Zotrvajte na Pánovom území!

Starší Ulisses Soares

Sedemdesiatnik

Našou každodennou otázkou by malo byť: „Stavajú ma moje činy na Pánovu stranu, či na stranu nepriateľa?“

Prezident Thomas S. Monson raz povedal: „Rád by som vám dal jednoduchý vzorec, ktorým môžete merať rozhodnutia, pred ktorými stojíte. Dá sa to ľahko zapamätať:, Nemôžete mať pravdu tým, že budete robiť zle; nemôžete sa mýliť tým, že budete robiť dobre‘“(„Pathways to Perfection“, Liahona, júl 2002, 112; Ensign, máj 2002, 100). Vzorec prezidenta Monsona je jednoduchý a priamy. Funguje takým istým spôsobom ako Liahona, ktorú dostal Lehi. Ak používame vieru a sme usilovní v poslušnosti Pánových prikázaní, ľahko nájdeme správnu cestu, ktorú budeme nasledovať, obzvlášť popritom ako čelíme každodenným rozhodnutiam.

Apoštol Pavol nám hovorí o dôležitosti toho, aby sme rozsievali Duchu a stránili sa toho, aby sme rozsievali telu. Povedal:

„Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať.

Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život.

V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať“ (Galatským 6:7 – 9).

Rozsievať Duchu znamená, že všetky naše myšlienky, slová a činy nás musia vyniesť na úroveň božskosti našich nebeských rodičov. Avšak, písma odkazujú na telo ako na fyzickú či telesnú podstatu prirodzeného človeka, ktorá dovoľuje, aby boli ľudia ovplyvnení vášňami, túžbami, chúťkami a odvádza pozornosť k telesnému namiesto toho, aby hľadali inšpiráciu od Ducha Svätého. Ak nie sme opatrní, všetky tieto vplyvy nás dotlačia k zlu do sveta, kde si osvojíme vulgárne a ľahkomyseľné správanie, ktoré sa môže stať súčasťou nášho charakteru. Aby sme sa vyhli zlým vplyvom, máme nasledovať to, o čom Pán poučil proroka Josepha Smitha ohľadom neustáleho rozsievania Duchu: Preto nebuďte unavení konaním dobra, lebo kladiete základ veľkého diela. A z malých vecí vzniká to, čo je veľké (pozri NaZ 64:33).

Aby sme pozdvihli svojho ducha, je od nás požadované, aby „každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie nech sú vám vzdialené“ (Efezským 4:31); a aby sme boli múdri v dňoch skúšky svojej; a zbavili sa všetkej nečistoty (pozri Mormon 9:28).

Keď študujeme písma, učíme sa, že zasľúbenia dané Pánom sú pre nás podmienené našou poslušnosťou a povzbudzujú k spravodlivému životu. Tieto zasľúbenia musia vyživovať našu dušu, prinášať nám nádej tým, že nás povzbudzujú k tomu, aby sme sa nevzdávali, dokonca aj keď čelíme svojim každodenným výzvam života vo svete, v ktorom sa strácajú etické a morálne hodnoty, motivujúc ľudí k tomu, aby rozsievali telu ešte viac. Ale ako si môžeme byť istí, že naše rozhodnutia nám pomáhajú rozsievať Duchu, a nie telu?

Prezident George Albert Smith opakujúc radu svojho starého otca raz povedal: „Existuje demarkačná čiara, dobre viditeľná medzi Pánovým územím a územím diabla. Ak zostanete na Pánovej strane čiary, budete pod Jeho vplyvom a nebudete si želať robiť zle; ale ak prejdete na diablovu stranu čo aj len o krok, ste v sfére vplyvu pokušiteľa a ak uspeje, nebudete schopní správne sa rozhodovať, pretože ste stratili Pánovho Ducha“(Teachings of Presidents of the Church: George Albert Smith [2011], 191).

Preto by našou každodennou otázkou malo byť: „Stavajú ma moje činy na Pánovu stranu, či na stranu nepriateľa?“

Prorok Mormon varoval svojich ľudí, aké dôležité je mať schopnosť rozoznávať medzi dobrom a zlom:

A preto všetky veci, ktoré sú dobré, prichádzajú od Boha; a to, čo je zlé, prichádza od diabla; lebo diabol je nepriateľom Boha a bojuje proti nemu neustále, a vyzýva a zavádza hrešiť a činiť to, čo je zlé, neustále.

Ale hľa, to, čo je od Boha, vyzýva a nutká činiť dobro neustále (pozri Moroni 7:12 – 13).

Svetlo Kristove spolu so spoločenstvom Ducha Svätého nám musí pomôcť, aby sme určili, či nás náš spôsob života stavia na Pánovo územie alebo nie. Ak sú naše postoje dobré, sú inšpirované Bohom, lebo všetky dobré veci prichádzajú od Boha. Avšak ak sú naše postoje zlé, sme ovplyvňovaní nepriateľom, pretože to on presviedča ľudí, aby činili zlo.

Ľudia z Afriky sa dotkli môjho srdca pre svoju odhodlanosť a usilovnosť zostať na Pánovom území. Dokonca aj za nepriaznivých okolností života sa tí, ktorí prijali pozvanie prísť ku Kristovi stali svetlom sveta. Pred pár týždňami pri mojej návšteve zborov v Južnej Afrike som mal tú česť pridať sa k dvom mladým kňazom, ich biskupovi a kolovému prezidentovi pri návštevách neaktívnych mladých mužov z ich kvóra. Bol som veľmi dojatý odvahou a pokorou, ktorú títo dvaja kňazi preukázali pri tom, ako pozývali neaktívnych mladých mužov, aby sa vrátili do cirkvi. Zatiaľ čo sa rozprávali s týmito neaktívnymi mladými mužmi všimol som si, ako ich tváre odrážali Spasiteľovo svetlo a v tom istom čase toto svetlo napĺňalo aj všetkých okolo nich. Napĺňali svoju povinnosť, pomáhali slabým, pozdvihovali ruky, ktoré boli sklesnuté a posilňovali kolená, ktoré boli chabé (pozri NaZ 81:5). Postoje týchto dvoch kňazov ich postavili na Pánove územie a oni slúžili ako nástroj v Jeho rukách a pozývali druhých, aby robili to isté.

V Náuke a zmluvách 20:37 nás Pán učí, čo to znamená rozsievať Duchu a čo nás naozaj stavia na Pánove územie, píše sa tam: pokoriť sa pred Bohom, svedčiť, že sme prišli so srdcom zlomeným a duchom skrúšeným, dosvedčovať Cirkvi, že sme skutočne činili pokánie zo všetkých hriechov svojich, vziať na seba meno Ježiša Krista, byť odhodlaní slúžiť Mu do konca, prejavovať svojimi skutkami, že sme boli prijatí krstom do Jeho Cirkvi. Naše možnosti naplniť tieto zmluvy nás pripravujú na to, aby sme žili v Božej prítomnosti ako povýšené bytosti. To, že pamätáme na tieto zmluvy nás musí viesť v našom správaní sa vo vzťahoch k našej rodine, v našom kontakte s druhými ľuďmi a obzvlášť vo vzťahu s naším Spasiteľom.

Ježiš Kristus ustanovil najlepší vzor správania, na ktorom môžeme stavať pri svojich postojoch, aby sme boli schopní naplniť tieto posvätné zmluvy. Spasiteľ vyhnal zo Svojho života akýkoľvek vplyv, ktorý by Ho mohol odvrátiť od Jeho božského poslania, obzvlášť keď bol pokúšaný nepriateľom či Svojimi nasledovníkmi, keď bol tu na zemi. Napriek tomu, že On nikdy nezhrešil, mal zlomené srdce a ducha skrúšeného a bol naplnený láskou k nášmu Nebeskému Otcovi a všetkým ľuďom. Pokoril sa pred naším Otcom v Nebi, popierajúc Svoju vlastnú vôľu, aby naplnil to, čo Otec žiadal od Neho vo všetkých veciach až do konca. Dokonca aj vo chvíli nesmiernej fyzickej a duchovnej bolesti, nesúc bremeno hriechov celého ľudstva na Svojich pleciach a prelievajúc krv Svojimi pórmi, povedal Otcovi: „Avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty“ (Marek 14:36).

Bratia a sestry, je mojou modlitbou, aby sme, keď budeme premýšľať o našich zmluvách, boli silnými a odolali ohnivým šípom protivníka (pozri 1. Nefi 15:24), nasledovali Spasiteľov príklad, aby sme mohli rozsievať Duchu a zotrvať na Pánovom území. Zapamätajme si vzorec prezidenta Monsona: „Nemôžete mať pravdu tým, že budete robiť zle; nemôžete sa mýliť tým, že budete robiť dobre.“ Tieto veci hovorím v mene Ježiša Krista, amen.