Naša osobná služba

Starší Hugo E. Martinez

Sedemdesiatnik

Ak si máme byť vedomí potrieb tých, ktorým môžeme nejako pomôcť, musíme sa nechať viesť láskou Ježiša Krista.

V Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní dostávame príležitosti k službe, ktorá je pre nás osobným požehnaním. Od tej doby, čo som sa stal členom Cirkvi, som slúžil mnohými spôsobmi. Ako hovorieval brat Udine Falabella, otec staršieho Enrique R. Falabellu: „Ten, kto nejakým spôsobom slúži, k niečomu sa hodí; ten, kto nijakým spôsobom neslúži, nehodí sa k ničomu.“ Tieto slová si musíme uchovávať v mysliach a v srdciach.

Keď pri svojej službe hľadám vedenie, nachádzam útechu v myšlienke, že Spasiteľ sa zameriava na jednotlivcov i na rodiny. Láska a pozornosť, ktoré Pán venuje jednotlivcom ma naučili, že si uvedomuje veľkú cenu každého dieťaťa Nebeského Otca a že je nevyhnutné, aby sme zaistili, aby bolo o každého jednotlivca postarané a aby bol posilňovaný skrze evanjelium Ježiša Krista.

V písmach sa píše:

Pamätajte, cena duší je veľká v očiach Božích. …

A ak tomu bude tak, že budete pracovať po všetky dni svoje … a privediete len jednu dušu ku mne, aká veľká bude radosť vaša s ňou v kráľovstve môjho Otca!¹

Cena každej duše je pre Boha veľká, pretože sme Jeho deti a máme potenciál stať sa takými, ako je On.²

Ak si máme byť vedomí potrieb tých, ktorým môžeme nejako pomôcť, musíme sa nechať viesť láskou Ježiša Krista. Učenia Pána Ježiša Krista nám ukazujú cestu. A takto naša osobná služba začína: všímame si potreby druhých, a potom sa o ne postaráme. Ako povedala sestra Linda K. Burtonová, generálna prezidentka Združenia pomoci: „Najskôr si všímaj, potom slúž.“³

Prezident Thomas S. Monson je veľkým príkladom tejto zásady. Keď v januári 2005 predsedal na konferencii vedúcich kňazstva v Portoriku, predviedol nám, ako Spasiteľ a Jeho služobníci poskytujú osobnú službu. Na záver tohto nádherného zhromaždenia sa prezident Monson začal zdraviť so všetkými prítomnými vedúcimi. Zrazu si všimol, že jeden z nich všetko pozoroval z diaľky, kde stál celkom sám.

Prezident Monson odišiel od ostatných a išiel si s tým bratom pohovoriť. José R. Zayas mu s dojatím povedal, že je to zázrak, že k nemu pristúpil a odpoveď na modlitby, ktoré on a jeho manželka Yolanda predniesli pred zhromaždením. Povedal prezidentovi Monsonovi, že jeho dcéra je vážne chorá a že má pri sebe list, ktorý jeho manželka chcela, aby mu odovzdal. Brat Zayas manželke povedal, že to nebude možné, pretože prezident Monson bude príliš zaneprázdnený. Prezident Monson si príbeh vypočul a požiadal o list, ktorý si v tichosti prečítal. Potom si dal list do vrecka na saku a bratovi Zayasovi povedal, že sa o ich žiadosť postará.

Takto sa tejto rodiny dotkol skrze svojho služobníka náš Pán, Ježiš Kristus. Verím, že Spasiteľove slová v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi sa týkajú aj nás: „Choď a rob podobne.“⁴

21. septembra 1998 zasiahol Portoriko hurikán Georges, ktorý napáchal nesmierne škody. So sestrou Martinezovou a našimi piatimi deťmi sa nám podarilo túto veľkú búrku a jej vietor o sile hurikánu prežiť vďaka tomu, že sme zostali doma. Museli sme však prečkať dva týždne bez tečúcej vody a bez elektriny.

Keď nám došli zásoby vody, bolo ťažké získať ďalšiu. Nikdy nezabudnem na bratov, ktorí nám poslúžili tým, že nám túto drahocennú tekutinu poskytli, ani na láskavú službu sestier.

Germán Colón prišiel k nášmu domu v dodávke, v ktorej mal veľkú plastovú nádrž s vodou. Urobil to preto, ako sám povedal: „Viem, že máte malé deti, ktoré potrebujú vodu.“ O pár týždňov neskôr naložili bratia Noel Muñoz a Herminio Gómez tri veľké nádrže s vodou na nákladné auto. Objavili sa pred naším domom a naplnili nám všetky dostupné fľaše pitnou vodou a pozvali našich susedov, aby si tiež nabrali.

Naše modlitby boli zodpovedané skrze ich osobnú službu. Tváre oných bratov odrážali lásku, ktorú Ježiš Kristus cíti ku každému z nás, a ich služba – inými slovami, ich osobná služba – nám do života priniesla omnoho viac ako len pitnú vodu. Pre každého syna a každú dcéru Božiu je nevyhnutné, aby vedeli, že sa ľudia zaujímajú o ich blaho a starajú sa o nich.

Svedčím o tom, že náš Nebeský Otec a náš Pán Ježiš Kristus každého z nás jednotlivo a osobne poznajú. Preto nám poskytujú to, čo potrebujeme, aby sme mohli dosiahnuť svoj božský potenciál. Popri ceste umiestňujú tých, ktorí nám pomôžu. Keď sa potom stávame nástrojom v Ich rukách, sme schopní slúžiť a pomáhať tým, ktorých nám ukazujú skrze zjavenie.

Takto Pán Ježiš Kristus dosiahne k všetkým deťom Nebeského Otca. Dobrý Pastier zhromaždí všetky Svoje ovce. Zhromaždí ich jednu po druhej, keď správne používajú svoju morálnu slobodu jednania – potom čo počujú hlas Jeho služobníkov a dostanú od nich pomoc. Potom poznajú Jeho hlas a budú Ho nasledovať. Takáto osobná služba je neoddeliteľnou súčasťou dodržiavania zmlúv krstu.

Podobne, ak sme dobrým príkladom nasledovníka Ježiša Krista je to naším najlepším odporúčacím listom pre tých, s ktorými sa môžeme podeliť o Jeho evanjelium. Keď otvoríme ústa, aby sme sa podelili o znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista, stávame sa „Jeho pomocnými pastiermi, ktorých úlohou je vyživovať ovce Jeho stáda“⁵; stávame sa slabými a prostými⁶ „rybármi ľudí“⁷.

Naša osobná služba sa netýka iba ľudí žijúcich na tejto zemi. Môžeme pracovať tiež pre mŕtvych – pre tých, ktorí žijú v duchovnom svete a ktorí počas smrteľného života nemali príležitosť obdržať spásne obrady evanjelia Ježiša Krista. Môžeme si tiež viesť denník a písať rodinnú históriu, aby sme srdcia živých obrátili k živým – a rovnako tak srdcia živých k ich predkom. Ide o to, aby sme spojili svoju rodinu, generáciu po generácii, večnými zväzkami. A keď tak robíme, stávame sa záchrancami na hore Sion.⁸

Máme zvláštnu príležitosť byť nástrojmi v Jeho rukách. Môžeme nimi byť vo svojom manželstve, vo svojej rodine, s priateľmi a s blížnymi. To je naša osobná služba ako pravých nasledovníkov Ježiša Krista.

„I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov,

a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava.

Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta.

Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma;

bol som nahý a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne.

Odpovedia mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa?

A kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa?

A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe?

Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“⁹

Kiež tak činíme je mojou modlitbou, v mene Ježiša Krista, amen.