Vedení bezpečne domov
Prezident Thomas S. Monson
Vzhliadame k nebu pre to neustávajúce vedenie, ktoré môžeme zaznačiť do mapy a nasledovať múdry a správny kurz.
Bratia, sme tu zhromaždení ako silná skupina kňazstva, tu v Konferenčnom centre aj na iných miestach naprieč svetom. Som poctený a zároveň cítim pokoru vo svojej zodpovednosti prihovoriť sa vám. Modlím sa, aby bol Duch Pána dnes so mnou, keď tak budem činiť.
Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, 14. februára 1939, sa v Hamburgu v Nemecku oslavoval štátny sviatok. Za sprievodu nadšených príhovorov, jasajúcich zástupov a národných hymien bola po rieke Labe spustená na more nová bojová loď Bismarck. Toto najmocnejšie plávajúce plavidlo bolo dych vyrážajúcim obrazom panciera a techniky. Stavba tejto lode si vyžiadala viac ako 57 000 projektových výkresov 380 milimetrových zbraní, s tromi streleckými vežami a riadenými radarom. Toto plavidlo malo 45 000 km elektrických obvodov. Vážilo viac ako 35 000 ton a opancierovanie mu poskytovalo maximálne bezpečie. Tento mohutný kolos, majestátny vzhľadom, gigantickej veľkosti a úžasne vyzbrojený, sa zdal nepotopiteľný.
O viac ako dva roky sa loď Bismarck stretla so svojím osudom, keď sa 24. mája 1941 stretli v bitke dve najmocnejšie vojnové lode Britského námorníctva, Princ Waleský a Hood, a nemecké lode Bismarck a krížnik Princ Eugen. Bismarck v priebehu piatich minút poslal ku dnu Atlantiku loď Hood spolu s jej posádkou, ktorá mala viac ako 1 400 mužov; prežili len traja. Druhá britská bojová loď, Princ Waleský, bola veľmi poškodená a odplávala.
Počas nasledujúcich troch dní bol Bismarck veľakrát opätovne napadnutý britskými plavidlami a letectvom. Briti tu sústredili spolu päť bojových lodí, dve lietadlové lode, 11 krížnikov a 21 torpédoborcov, aby našli a potopili mocný Bismarck.
Počas týchto stretov bolo na loď Bismarck vystrelených mnoho striel, ktoré ju však poškodili len na povrchu. Bola predsa len nepotopiteľná? Potom prišiel šťastný zásah torpédom, ktoré zasiahlo kormidlo lode Bismarck. Snahy o opravu boli bezvýsledné. S odistenými zbraňami a pripravenou posádkou sa mohla loď Bismarck len pomaly plaviť v kruhu. Silné nemecké letectvo bolo mimo dosah. Bismarck sa nemohol dostať do bezpečného domovského prístavu. Ani by mu nemohol poskytnúť potrebné útočisko, lebo Bismarck stratil schopnosť plaviť sa vytýčeným kurzom. Žiadne kormidlo, žiadna pomoc, žiadny prístav. Jeho koniec sa blížil. Britské zbrane pokračovali v paľbe a nemecká posádka zničila a potopila toto kedysi zdanlivo nepotopiteľné plavidlo. Hladné vlny Atlantiku sa najprv prelievali cez boky lode, až napokon pohltili pýchu Nemeckého námorníctva. Bismarck už neexistoval.1
Každý z nás je, rovnako ako Bismarck, konštrukčným zázrakom. Avšak naše stvorenie nebolo limitované ľudským umom. Človek môže navrhnúť tie najzložitejšie stroje, ale nemôže im dať život alebo im udeliť schopnosť rozumu a úsudku. To sú božské dary, udeľované iba Bohom.
Bratia, rovnako ako životne dôležité lodné kormidlo, bol nám poskytnutý spôsob zvoliť si smer, ktorým putujeme. Pánov maják dáva znamenia všetkým, keď sa plavíme po moriach života. Naším účelom je držať sa priameho kurzu k nášmu vytúženému cieľu – dokonca k Božiemu celestiálnemu kráľovstvu. Človek bez účelu je ako loď bez kormidla, ktorá pravdepodobne nikdy nedopláva do prístavu. K nám prichádza signál: udržujte kurz, napnite plachty, nastavte kormidlo a nezastavujte sa.
Tak ako s mocným Bismarckom, tak je to aj s človekom. Ťah turbín a sila vrtule sú k ničomu bez oného zmyslu pre smer, oného využívania energie, onej vedúcej moci kormidla, ukrytého pred zrakom, relatívne malého veľkosťou, ale absolútne nevyhnutného svojou funkciou.
Náš Otec pripravil slnko, mesiac a hviezdy – nebeské galaxie, aby viedli námorníkov, ktorí sa plavia po morských cestách. Pre nás, ktorí kráčajú cestou života, pripravil presnú mapu a smerovky na ceste do nášho vytúženého cieľa. Varuje nás: dávajte si pozor na obchádzky, pasce, nástrahy. Nemôžeme pripustiť, aby sme boli oklamaní tými, ktorí by nás zviedli z cesty, onými „potkaniarmi“ hriechu, ktorí na nás mávajú tu i tam. Namiesto toho sa zastavme a pomodlime sa; počúvajme ten tichý a pokojný hlas, ktorý šepká do hĺbky našich duší Majstrovo láskavé pozvanie: „Príď a nasleduj ma.“2
Napriek tomu sú tu stále takí, ktorí nepočujú, ktorí neposlúchajú, ktorí sa radšej prechádzajú po ceste svojich vlastných schopností. Príliš často podliehajú pokušeniam, ktoré nás obklopujú a ktoré sa zdajú také lákavé.
Ako držitelia kňazstva sme boli umiestnení na zem v nepokojných časoch. Žijeme v zložitom svete s rozšírenými konfliktami kamkoľvek sa pozrieme. Politické intrigy ničia stabilitu národov, tyrani uchvacujú moc a časti spoločnosti sa javia ako večne utláčané, zbavené príležitostí a zanechané s pocitom zlyhania. Chytráctva ľudí znejú v našich ušiach a obklopuje nás hriech.
Naša je zodpovednosť byť hodní všetkých úžasných požehnaní, ktoré má náš Otec v Nebi pre nás v zásobe. Kdekoľvek ideme, naše kňazstvo ide s nami. Stojíme na svätých miestach? Prosím vás, skôr ako vystavíte seba a svoje kňazstvo nebezpečenstvu tým, že si trúfnete ísť na miesta alebo zúčastniť sa aktivít, ktoré pre vás a vaše kňazstvo nie sú hodné, zastavte sa a premýšľajte nad následkami.
My, ktorí sme boli ustanovení do kňazstva Božieho môžeme byť iní. Keď udržiavame našu osobu čistú a ctíme si svoje kňazstvo, staneme sa spravodlivými príkladmi, ktoré môžu ostatní nasledovať. Apoštol Pavol napomínal: „Buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske [v duchu], vo viere a v mravnej čistote.“3 Tiež napísal, že Kristovi nasledovníci by mali byť „ako jasné hviezdy vo vesmíre“4. Poskytovanie príkladu spravodlivosti môže pomôcť osvetliť rýchlo tmavnúci svet.
Mnohí z vás si pamätajú prezidenta N. Eldona Tannera, ktorý slúžil ako radca štyrom prezidentom Cirkvi. Poskytoval neochvejný príklad spravodlivosti počas svojej kariéry v priemysle, počas svojej služby v kanadskej vláde a ako apoštol Ježiša Krista. Dal nám túto inšpirovanú radu: „Nič neprinesie väčšiu radosť a úspech ako život v súlade s učeniami evanjelia. Buďte príkladom; ovplyvňujte v dobrom.“
Ďalej pokračoval: „Každý jeden z nás bol predurčený k rovnakému dielu ako [Bohom] vyvolený služobník, na ktorého On vzhliadol ako na vhodného udeliť mu kňazstvo a právomoc konať v Jeho mene. Vždy si pamätajte, že ľudia k vám vzhliadajú pre vedenie a vy ovplyvňujete životy jednotlivcov, či už k dobru alebo zlu, a tento vplyv budú pociťovať aj generácie, ktoré prídu.“5
Sme posilnení pravdou o tom, že najväčšou silou v dnešnom svete je moc Božia, ktorá pracuje skrze človeka. Plaviť sa bezpečne v moriach smrteľnosti, k tomu potrebujeme vedenie Večného Námorníka – dokonca veľkého Jehovu. Žiadame o pomoc, žiadame zhora, aby sme získali nebeskú pomoc.
Dobre známy príklad toho, kto nežiadal zhora je príklad Kaina, syna Adama a Evy. Kainov mocný potenciál, ale slabá vôľa dovolili, aby chamtivosť, závisť, neposlušnosť a dokonca vražda spriečili jeho osobné kormidlo, ktoré by ho viedlo do bezpečia a povýšenia. Pohľad nahor nahradilo zízanie do zeme; Kain padol.
V inom čase bol zlomyseľným kráľom skúšaný služobník Boží. Obdarovaný inšpiráciou z neba, Daniel preložil kráľovi nápis na stene. Čo sa týka ponúknutej odmeny – dokonca kráľovského rúcha, zlatej reťaze a politickej moci – Daniel povedal: „Svoje dary si nechaj a odmeny daj iným.“6 Danielovi bolo ponúknuté veľké bohatstvo a moc, odmeny predstavujúce veci sveta, a nie Božie. Daniel odolal a zostal verný.
Neskôr, keď Daniel uctieval Boha napriek nariadeniu, ktorým to bolo zakázané, bol hodený do jamy levovej. Biblia hovorí, že nasledujúce ráno Daniela „vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval … Bohu“7. Danielovo odhodlanie držať priamy kurz mu v čase najväčšej potreby prinieslo božskú ochranu a poskytlo bezpečné útočisko. Takúto ochranu a bezpečie môžeme mať aj my, keď tiež držíme oný priamy kurz do nášho večného domova.
Hodiny dejín, ako piesok v presýpacích hodinách, značia úseky času. Noví herci stoja na javisku života. Problémy našej doby sa zlovestne týčia pred nami. Počas celej histórie sveta pracoval Satan neúnavne na zničení Spasiteľových nasledovníkov. Ak podľahneme jeho lákaniam, stratíme – ako mocný Bismarck – oné kormidlo, ktoré nás môže viesť do bezpečia. Namiesto toho, obklopení komplikovanosťou moderného žitia, vzhliadame k nebu pre to neustávajúce vedenie, ktoré môžeme zaznačiť do mapy a nasledovať múdry a správny kurz. Náš Nebeský Otec nenechá našu úprimnú žiadosť nezodpovedanú. Keď vyhľadávame nebeskú pomoc, naše kormidlo, na rozdiel od toho na Bismarcku, nezlyhá.
Keď sa púšťame na naše individuálne plavby, kiež sa bezpečne plavíme po moriach života. Kiež máme Danielovu odvahu, aby sme mohli zostať úprimnými a vernými napriek hriechu a pokušeniu, ktoré nás obklopujú. Kiež sú naše svedectvá také hlboké a také silné ako Jákobovo, brata Nefiho, ktorý, keď stál tvárou tvár tomu, ktorý sa každým možným spôsobom usiloval zničiť jeho vieru, vyhlásil: „Nemohol som byť otrasený.“8
Bratia, s kormidlom viery riadiacim našu cestu tiež nájdeme našu bezpečnú cestu domov – domov k Bohu, aby sme s Ním naveky prebývali. Aby sa tak stalo každému jednému z nás, za to sa modlím v posvätnom mene Ježiša Krista, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa, amen.