2010–2019
Pe jerovia pyendakuéra
Abril de 2017


Pe jerovia pyendakuéra

Ajerure’asy tajajapo sakrifisiokuéra ha tajaguereko humildad oñeikotevẽva ñamombarete haĝua pyendakuéra ñande jerovia Ñandejára Jesucristo-re rehegua.

Kóva ha’e peteĩ conferencia general hechapyrãva. Añetehápe ñañemopu’ã. Oĩrõ peteĩ objetivo principal conferencia general-kuérape ha’e omopu’ã haĝua jerovia Tupã pe Túva ha ñande Salvador Jesucristo rehe.

Che mensaje ha’e pe jerovia pyendakuéra rehe.

Peteĩ persona base térã pyendakuéra, oikoháicha ambue metakuéra ovaléva, oñemopu’ã jepi mbeguekatu, capa por capa, experiencia por experiencia; peteĩ desafio, peteĩ jejavy térã jejapo porã a la ves. Peteĩ jehasa tetepegua ñañongatu porãvéva ñane apytu’ũme ha’e pe mitãmi ome’ẽramo iguata peteĩha; upéva ha’e peteĩ mba’e hechapyrãva jahecha. Pe ohasáva hováre – peteĩ jehe’a determinación, vy’a sorpresa ha jehupyty rehegua – he’íse pe oikóva hína ha’eha tuicha mba’e.

Ore familia-pe rohasa peteĩ mba’e ojoguáva upévape. Ore familia michĩvéva oguerekórõ cuatro año, oike ógape ha he’i oréve tuicha vy’a ha orgullo reheve: “Ajapokuaáma opa mba’e. Añapytĩ kuaa, amanehakuaa, ha ambotykuaa che cierre”. Rohechakuaa oñe’ẽha hína ikatuha oñapytĩ isapatu, omaneha itriciclo ha ombotukuaa isako cierre. Ropuka, ha katu rohechakuaa, chupe ĝuarã, umi mba’e ha’e tuichaiterei mba’e. Ha’e añetehápe opensa oikomaha chugui peteĩ adulto.

Peteĩ persona jekakuaa físico, mental ha espiritual oguereko heta mba’e ojojáva. Pe jekakuaa físico ndahasýi jahechakuaa. Ñañepyrũ mitã michĩmi jeguata reheve ha jakakuaa ára ha ára, año ha año, jakakuaa ha jajedesarrolla jahupyty peve ñande yvatekue físico paha; ha cada persona-pe ĝuarã ndaijojái.

Jahecha vove peteĩ atleta guasu térã peteĩ músico porã actuación, jepive ja’e upe persona italentosaiterei, upéva añetegua, ha katu hembiapo ha’e producto heta año ñembosako’i ha ñeha’ãgui. Peteĩ autor ojeikuaa porãva, Malcom Gladwell, ohenói: 10.000 hora regla. Investigadorkuéra ohechakuaa tekotevẽha oñemba’apo upe tiempo deporte, música, académia, profesión especiaizada, medicina, derecho, ere erévape. Peteĩ umi ikatupyrýva apytépe he’i “oñeikotevẽha 10.000 horas de práctica ojehupyty haĝua pe maestría yvatekue ohejáva oñeme’ẽ reconocimiento mundial experto-icha oimeraẽ campo-pe.”1

Hetave persona apytépe oikumby ohupyty haĝua peteĩ rendimiento físico ha mental oñeikotevẽterei upe preparación ha práctica.

Ñembyasyrã, ko mundo isecularvéva ohóvope, oñemoĩ’ỹve énfasis mboy preparación espiritual-pa oñeikotevẽ ha’eve haĝua Cristo-icha ha ñamoĩ haĝua peteĩ jerovia ñemova’ỹva pyendakuéra. Ñande ñamomba’eguasu umi momento sublime jahupyty haguépe ñeikumby espiritual. Umíva ha’e jehasa porãitereíva jaikuaahápe Espiritu Santo okonfirma hague ñandéve umi añetegua espiritual ñane korasõ ha ñane apytu’ũme. Javy’a umi jehasápe, ha ndajaguenohẽiva’erã chugui importancia, ha katu jaguereko haĝua peteĩ jerovia oñemova’ỹva ha pe Espiritu joaju meme, ndaipóri mba’eve ombohováiva upe desarrollo religioso personal, ikatúva oñembojoja pe desarrollo físico ha mental rehe. Ñamopu’ãva’erã umi jehasa ári, ojoguáva sapy’ánte umi mitãmi jeguatápe. Upéva jahupyty ñañekompromete porãvo jahataha reunión Sacramental-pe, ñañemoarandutaha escriturakuérape, ñañembo’éta ha jaservíta ñañehenoiháicha. Peteĩ nota fúnebre-pe he’i peteĩ túva oguerekóva trece ifamilia rehe “hekojoja oñembo’e haĝua ára ha ára ha iñemoarandu escriturakuérape oinflui pypuku ifamiliakuérape, ome’ẽvo chupekuéra peteĩ pyenda oñemova’ỹva ijerovia Ñandejára Jesucristo rehe.”2

Aguereko peteĩ jehasa aguerekorõguare 15 año iñimportantereiva’ekue cheve ĝuarã. Che sy hekojojáva oñeha’ã py’aguasu reheve chepytyvõ amoĩ haĝua pe jerovia pyendakuéra che rekovépe. Che aha reunión sacramental, primaria, hombres jóvenes ha Seminario-pe. Amoñe’ẽ pe Mormon kuatiañe’ẽ ha añembo’e meme personalmente. Uperamoguare, rohasa peteĩ mba’e tuicháva familia-icha, che hermano tuichavéva opensávo oserviseha peteĩ misión-pe. Che túva, ha’éva miembro menos activo tupaópe, oipota ha’e osegui ijestudiokuéra oservi rangue peteĩ misión. Upévagui oiko peteĩ ñorairõ.

Peteĩ ñemomgeta porã roguerekova’ekue che hermano ndive, ha’éva cinco año tujave chehegui, ha omotenondeva’ekue upe ñemongeta, rohechakuaa pe decisión oservi haĝua peteĩ misión odepende mbohapy mba’egui: (1) ¿Ha’e piko Jesús peteĩ ser divino? (2) ¿ Mormón Kuatiañe’ẽ piko añetegua? (3) ¿Ha’e piko Jose Smith pe profeta Restauracion rehegua?

Upe pyharépe, añembo’e añetévo, pe Espíritu okonfirma chéve umi mbohapy porandu añeteha. Aikumby avei opaite decisión rupi ajapótava che rekovépe ojebasáta umi mbohapy porandu ñembohováipe. En particular, ahechakuaa jerovia Ñandejára Jesucristo rehe ha’e esencial. Amañavo tapykue gotyo, ahechakuaa, che sy rupive, principalmente, aguerekókuri umi pyenda che rekovépe arrecibi haĝua konfirmasión espiritual upe pyharépe. Che hermano oguerekomava’ekue peteĩ testimonio, odecidi oservi peteĩ misión, ha ipahápe ohupyty ore ru pytyvõ.

Pe guía espiritual jarrecibi oñe’ikotevẽvo, Ñandejára tiempo-pe ha Ha’e oipotaháicha.3 Mormón Kuatiañe’ẽ: Ambue Jesucristo testamento ha’e peteĩ techapyrã porã. Nda’aréi amaña peteĩ ejemplar Mormón Kuatiañe’ẽ primera edición. José Smith ombopaha pe traducción oguerekórõ 23 años. Oĩ mba’e jaikuaáva upe proceso-gui ha tembiporu ojeipuruva’ekue upe traducción-pe. Upe primera impresión-pe 1830-guare, José omoĩ peteĩ prefacio mbykymi, ha he’i simple ha porã ojetraduci hague “Tupã don ha pu’aka rupive.”4 ¿Ha umi pytyvõ ojetraduci haĝua: pe Urim ha Tumim ha umi vidente ita? ¿Ha’e piko umíva esencial térã oservi de apoyo-nte, umi rueda lateral peteĩ bicicleta mitã’ipeĝuarãme, Jose ikatu peve omomba’apo pe jerovia oñeikotevẽva orrecibi haĝua revelación idirectovéva?5

Imágen – Ta’anga
Libro de Mormón Cubierta 1830-pe
Imágen – Ta’anga
Libro de Mormón Prefacio 1830-pe

Repetición ha ñeha’ãmeme tekotevẽ ñambokakuaa haĝua pe capacidad física térã mental, upéicha avei oiko umi mba’e espiritualva. Penemandu’a Profeta José orrecibihague cuatro vece mismo visitante, Moroni-pe, oguerúva’ekue exactamente mismo mensaje, ombosako’ívo orrecibi haĝua umi plancha. Aguerovia japarticipa semanalmente umi sagrada reunión sacramental-pe oguereko implicaciones espirituales nañantendepáiva. Ñamedita meme umi escriturare, jalee rangue sapy’a py’ánte, ikatu okambia ñande jeikuaa superficial ñande jerovia jekakuaa sublime rehe, okambiátava ñande rekove.

Jerovia ha’e peteĩ principio pu’aka rehegua. Pehejami tame’ẽ peteĩ ejemplo: Ha’eramoguare peteĩ misionero pyahu, peteĩ presidente de misión guasu6 cheguia a’estudia pypuku haĝua pe ñemombe’u oĩva escriturakuérape, Lucas 8-pe upe kuña hasýva tuguy flujo-gui ojapóma 12 año ha ogastapáma medico-pe opa oguerekomía, ha nomonguerái chupe hikuái. Ko ára peve upéva ha’e peteĩ che escritura favoritava.

Penemandu’áta ha’e oguereko hague jerovia okuerataha opokorõ jepe pe Salvador ao ruguáire. Opoko vove okuera upepete. Pe Salvador, oguatáva hína idiscipulokuéra ndive, he’i: “¿Máva piko opoko che rehe?”.

Pedro ombohovái, he’ívo opavavéko nde jopy ha oñemyaña Nderehe opa guio.

“Ha Jesús he’i jey: Oĩ peteĩ opoko vaekue che rehe. Añandu osẽ hague chehegui pokatu”.

Inglés-pe, he’i virtud, ñe’ẽ hapo ikatu oñe’interpreta fácilmente “pu’aka” ramo. España ñe’ẽme ha portugués-pe ojetraduci “pu’aka” ramo. Upevére, pe Salvador ndohecháikuri upe kuñame; Ha’e noñecentráikuri hekotevẽre. Ha katu ijerovia tuichaiteréi haguére, opokórõnte pe manto rembey, oipuru pe Tupã Ra’y pu’aka oporomongueráva.

Ha pe Salvador he’i chupe: “Che rajy, che rehe rejerovia haguére rekuera; tereho katu rejepy’apy’ỹre.”7

Amedita upe ñemombe’u rehe opa che rekove kakuaávaicha. Ahechakuaa ñane ñembo’e ha jerure’asy ñande Ru Yvagagua ñanderayhuetévape, ojejapóva Jesucristo rérape, ikatu ogueru jehovasakuéra ñande rekovépe ohasáva umi mba’e ñande ikatúva ñaikumby. Pe jerovia pyendakuéra, upe jerovia oguerekova’ekuéicha upe kuña, ha’eva’rã pe ñane korasõ oipotavéva.

Ambuéicha, pe jerovia pyendakuéra ñepyrũha, oúrõ jepe konfirmasión espiritual reheve, nde’iséi nañambohovakemo’ãi desafio-kuéra. Ñañekonverti pe evangelio-pe nde’iséi opa ñande problema-kuéra opataha.

Tupao jehasa umi año ñepyrũháme ha revelación-kuéra ojehaíva Doctrinas y Convenios-pe oguereko ejemplos hechapyrãva mba’éichapa oñemoĩva’erã pe jerovia pyendakuéra, ñambohovake aja umi jehasa’asy ha desafio oúva jepi opavavépe.

Pe Templo de Kirtland ñemopu’ã ha’ékuri peteĩ mba’e fundamental opa pe tupaópe ĝuarã. Ou jehechauka espirituales, revelación-kuéra doctrinales ha restauración llavekuéra esencial-va oñemoĩve haĝua pe tupao. Apostolkuéra ymaguaréicha pe Pentecostes árape, heta miembrokuéra oguerekókuri heta experiencia espiritual hechapyrãva Templo de Kirtland dedicación rehegua.8 Ha katu, oikoháicha ñande rekovépe, upéva nde’iséikuri ha’ekuéra nombohovakemo’ãiha desafio ha jehasa’asy oho aja tenonde gotyo. Umi miembro peteĩha ndoikuaái ombohovaketaha hikuái peteĩ crisis financiera Estados Unidos-pe – pe pánico 1837-pe – omoĩtava a prueba hi’angakuéra jepe 9

Peteĩ ejemplo umi desafio oúva’ekue upe crisis financiera-gui ohasa Elder Parley P. Pratt, peteĩ umi líder guasu Restauración-pegua. Ha’e kuri peteĩ miembro original pe Cuorum de los Doce Apóstoles-gua. Oñepyrũvo 1837, hembireko ohayhuetéva, Thankfuk, omano omoheñoirõ imemby peteĩhape. Parley ha Thankful omendava’ekue ojapoma diez años rupi, ha iñemano ohejavaieterei chupe.

Pokã mese rire, Elder Pratt ovivítakuri peteĩ jehasa hasýveva tupao ohasava’ekuepe. Plena crisis nacional-pe, umi problema financiero local, ijapytépe, especulación umi terreno reheve ha dificultad peteĩ institución financiera Jose Smith ha ambue miembrokuéra omopu’ãva’ekuépe omoingovai ha omoñorairõ hentekuérape Kirtland-pe. Liderkuéra tupaogua ndatapiaitei ojapo decisiones financieras oĩ porãva hekovekuérape. Parley ohasa heta perdida económica ha peteĩ tiempo aja ipochy profeta José ndive.10 Ohai kaguai hatãva José-pe ha oñe’ẽ vai hese pulpito guive. Upéva aja, Parley he’ikuri ogueroviaha gueteri Libro de Mormón ha Doctrinas y Convenios.11

Elder Pratt operdékuri hembireko, ijyvykuéra ha hóga. He’i’ỹre José-pe, Parley oho Misuri-pe. Tapére, ojotopa apostolkuéra Thomas B. Marsh ha David Patten ndive, ohojeýva hína Kirtland-pe. Ha’ekuéra omoĩse jey eterei joja Cuorum-pe ha okonvense Parley-pe ojevy haĝua hendivekuéra. Ha’e ohechakuaa avave ndoperdeveiva’ekue Jose Smith ha ifamíliagui.

Parley oho profeta rendápe, hasẽ ha okonfesa pe ojapova’ekue oĩvaiha. Mesekuéra hembireko, Thankful, omano rire-pe, Parley oĩkuri “peteĩ arai ypytũ guype” ha ipu’aka hese umi kyhyje ha po’a’ỹ.12 José, oikuaaporãva mba’épa ha’e ñañorairõ oposición ha tentación reheve, “operdona añete” Parley-pe, oñembo’e hese ha ohovasa chupe.13 Parley ha ambuekuéra opytava’ekue jeroviarekópe oñemombarete umi Kirtland desafio mbytépe, okakuaa arandúpe ha ipy’aporãve ha hekojojave. Umívagui oiko ijerovia pyendakuéra.

Ndajahechaiva’erã jehasa’asy Ñandejára pochy ramo térã Ha’e ojokoha ijehovasakuéra. Oposición opa mba’épe ha’e parte pe tata ñanemopotĩvagui, ñanembosako’íva peteĩ destino celestial eterno-pe ĝuarã.14 Profeta José oĩrõguare cárcel de Liberty-pe, umi ñe’ẽ Ñandejára he’iva’ekue chupe odescribi opaichagua desafio, ijapytépe, jehasa’asy ha ñe’ẽrei ikóntrape, ha oñembopaha he’ívo:

“Umi añaretã okẽite ojepe’arõ de par en par nemokõ haĝua, entendeke che ra’y, opa ko’ã mba’e oservíta ndeve experiencia ramo, ha iporãta ndeve ĝuarã.

“Pe Yvypóra Ra’y oguejy opa umi mba’e guype. ¿Nde piko tuichave chugui?”15

Ko tekombo’e José Smith-pe, Ñandejára he’i avei chupe hi’arakuéra ojeikuaaha ha noñemombykymo’ãiha. Ñandejára ombopaha he’ívo: “Ani rekyhyje, kuimba’e ikatuvagui ojapo, Tupã oĩtagui nendive tapiaite ĝuarã.”16

¿Mba’e piko upéicharamo, umi jerovia jehovasa? ¿Mba’e ohupyty’uka pe jerovia? Pe lista haimete ndaipahai:

Jajeroviarõ Cristo-re, ñande pekadokuéra oñeperdonakuaa.17

Umi oguerekóva jerovia, ovy’a ojoajúvo Espiritu Santo ndive.18

Pe salvación ou jerovia rupi Cristo rérare.19

Jahupyty ñemombarete ñande jeroviaháicha Cristo-re.20

Avave ndoikéi Ñandejára pytu’úpe, ndaha’éirõ umi ojoheiva’ekue ijaokuéra Cristo ruguýpe ijerovia rupi.21

Umi ñembo’e oñembohovái jerovia rupive.22

Ndaipori ramo jerovia yvypóra apytépe, Tupã ndaikatúi ojapo milagro ijapytepekuéra.23

Ipahápe, ñande jerovia Jesucristo-re ha’e pe pyenda esencial ñande salavación ha exaltasiõrã. Helamán ombo’ehaguéicha ita’yrakuérape: “Ha ko’áĝa, che ra’ykuéra, penemandu’áke penemandu’áke pene Rredentor ita ári, ha’éva Cristo, Tupã Ra’y, pemoĩva’erãha pene pyenda … ha’éva peteĩ pyenda atã, peteĩ pyenda yvyporakuéra omopu’ãramo hi’ári, ndo’amo’ãi.”24

Aime agradecido umi jerovia pyenda oñemombarete haguére ko konferenciape. Ajerure’asy tajajapo sakrifisiokuéra ha tajaguereko humildad oñeikotevẽva ñamombarete haĝua ñande jerovia Ñandejára Jesucristo-re pyendakuéra. Chugui ame’ẽ che testimonio ñemova’ỹva, Jesucristo rérape. Amén.

Notakuéra

  1. Tojehecha Malcolm Gladwell, Outliers: The Story of Success (2008), pag. 40. Ha’e ocita neurologo Daniel Levitin-pe.

  2. Bryant Hinckley Wadsworth Obituario, Deseret News, 15 de Enero 15, 2017, legacy.com/obituaries/deseretnews.

  3. Tojehecha 2 Nefi 28:30. Ndajarrecibiri opaite kuaapy pe tema rehegua ni opa umi principio ohova hendive. Jarrecibi jahávo ñaikotevẽvove: línea por línea ha precepto por precepto.

  4. En la primera edición de El Libro de Mormón, que se imprimió en 1830, el profeta José Smith escribió: “Les comunico que, por el don y el poder de Dios, yo traduje [el libro]” (véase el prefacio de El Libro de Mormón [1830]. En ediciones posteriores del Libro de Mormón se incluyeron declaraciones similares: “Se entregaron las planchas a José Smith, quien las tradujo por el don y el poder de Dios” (véase Introducción de El Libro de Mormón, 2013).

  5. Orson Pratt rememoraba que él había estado presente en muchas ocasiones en las que José Smith estaba traduciendo el Nuevo Testamento, y se había preguntado por qué él no había empleado ningún instrumento en el proceso. “José, como si le leyera el pensamiento, levantó la mirada y explicó que el Señor le había dado el Urim y Tumim cuando no tenía experiencia con el espíritu de inspiración; pero ahora había avanzado tanto que comprendía la forma de trabajar de ese espíritu y ya no necesitaba la ayuda del instrumento” (“Two Days’ Meeting at Brigham City, June 27 and 28, 1874,” Millennial Star, Aug. 11, 1874, 499; see also Richard E. Turley Jr., Robin S. Jensen, and Mark Ashurst-McGee, “Joseph the Seer,” Liahona, Oct. 2015, 10–17).

  6. Pe presidente de misión ha’ékuri élder Marion D. Hanks, ha’éva avei peteĩ Autoridad General.

  7. Tojehecha Lucas 8:43–48.

  8. Tojehecha Hechos 2.

  9. Pehecha Mosiah 2:36–37; pehecha vaei Henry B. Eyring, “Spiritual Preparedness: Start Early and Be Steady,” Liahona, Nov. 2005, 38: “Ko mba’era’ã tuichaveva jaikovevo ha’e ñahendutapa Tupã rembiapoukapy ha jajapópa Ha’e he’iva ko yvytuatã ñande peju jave ñande rekovepe. Kóva nde’iséi ña’aguanta la yvytu’atã mbytepe ha katu mba’éichapa jajapo umi mba’e imarangatuva. Tuichaite tragedia tekovepe jahasa ndajahasairamo ko prueba ha, upévare, ñdajamerecéi jahajey tesape apytepe amo ñande róga yvagapegua”.

  10. Tojehecha Terryl L. Givens y Matthew J. Grow, Parley P. Pratt: The Apostle Paul of Mormonism (2011), 91–98; Introducción al tomo y la Introducción a “Part 5,”The Joseph Smith Papers, Documents, Volumen 5: Octubre 1835–Enero 1838, editado por Brent M. Rogers y otros (2017), xxviii–xxxi, 285–93.

  11. Tojehecha “Carta de Parley P. Pratt, 23 de mayo de 1837,” in The Joseph Smith Papers, Documents, Volumen 5: Octubre 1835–Enero 1838, pags. 386–91.

  12. Tojehecha “History of John Taylor by Himself,” 15, in Histories of the Twelve, 1856–1858, 1861, Biblioteca de Historia de la Iglesia; Givens and Grow, Parley P. Pratt, pags. 101–2.

  13. Tojehecha The Autobiography of Parley P. Pratt, ed. Parley P. Pratt Jr. (1874), pags. 183–84.

  14. Tojehecha 2 Nefi 2:11.

  15. Doctrina y Convenios 122:7–8.

  16. Doctrina y Convenios 122:9.

  17. Tojehecha Enos 1:5–8.

  18. Tojehecha Jarom 1:4.

  19. Tojehecha Moroni 7:26, 38.

  20. Tojehecha Alma 14:26.

  21. Tojehecha 3 Nefi 27:19.

  22. Tojehecha Moroni 7:26.

  23. Tojehecha Eter 12:12.

  24. Helaman 5:12.

Toñeimprimi