Nachádzanie trvalého pokoja a budovanie večných rodín
Starší L. Tom Perry
Kvórum dvanástich apoštolov
Je to evanjelium Ježiša Krista, ktoré poskytuje oný základ, na ktorom môžeme nájsť trvalý pokoj a budovať večné rodinné jednotky.
Naša púť životom má dobré i zlé obdobia. Každé z nich poskytuje rôzne výzvy. To, ako sa učíme prispôsobiť sa zmenám, ktoré sú okolo nás záleží od základu, na ktorom staviame. Evanjelium nášho Pána a Spasiteľa poskytuje pevný a istý základ. Je stavaný kúsok po kúsku, keď získavame poznanie Pánovho večného plánu pre Jeho deti. Spasiteľ je Majster Učiteľ. Nasledujeme Ho.
Písma svedčia o Ňom a poskytujú príklad dokonalej spravodlivosti, ktorý môžeme nasledovať. Na predchádzajúcej konferencii som sa s členmi Cirkvi podelil o to, že mám veľa zápisníkov svojej mamy, do ktorých si zapisovala to, čo používala, keď sa pripravovala na lekcie Združenia pomoci. Tieto poznámky sú rovnako platné dnes ako boli vtedy. Jednou z nich je citát, ktorý v roku 1908 zapísal Charles Edward Jefferson ohľadom povahy Ježiša Krista. Píše sa v ňom:
„Byť kresťanom znamená obdivovať Krista tak úprimne a tak vrúcne, že Mu dáme celý svoj život, keď sa pokúšame byť ako On.
… Môžeme Ho spoznať skrze slová, ktoré vyslovil, skrze skutky, ktoré vykonal, a tiež skrze to, čo nepovedal. Môžeme Ho spoznať tiež vďaka dojmom, ktoré zanechal najskôr u svojich priateľov, a potom u svojich nepriateľov, a napokon u všetkých ľudí, ktorí žili v tom istom čase. …
Jednou zo stránok života v dvadsiatom storočí je nespokojnosť. …
… Ľudia požadujú niečo, čo ich uspokojí, ale vlastne ani nevedia, čo to je. Nastal blahobyt; … [a] svet je plný vynálezov ľudskej zručnosti a génia, ale … [stále] sme nespokojní, neuspokojení [a] zmätení. … [Keď otvoríme] Nový zákon, [privítajú nás tieto slová]:, Poďte ku mne a ja vám dám odpočinutie, ja som chlieb života, ja som svetlo sveta, ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa, svoj pokoj vám dávam, prijmite moc, radujte sa‘“ (The Character of Jesus [1908], 7, 11, 15 – 16).
Muži i ženy sú sčasti tvarovaní tými, medzi ktorými sa rozhodli žiť. Tiež ich tvarujú tí, ku ktorým vzhliadajú a pokúšajú sa ich napodobňovať. Ježiš je najlepší Príklad. Jediný spôsob ako nájsť trvalý pokoj je vzhliadať k Nemu a žiť.
Prečo je práve Ježiš tým, ktorého máme študovať?
„Pisateľov Nového zákona … vôbec nezaujímal [Ježišov] vzhľad, oblečenie, ktoré nosil, alebo domy, v ktorých žil. … Narodil sa v maštali, pracoval ako tesár, tri roky učil, a potom zomrel na kríži. … Nový zákon napísali muži, ktorí boli presvedčení, že … uprieme svoje oči na [Neho]“ (The Character of Jesus, 21 – 22) s istotou, že skutočne bol a je Syn Boží, Spasiteľ a Vykupiteľ sveta.
Verím, že existuje jedno Spasiteľovo podobenstvo, ktoré obzvlášť pasuje na túto dobu.
Nachádza sa v Matúšovi v kapitole 13, kde čítame:
„Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel.
Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ.
Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ?
Odpovedal im: Človek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať?
On odpovedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali nejako s ním aj pšenicu.
Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenia, ale pšenicu zhromaždite mi do stodoly“ (verše 25 – 30).
Oný prastarý nepriateľ celého ľudstva našiel toľko spôsobov, koľko si len môže pomyslieť, ako môže rozptýliť kúkoľ doširoka, doďaleka. Našiel spôsoby, ako ho infiltrovať dokonca do posvätnosti našich vlastných domovov. Tieto podlé a svetské spôsoby sú také rozšírené, že sa zdá, že neexistuje žiadny reálny spôsob, ako ich vykynožiť. Prichádzajú káblami i vzduchom priamo do tých prístrojov, ktoré sme vynašli na to, aby nás vzdelávali a zabávali. Pšenica a kúkoľ rastú spolu pri sebe. Správca, ktorý sa stará o pole, musí, celou svojou silou, vyživovať to, čo je dobré a učiniť to takým silným a krásnym, že na kúkoli nespočinie žiadne oko ani ucho. Akí sme ako členovia Pánovej Cirkvi požehnaní, že máme ako základ vzácne evanjelium nášho Pána a Spasiteľa, na ktorom môžeme budovať svoje životy.
V Knihe Mormonovej v 2. Nefi čítame: „Lebo hľa, opäť vám hovorím, že keď vstúpite na cestu a obdržíte Ducha Svätého, on vám ukáže všetky veci, ktoré máte činiť“ (2. Nefi 32:5).
Nikdy nesmieme dovoliť hluku sveta, aby prehlušil a premohol onen tichý, jemný hlas.
Boli sme určite varovaní pred udalosťami, ktorým budeme v našej dobe čeliť. Našou výzvou bude to, ako sa pripravíme na tie udalosti, o ktorých Pán povedal, že ešte určite nastanú.
Mnohí v našej znepokojenej spoločnosti rozumejú tomu, že rozpad rodiny prinesie do ustaraného sveta len smútok a beznádej. Ako členovia Cirkvi máme zodpovednosť ochraňovať a zabezpečovať rodinu ako základnú jednotku spoločnosti a večnosti. Proroci varovali pred neodvratnými a deštruktívnymi následkami úpadku rodinných hodnôt a predpovedali ich.
Ako sa na nás svet neprestáva dívať, buďme si istí, že náš príklad podporí a podrží plán, ktorý Pán navrhol pre Svoje deti tu v smrteľnosti. Najväčšie učenie, ktoré musíme vykonať my všetci, musí byť náš spravodlivý príklad. Naše domovy musia byť svätými miestami schopnými odolať nátlakom sveta. Pamätajte, že najväčšie zo všetkých Pánových požehnaní prichádzajú skrze spravodlivé rodiny a sú im dané.
Musíme pozorne prehodnocovať našu úlohu rodičov. Najmocnejšie učenia, ktoré kedy dieťa obdrží, prídu od starostlivých a spravodlivých otcov a matiek. Poďme sa najprv pozrieť na úlohu matky. Počúvajte citát od prezidenta Gordona B. Hinckleyho:
„Ženy, ktoré učinia z domu domov, prispejú spoločnosti omnoho viac než tí, ktorí velia ohromným armádam alebo stoja na čele impozantných korporácií. Kto môže oceniť vplyv, ktorý má matka na deti, stará mama na svoje potomstvo, či tety a sestry na ich vzdialenú rodinu?
Nemôžeme začať merať či odmeriavať vplyv žien, ktoré, svojimi vlastnými spôsobmi, budujú stabilnú rodinu a vyživujú pre večné dobro budúce generácie. Rozhodnutia vykonané ženami tejto generácie budú vo svojich následkoch večné. Rád by som navrhol, aby tou najväčšou príležitosťou a najvážnejšou výzvou dnešných matiek bolo to, aby urobili všetko, čo môžu, aby posilnili domov“ (Standing for Something: 10 Neglected Virtues That Will Heal Our Hearts and Homes [2000], 152).
Teraz sa pozrime na to, akú úlohu hrá v našich životoch otec:
Otcovia žehnajú svoje deti a vykonávajú pre ne posvätné obrady. Tieto sa stanú v ich životoch duchovnými medzníkmi.
Otcovia sú osobne zainteresovaní do vedenia rodinných modlitieb, každodenného čítania písiem a každotýždenného rodinného domáceho večera.
Otcovia budujú rodinné tradície tým, že sa zapájajú do plánovania prázdninových výletov a vychádzok, do ktorých sú zapojení všetci členovia rodiny. Spomienky na tieto zvláštne chvíle strávené spoločne deťom nikdy nevyblednú.
Otcovia majú mať osobné stretnutia s každým svojím dieťaťom a majú ich učiť zásady evanjelia.
Otcovia učia synov a dcéry hodnote práce a pomáhajú im stanoviť si v ich životoch vhodné ciele.
Otcovia poskytujú príklad vernej služby v evanjeliu.
Pamätajte si, prosím, bratia, vaše posvätné povolanie ako otca v Izraeli – vaše najdôležitejšie povolanie v čase a vo večnosti – je povolaním, z ktorého nikdy nie ste uvoľnení.
Na kolových konferenciách, ktoré sa konali pred mnohými rokmi, sme si pozerali krátky film, ktorý zobrazoval tému, o ktorej hovoríme. Počas oného roku, keď sme cestovali na nám pridelené návštevy kolových konferencií, sme sa veľmi dobre oboznámili s obsahom daného filmu. Bezmála sme z neho mohli spamäti citovať. Toto posolstvo zotrvalo v mojej mysli po všetky tie roky. Rozprávačom tohto filmu bol prezident Harold B. Lee a rozprával udalosť, ktorá sa odohrala v dome jeho dcéry. Bolo to asi takto:
Jedného večera sa mama v tomto domove úporne snažila, aby dokončila zaváranie ovocia. Deti boli konečne v posteli a na poriadku. Konečne bol čas na zaváranie ovocia. Keď ho začala šúpať a čistiť, zjavili sa v kuchyni dvaja malí chlapci a oznámili jej, že sú pripravení pomodliť sa.
Mama sa nenechala vyrušiť z práce a veľmi rýchlo odpovedala: „Prečo sa proste dnes večer nepomodlíte sami a nenecháte maminku zavárať ovocie?“
Starší zo synov sa však pevne rozkročil a spýtal sa: „Čo je dôležitejšie, modlitba či ovocie?“ (Pozri Teachings of Presidents of the Church: Harold B. Lee [2000], 143 – 144.)
Niekedy sa ocitneme v situácii, kedy máme príležitosť učiť deti lekciu, ktorá bude mať trvalý dopad na ich mladý život. Modlitby sú samozrejme dôležitejšie než ovocie. Úspešný rodič by nikdy nemal byť príliš zaneprázdnený, aby premeškal v živote dieťaťa okamih, kedy môže učiť dôležitú lekciu.
Som hlboko presvedčený o tom, že nikdy počas môjho dostatočne dlhého života nebolo obdobie, v ktorom by deti nášho Nebeského Otca viac potrebovali vedúcu ruku verného, oddaného rodiča. Máme úžasné a vznešené dedičstvo rodičov, ktorí sa vzdali takmer všetkého, čo mali, aby našli miesto, kde by mohli vychovávať svoje rodiny s vierou a odvahou, tak aby mohla mať ďalšia generácia väčšie príležitosti ako mali oni. Musíme nájsť v samých sebe toho istého odhodlaného ducha a prekonávať výzvy, ktorým čelím s rovnakým duchom obete. Musíme do budúcich generácií vštepiť dokonca silnejšiu dôveru v učenia nášho Pána a Spasiteľa.
„A teraz, synovia moji, pamätajte, pamätajte, že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, musíte postaviť základ svoj; aby, keď diabol vyšle mocné vetry svoje, áno, šípy svoje vo víchrici, áno, až vás bude tĺcť všetko krupobitie jeho a mocná búrka jeho, to nebude mať nad vami žiadnu moc na to, aby vás stiahlo do priepasti biedy a nekonečnej bedy pre onú skalu, na ktorej ste postavení, ktorá je bezpečným základom, základom, na ktorom ak ľudia stavajú, nemôžu padnúť“ (Helaman 5:12).
Je to evanjelium Ježiša Krista, ktoré poskytuje tento základ, na ktorom môžeme nájsť trvalý pokoj a budovať večné rodinné jednotky. V mene nášho Pána a Spasiteľa, dokonca Ježiša Krista, amen.