jasný pocit ohľadom mojich slabostí, a bola som šokovaná. V tej duchovne poučnej chvíli som uvidela pyšnú ženu, ktorá robí veci po svojom, nie nevyhnutne Pánovým spôsobom, a osobne si privlastňuje uznanie za každý takzvaný úspech. Vedela som, že sa pozerám na seba. Vo svojom srdci som zvolala k Nebeskému Otcovi a povedala som: „Nechcem byť takou ženou, ale ako sa zmením?“
Skrze čistého ducha zjavenia v chráme som sa naučila o svojej absolútnej potrebe Vykupiteľa. Okamžite som sa vo svojich myšlienkach obrátila na Spasiteľa Ježiša Krista a cítila som, ako sa moja skľúčenosť vytráca a v mojom srdci sa objavila veľká nádej. On bol mojou jedinou nádejou a ja som túžila priľnúť iba k Nemu. Bolo mi jasné, že egocentrická, prirodzená žena „je nepriateľom Boha“7 a ľudí v jej sfére vplyvu. V chráme som sa toho dňa naučila, že len skrze uzmierenie Ježiša Krista sa môže moja pyšná povaha zmeniť a že budem schopná konať dobro. Intenzívne som cítila Jeho lásku a vedela som, že ma bude učiť Duchom a zmení ma, ak Mu dám svoje srdce a nič si nenechám pre seba.
Stále bojujem so svojimi slabosťami, ale dôverujem božskej pomoci uzmierenia. Tento jasný pokyn prišiel, pretože som vstúpila do svätého chrámu a hľadala útechu a odpovede. Do chrámu som vstúpila zaťažená a odišla som s poznaním, že mám všemocného a všemilujúceho Spasiteľa. Bola som ľahšia a radovala som sa, pretože som obdržala Jeho svetlo a prijala Jeho plán pre mňa.
Chrámy postavené po celom svete majú svoj jedinečný vzhľad a vonkajší dizajn, ale vnútri všetky obsahujú rovnaké večné svetlo, zmysel a pravdu. V 1. Korintským 3:16 čítame: „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás?“ Aj my, ako Božie dcéry, sme boli umiestnené všade po svete, tak ako chrámy, a každá máme svoj vlastný jedinečný vzhľad a vonkajší dizajn, tak ako chrámy. Aj my máme v sebe duchovné svetlo, tak ako chrámy. Toto duchovné svetlo je odrazom Spasiteľovho svetla. Ostatní budú k tejto žiare priťahovaní.
Na zemi máme svoje vlastné úlohy – od dcéry, matky, vedúcej a učiteľky po sestru, pracujúcu, manželku a ešte viac. Každá má vplyv. Každá úloha bude mať morálnu moc, keď vo svojom živote odrážame pravdy evanjelia a chrámové zmluvy.
Starší D. Todd Christofferson povedal: „Bez ohľadu na okolnosti, matka môže mať vplyv, ktorý neprekoná žiadna iná osoba v žiadnom inom vzťahu.“8
Keď boli naše deti malé, cítila som sa ako prvý dôstojník lode, spolu so svojím manželom Davidom, a predstavila som si našich 11 detí ako flotilu malých lodí hojdajúcich sa okolo nás v prístave, pripravujúcich sa vyraziť na more sveta. David a ja sme denne cítili potrebu pozrieť sa na kompas Pána kvôli najlepšiemu smeru, ktorým máme plávať s naším malým loďstvom.
Moje dni boli plné nevýrazných vecí, ako skladanie bielizne, čítanie detských kníh a dusenie mäsa so zeleninou na večeru. Niekedy v prístave našich domovov nevidíme, že skrze tieto jednoduché, stále skutky – vrátane rodinnej modlitby, štúdia písiem a rodinného domáceho večera – sa uskutočňujú veľké veci. Ale svedčím, že presne tieto skutky nesú večný význam. Prichádza veľká radosť, keď tieto malé lode – naše deti – vyrastú do mocných námorných plavidiel naplnených svetlom evanjelia a pripravených vstúpiť do služby Božej.9 Naše malé činy viery a služby sú tým spôsobom, ako väčšina z nás môže pokračovať v Bohu a nakoniec priniesť večné svetlo a slávu našej rodine, našim priateľom a našim spolupracovníkom. Skutočne máte auru vplyvu so sebou!
Pomyslite na vplyv, ktorý môže mať viera dievčaťa v primárkovom veku na jej rodinu. Viera našej dcéry požehnala našu rodinu, keď sme stratili nášho malého syna v zábavnom parku. Naša rodina sa zúfalo rozutekala naokolo, aby ho hľadala. Nakoniec ma naša desaťročná dcéra potiahla za ruku a povedala: „Mami, nemali by sme sa pomodliť?“ Mala pravdu! Naša rodina sa zhromaždila uprostred davu prihliadajúcich sa a pomodlila sa za nájdenie nášho dieťaťa. Našli sme ho. Všetkým primárkovým dievčatám hovorím: „Prosím, stále pripomínajte svojim rodičom, aby sa modlili!“
Toto leto som mala výsadu zúčastniť sa táboru 900 mladých žien na Aljaške. Ich vplyv na mňa bol nesmierny. Prišli do tábora duchovne pripravené, mali prečítanú Knihu Mormonovu a naučili sa naspamäť prehlásenie „Žijúci Kristus: Svedectvo apoštolov“. V tretiu táborovú noc stálo spolu všetkých 900 dievčat a recitovali celé vyhlásenie slovo za slovom.
Duch naplnil tú obrovskú sálu a ja som túžila pridať sa. Ale nemohla som. Neurobila som to, čo bolo nutné, aby som sa to naučila naspamäť.
Začala som sa učiť slová prehlásenia „Žijúci Kristus“ tak ako to urobili tieto sestry, a vďaka ich vplyvu plnšie prežívam zmluvu sviatosti vždy pamätať na Spasiteľa, keď opakujem zas a znova svedectvo apoštolov o Kristovi. Sviatosť pre mňa nadobudla hlbší zmysel.
Mojou nádejou je tento rok ponúknuť Spasiteľovi taký vianočný dar, že sa naučím prehlásenie „Žijúci Kristus“ naspamäť a bude bezpečne uložené v mojom srdci do 25. decembra. Dúfam, že môžem byť vplyvom dobra – ako ním boli sestry z Aljašky pre mňa.
Môžete nájsť samé seba v nasledujúcich slovách tohto prehlásenia „Žijúci Kristus“? „Naliehavo všetkých žiadal, aby nasledovali Jeho príklad. Kráčal po cestách Palestíny, uzdravoval chorých, slepým dával vidieť a mŕtvych kriesil.“10
My, sestry z Cirkvi, nekráčame po cestách Palestíny uzdravujúc chorých, ale môžeme sa modliť o uzdravujúcu lásku uzmierenia pre otrávený, napätý vzťah a aplikovať ju.
Hoci nespôsobíme, aby slepí videli, tak ako to robil Spasiteľ, môžeme svedčiť o pláne spásy duchovne slepým. Môžeme otvoriť oči ich porozumenia voči nutnosti kňazskej moci vo večných zmluvách.
Nebudeme kriesiť mŕtvych, ako to robil Spasiteľ, ale môžeme žehnať mŕtvym tak, že nájdeme ich mená pre chrámovú prácu. Potom ich vskutku pozdvihneme z ich duchovného väzenia a poskytneme im cestu večného života.
Svedčím, že máme žijúceho Spasiteľa, Ježiša Krista, a s Jeho mocou a svetlom budeme schopní zahnať temnotu sveta, poskytneme hlas pravde, ktorú poznáme a ovplyvníme druhých, aby prišli k Nemu. V mene Ježiša Krista, amen.