2010–2019
Pende apytépe ituíchavéva
Abril de 2017


Pende apytépe ituíchavéva

Nandejára recompensa tuichavéva orrecibi umi oservíva oha’arõ’ỹre recompensa.

Che hermano kuéra, amigo kuéra ahayhúva, che aguyje aimévo pende apytépe ko rreunión inspirador del sacerdocio jave. Presidente Monson, che aguyje nde mensajhe ha bendición reheve. Roguerokóta tapiaite ore korasõme nde ñe’ẽ ore dirijhíva, ha orekóva consejo, ha sabiduría. Ore rohayhu ha ro’sostene, ha akoiete roñembo’e nde rehe, ñande Presidente rohayhúva, ha Ñandejára profeta.

Ojapo mokõi década, Templo Madrid España pegua ojededika ha oñepyrũ iservicio Ñandejára róga imarangatúva ramo. Harriet ha che oremandu’a porã porque upe jave che aservi vaekue Presidencia de Area Europa-pe. Heta ambue che rapicha kuéra ndi, heta áry rohasa rohecha hağua detalle kuéra planificación ha organización evento kuérarã dedicación mboyve.

Día de dedicación oguahẽvo, ahecha la invitación upe evento peguarã ndoguahẽi. Kóva ha’e mba’e ndaha’arõiva. Despues de todo, che responsabilidad Presidencia de Áreape, che amba’apo tuichaháicha ko templo proyecto-pe ha areko sentimiento de propiedad ko templo-re.

Aporandu Harriet-pe ha’e ndohecháipa la invitación. Ha’e ndohechái.

Ára ha ára ohasa ha che py’apyve. Añeporandu pe che invitación pa ndo kañýi — ikatu oiméne ho’a ore sofáguýpe. Ikatu ojehe’a umi ambue correo kuéra ndi terã amombónera’e. Ore vecino oreko peteĩ mbarakaja hova atãva, ha a’sospechama katu hese.

pahápe a’acepta mba’e ciertoguáva: Ndaje’invitáihague.

Pero, ¿mba’éicharupi piko péva? ¿A’ofendé piko algúnope? ¿Oiménepa algúno ocalcula che aikoha mombyryeterei? ¿Hesarái mba’éne hikuái che hegui?

Al final, añeme’ẽ en cuenta ko’ã pensamiento cheguerahata umi lugar che ndaimeséihápe ha ndache gueraha mo’ãi mamove.

Harriet ha che ore mandu’a ko templo dedicación ndaha’éi oreve guarã añónte. Ndaha’éi umi omerecéva invitación terã ndomerecéivapeguarã. Ndaha’éi avéi ore rorekóva sentimiento de derecho peguarã.

Kóva ha’e mba’e ojetrataba peteĩ óga imarantúva Dedicación-re, ha’éva templo del Más Alto Dios. Ha’e peteĩ ára miembrokuéra España pegua ovy’a haĝua.

Añeinvitáramo, vy’ápe ahata kuri. Jepe nañeinvitáiramo, che vy’a nda michívemo’ãi. Harriet ha che rovy’áta ore amigokuéra ndi, hermano ha hermanakuéra ndi oikóva mombyry ore hegui. Ore romomba’eguasútakuri Ñandejára réra ko Ibendición tuichaitéva rehe vy’ápe roiméta ore róga guive Frankfurt-pe roimetaháicha kuri Madrid-pe.

Árasunu Ra’ykuéra

Umi Docekuéra apytepe oĩ vaekue mokõi hermano Jesús ohenói ha o’ordenavaekue, Santiago ha Juan. ¿Pende mandu’ápa mba’e marcante Ha’e omoĩ chupekuéra?

Árasunu Ra’ykuéra (Boanerges).

Avavépe ndoñeme’ẽi peteĩ marcante kóichagua peteĩ suceso oikovaekue’ỹre. Por desgracia, ndajatopái escritúra-pe alguna explicación upe imarcantekuéra origen rehegua. Sin embargo, jaikuaa michimi Santiago ha Juan carácter. Ko’ãva ha’éva mokõive hermano ojerure vaekue ojegueru haĝua tatá yvagagui pe pueblo hérava Samaria-ári noñeinvitai haguére chupekuéra upe pueblo-pe.

Juan ha Santiago ha’evaekue pescador — probablemente con un poco de aspereza — pero asupone ha’ekuéra oikuaa michimi umi elemento de la naturaleza rehegua. Por supuesto, ha’ekuéra ha’e kuimba’e omba’apo pohýiva.

Peteĩ ocasión, el Salvador ojepreparavo Hi último viajerã Jerusalem-pe, Santiago ha Juan oú Hendápe peteĩ mba’e jerure especial-rehe — ikatu oiméne omerece pe imarcante kuéra.

“Ore roipota rejapo oreve opa mba’e rojeruréva ndéve,” Ha’ekuéra ojerure.

Añe imaghiná Jesús opukavy oporandúvo chupekuéra, ¿“Mba’épa peipota?”

“Epermiti oreve toroguapy, peteĩ nde akatúgotyo, ha che hermano nde asúgotyo, nde gloria-pe.”

El Salvador ko’ãga otanteá chupekuéra opensamive hikuái mba’épa he’ise ojerure vaekue, ha péicha he’i, “Ojeguapý haĝua che akatúvape ha che asúape ndaha’éi che mba’e ame’ẽ haĝua; pero oñeme’ẽta umi oĩva preparado orrecibi haĝuape.”

Ñande ñe’ẽme, ndaikatúi jaguereko honor Ñandejára réino-pe ejapo haguére campaña upevarã. Ni ndaikatúi ejapo rupi “almuerzo social” eike haĝua pe gloria eterna-pe.

Umi ambue diez apóstolkuéra ohendú mba’e ojeruréva Árasunu Ra’ykuéra, ha’ekuéra ndaha’éi la ovy’apáva. Jesús oikuaa Itiempo mbykýmaha, ha ohechávo contención umi omba’apótava Hi’obra-pe oiméne oipy’apy Chupe.

Ha’e oñemongeta umi Doce pegua ndi upe naturaleza del poder reheve ha mba’éichapa ko’ã mba’e opoko umi ohekáva ha oguerekóvare. “Umi gente ipoderósova ko mundo-pe,” Ha’e he’i, “oipuru iposición de autoridad omopu’ã haĝua ipu’aka ambuevakuéra ári.”

Che ahechavaícha pe Salvador, omañávo poriahuverekópe hovákuérarehe ko’ã umi ojegueroviáva hese ha oĩva héndive como discípulos leales. Che ahendu avéi pe Iñe’ẽ ojerurévo: “Kóva ndaha’éi manera peikova’erãha oñondive. Más bien, oimeraẽva pende apytépe ha’éva el primero, ha’éta pende servidor: Ha oimeraẽva ha’éva pende apytépe pe tuichavéva, ha’eta pende siervo.”

Ñandejára réino-pe, grandeza ha liderazgo he’ise jahecha tapichakuéra ha’ekuéra ha’ehaíchaite —Ñandejára ohecha háicha chupekuéra—ha upéi jaha hendápekuéra ha jaservi chupekuéra. He’ise heta vece javy’a umi ovy’áva ndi, ñanerasẽ umi hasẽva ndi, ñamopu’ã umi ikangýva, ha jahayhu ñande rapicha Cristo ohayhu háicha chupekuéra. Salvador ohayhu Ita’ýrakuérape sin importar su situación orekópa pirapire, su raza, religión, idioma, orientación política, nacionalidad, terã oiméraẽva grupo. ¡Ha péicha avéi ñande jajapo va’erã!

Ñandejára tuichavéva recompensa ohupyty umi oservíva Chupe oha’arõ’ỹre mba’eveíchagua recompensa. Ohupyty umi oservíva ojapo’ỹre lata parãrã; umi kirirĩhápe oikóva ha ohekáva oipytyvõ haĝua ambue hapichápe; umi oministráva ambuévape ohayhu rupi Ñandejára ha Ita’yrakuérape.

Ani ojupi pene akãme

Añehenói riremi como Autoridad General, areko pe privilegio aha Presidente James E. Faust ndi ro’rreorganizá haĝua peteĩ estaca. Romanejhávo pe auto rohovo pe asignaciónhape upe Utah sur gotyo iporãitéva rapere, Presidente Faust o’aprovecha itiempo chembo’e haĝua. Peteĩ lección araka’eve nda che resaraimo’ãiva. Ha’e he’i, “Miembrokuéra tupao pegua ohecha ramo umi Autoridad General kuérape. Ha’ekuéra nde trata porãta ha oñe’ẽporãta ndéve.” Ha upei okirĩrĩ’imivo he’i, “Dieter, siempre nde aguije ko’ã mba’ére, pero ani mo’ãke reheja ojupi ne akãme.”

Ko importante lección tupaopegua servicio rehegua ha’e opa poseedor del sacerdocio ha cuórum del sacerdocio peguarã. Ha’e enterove Tupao peguarã.

Presidente J. Reuben Clark Jr. o’aconsejha umi oñehenóivape posición de autoridad de la Iglesia-pe, ha’e he’i jepi chupekuéra aníke pende resarái pe regla número seis-gui.

Inevitablemente, la persona oporandu, “¿Mba’eíko he’ise regla numero séis?”

“Ani emboguapyiterei ko’ã mba’e ndejehe,” ha’e he’íjepi.

Por supuesto, kóva rire oñeporandu: “¿Mba’e he’i umi ambue cinco reglas?”

Presidente Clark oñembyesa’ívo he’i jepi, “Ndaipóri ni peteĩ.”

Líder tupaopegua omba’apo porã haĝua, jaikuava’erã ko lección importante he’iséva: Tupaopegua liderazgo ndaha’éi mba’eíchapa jadirighi ambue tapichakuérape ha katu mba’éichapa Ñandejára ikatu ñande dirighi.

Llamamientokuéra ha’e oportunidad jaservi haĝua

Tupã Ijyvatevéva rehegua Santokuéra ramo, ñane “mandu’ava’erã opa mba’épe umi imboriahu ha oikotevẽvápe, umi hasýva ha oiko asývare, porque opa ko’ãmba’e ndojapóiva, upéva ndaha’ei che discípulo.” Oportunidad-kuéra araka’eve ndopái jajapo haĝua mba’eporã ha jaservi haĝua ambue tapichápe. Ikatúta jatopa umíva ñande comunidad-pe, ñande barrio ha rama-pe, ha ciertamente ñande rógape.

Además, cada miembro Tupaopegua oñeme’ẽ forma específica oservi haĝua. Jajerreferi kóva ko oportunidad-pe “llamamientos” ramo—peteĩ mba’e ñanemomandu’a mávapa ha’e pe ñanerenóiva jaservi haĝua. Jahecha ramo ñande llamamiento como oportunidad jaservi Ñandejárape ha ñaministra ambue jeriova ha py’amirĩme, cada acto de servicio ha’e peteĩ paso pe camino discípulado-pe. Upéicha, Ñandejára omopu’ã Itupao añónte ha avéi omopu’ã Isiervo-pe. Ko Tupao oĩ diseñado ñande pytyvõ haĝua oiko haĝua ñandehegui peteĩ leal ha añetehápe discípulo de Cristo, Ñandejára ra’ý ha rajý inoble ha ipy’aporãva. Kóva oiko jaha jave tupaope ja ñahendu discurso ha avéi oikove ñaserõ ñande rógagui ha jaservi. Kóicha ñañeconverti “mba’eguasúpe” ko Ñandejára réino-pe.

Vy’ápe ja’acepta pe llamamiento, py’amirĩ, ha aguijepe. Jajereleva jave ko’ã llamamiento gui, ja’acepta pe cambio aguije, ha py’amirĩme.

Ñandejárape guarã ndaipóri llamamiento iñimportantevéva ambuévagui. Ñande servicio—ha’erõ jepe tuícha ha michĩ—orefina ñande espíritu, oipe’ata yvaga ventana, ha omboguejy Ñandejára bendición opavave jaserviva ha ñande akã’ári. Ñambohasávo ñande jyva ambuepe, ikatu jaikuaa porã Ñandejára ojeroviaha ñande rehe ha Ha’e omaña con aprobación ñande servicio-re. Ha’e pukavype omaña ñande rehe ja’ofrecevo ko’ã acción sincera de compasión, en especial umi acto ndojeikuaai ha ndoje hecháiva ambuévare.

Jaípytyvõ jave ñande py’aite guive, ñañemoaguĩve oiko haĝua ñande hegui discípulo añetegua upe Peteĩ ome’ẽvaekue opa mba’e ñande rehehápe: ha’éva Ñande Salvador.

Opresidihágui odesfila

150 aniversario pionerokuéra oguahẽ hague Valle de Lago Salado-pe, Hermano Myron Richins oservi hína kuri como presidente de estaca Henefer, Utah-pe. Ko celebración-pe ojejapo actuación pionerokuéra ohasava’ekue ipueblo rupi.

Presidente Richins heta omba’apo upe plan ojecelebra haĝua, ha ha’e oho heta reunión-pe umi Autoridad General ha ambuévandi odiscuti haĝua ko evento rehegua. Ha’e omba’apo heta.

Justo pe celebración mboyve, Presidente Richins estaca oñe rreorganizá, ha ha’e ojerreleva como presidente. Domingo ohasariremi, ha’e oho ibarrio pegua reunión del sacerdocio hape ha umi líderes oporandu vove voluntariokuéra ikatúva oparticipa ko celebracíón-pe. Presidente Richins, umi ambue ndi, omopu’ã ipo ha oñeme’ẽ chupe instrucción omonde haĝua aó ñemba’apoha ha ogueru icamioneta ha ipala.

Ipahápe, upe pyhareve oguahẽ, ha Presidente Richins oú ocumpli ivoluntariado obligación.

Nda’areíete, ha’e oĩkuri peteĩ tuicháva colaborador ramo ko planificación ha supervisión ko evento tuichaiteva peguarã. Upe árape, sin embargo, itrabajo ha’e oseguí peteĩ kavaju upe desfile jave ha omopotĩ hapykuere.

Presidente Richins vy’ápe ojapókuri upéva.

Ha’e oikuaa peteĩ clase de servicio noĩriha ambueva ári.

Ha’e oikuaa ha omoĩ en practica ko Salvador Ñe’ẽ: “Pe ha’éva tuichavéva pende apytépe ha’evava’erã avéi pende servidor.”

Pejapo Porãvo Discipulado

Sapy’ánte ko Árasunu Ra’ykuéraicha, jaheka posición iñimportánteva. Ñañeha’ã jaheka reconocimiento. Jaheka jaliderá ha jajapo contribución memorable.

Oĩ porã jaheka jaservi Ñandejárape, pero jahekarõ ña consegui influencia Tupaópe ñandéve guarã—jarrecibí haĝua kuimba’e kuéra admiración ha alago—jarekóma ñande recompensa. Ñande jaje “hejáramo ojupi ñande akãme” umi alago ambueguigua, upe alago ha’eta ñande compensación.

¿Mba’e ha’e pe llamamiento mas importante ko tupaópe? Ha’e pe ko’agã erekóva. No importai ha’erõ mba’e michĩva terã tuicháva, pe llamamiento ko’agã erekóva ha’e pe opermitítava ndéve emopu’ã ambuépe ha avéi eñeconverti kuimba’e Ñandejára peguarã upevarã ejecreá vaekue.

Che amigo ha hermano kuéra ahayhúva, eime eimehápe, ¡eñakãrapu’ãke!

Pablo ombo’e umi Filipensekuérape, “Peime rangue motivado umi ambición egoísta terã vanidad rehe, peẽ peguerekova’erã, py’a mirĩ, peñe motiva pe trata ambue tapichape tuichavévaicha ndehegui.”

Peserví con Honor

Peheka ramo honor ha fama ko tuapo-pe servicio añetegua ha py’amirĩ rérape ha’etevaicha pe Esaú ojaporõ guare icambio. Ikatu jarrecibí recompensa yvórapegua, pero ko’ãva túicha hepy me’ẽ—ja perderõ yvaga pegua aprobación.

Ñañeha’ã jasegui ko Salvador ejhemplo, ipy’amirĩva ha imodestova, ndohekáiva kuimba’e kuéra alago pero ocumpli Itúva voluntad.

Ñañeha’ã jaservi py’amirĩme—kyre’ỹme, aguijepe ha con honor. Aunque ñande acto de servicio ha’eramo modesto ha sa’i ivalor, umi torý ha compasión pe ombohasava ipo ambuevape algún dia oikuaata pe iservicio ovalé vaekue orrecibívo bendición ha gracia del Gran Dios.

Che hermano ha amigo kuéra ahayhúva, jajepy’a mongeta ko’ã mba’ere, jaikuaa, ha jaikove ko lección vital Tupaopegua liderazgo rehegua ha pe gobierno del sacerdocio: “Pe ha’éva tuichavéva pende apytépe ha’eva’erã avéi pende apytépe pende servidor.” Kóva ha’e che oración ha bendición ñande Maestro, ñande Redentor, Jesucristo rérape. Amén

Toñeimprimi